Narodil som sa 18. marca 1965 v Nitre. Zmaturoval som v roku 1983 na gymnáziu v Žiline. Od osemnástich rokov žijem v Bratislave. Študoval som na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského, ktorú som ukončil v roku 1988 štátnicami k čomu v roku 1989 pribudli úspešne zložené rigorózne skúšky.
V rokoch 1989 až 1990 som ako "čatár absolvent" pobudol 11 mesiacov na základnej vojenskej službe v poddôstojníckej škole Pohraničnej stráže v Západných Čechách v dedinke Zadní Chodov. Na vojenčine ma zastihla nežná revolúcia. Obišlo ma tak štrnganie kľúčmi na bratislavských námestiach, čo som si na vojne dostatočne vynahradil založením Pohraničníckeho fóra, organizáciou hladovky a ďalšími zaujímavými aktivitami ktorých výsledkom bol pád boľševika.
V roku 1990 som sa vrátil do Bratislavy a po krátkej dobe zamestnania som spolu s bývalými spolužiakmi z vysokej školy založil softvérovú spoločnosť AURUS s.r.o. V tej som pôsobil až do roku 2006, pričom mojou náplňou práce bol rozvoj mzdových a personálnych systémov.
Pätnásťročná práca spočívajúca do značnej miery zo štúdia zákonov, ich analýzy a následnej syntézy v podobe softvérových riešení, časom prerastala do stále častejšej komunikácie s ľuďmi na školeniach k problémom pracovného, daňového a sociálneho práva. Postupne som sa presadzoval ako autor článkov k tejto problematike v odborných periodikách (EPP, IURA, EPOS). Svojou aktivitou som sa podieľal na úspešnom štarte komunitného webu slovenských účtovníkov a podnikateľov http://www.porada.sk/. Odklon od rutiny tvorby softvéru k stále častejším prednáškam sa ukončil mojim odchodom zo spoločnosti AURUS. Po dohode s bývalými spoločníkmi som prevzal poradenskú spoločnosť RELIA s.r.o. a až do týchto dní som jej jediným majiteľom.
V roku 2004 došlo k prvým kontaktom s ľudmi z okruhu spolupracovníkov vtedajšieho ministra zdravotníctva R. Zajaca. Oslovili ma ako kritika čerstvo schváleného zákona o zdravotnom poistení, ktorý vo svojej prvej verzií obsahoval neuveriteľné chyby. Ich výzvu na spoluprácu pri vylaďovaní tohto zákona a pri príprave ročného zúčtovania zdravotného poistenia som prijal. V roku 2005 a v prvej polovici roka 2006 som sa tak stal externým poradcom ministra Zajaca a po odchode väčšiny jeho reformného tímu som pripravil dve či tri novely zákona o zdravotnom poistení spolu s nepopulárnym ročným zúčtovaním. Ako smutne hovorievam, mojou úlohou bolo urobiť kvalitnú strechu na dome so zlými základmi - a zmeniť základy sa nedalo. Žiaľ minister Zajac napriek varovaniam a upozorneniam o zložitosti tohto systému ročné zúčtovanie spustil naostro. Slovo som však dodržal a ročné zúčtovanie dotiahol do konca - bez väčších zmien funguje už 4 roky...
K sporom medzi mnou a ministrom Zajacom došlo i kvôli parlamentným voľbám v roku 2006. Mňa oslovila niekdajšia štátna tajomníčka Alexandra Novotná s ponukou stať sa súčasťou novovznikajúcej strany Nádej. Program tejto strany - jej liberálna orientácia a najmä presadzovanie odvodového bonusu (autora R. Sulíka) - čo bol jeden z pilierov programu - znamenali, že na jar 2006 som sa naplno zapojil do práce pre túto stranu, dokonca som bol zvolený do jej prezídia. Výsledok strany Nádej vo voľbách však víťazstvom určite nebol a po neúspechu v následných komunálnych voľbách je dnes táto strana už dva roky nefunkčná.
V súčasnosti sa venujem dvom hlavným aktivitám. Po prvé sú to pravidelné semináre a prednášky k pracovnoprávnej, daňovej a odvodovej legislatíve. Za posledné tri roky mám ročne v priemere 80 seminárov so slušnou účasťou. Po druhé je to autorská práca pre web http://www.drak.porada.sk/, čo je databáza rád, aktualít a komentárov o daniach, odvodoch a pracovnom práve. Na blogu http://www.jozefmihal.blogspot.sk/ sa sporadicky snažím o rozšírenie obzoru ľudí, ktorí by inak nevedeli, ako sa majú zariadiť v praxi pri platení daní a odvodov, či získaní nemocenských alebo dôchodkových dávok. Druhý svoj blog na eTREND-e orientujem kriticky k činnosti súčasnej vlády, ktorá by najviac úžitku ľuďom priniesla vtedy, keby sa radšej ničoho nechytala.
V rokoch 1989 až 1990 som ako "čatár absolvent" pobudol 11 mesiacov na základnej vojenskej službe v poddôstojníckej škole Pohraničnej stráže v Západných Čechách v dedinke Zadní Chodov. Na vojenčine ma zastihla nežná revolúcia. Obišlo ma tak štrnganie kľúčmi na bratislavských námestiach, čo som si na vojne dostatočne vynahradil založením Pohraničníckeho fóra, organizáciou hladovky a ďalšími zaujímavými aktivitami ktorých výsledkom bol pád boľševika.
V roku 1990 som sa vrátil do Bratislavy a po krátkej dobe zamestnania som spolu s bývalými spolužiakmi z vysokej školy založil softvérovú spoločnosť AURUS s.r.o. V tej som pôsobil až do roku 2006, pričom mojou náplňou práce bol rozvoj mzdových a personálnych systémov.
Pätnásťročná práca spočívajúca do značnej miery zo štúdia zákonov, ich analýzy a následnej syntézy v podobe softvérových riešení, časom prerastala do stále častejšej komunikácie s ľuďmi na školeniach k problémom pracovného, daňového a sociálneho práva. Postupne som sa presadzoval ako autor článkov k tejto problematike v odborných periodikách (EPP, IURA, EPOS). Svojou aktivitou som sa podieľal na úspešnom štarte komunitného webu slovenských účtovníkov a podnikateľov http://www.porada.sk/. Odklon od rutiny tvorby softvéru k stále častejším prednáškam sa ukončil mojim odchodom zo spoločnosti AURUS. Po dohode s bývalými spoločníkmi som prevzal poradenskú spoločnosť RELIA s.r.o. a až do týchto dní som jej jediným majiteľom.
V roku 2004 došlo k prvým kontaktom s ľudmi z okruhu spolupracovníkov vtedajšieho ministra zdravotníctva R. Zajaca. Oslovili ma ako kritika čerstvo schváleného zákona o zdravotnom poistení, ktorý vo svojej prvej verzií obsahoval neuveriteľné chyby. Ich výzvu na spoluprácu pri vylaďovaní tohto zákona a pri príprave ročného zúčtovania zdravotného poistenia som prijal. V roku 2005 a v prvej polovici roka 2006 som sa tak stal externým poradcom ministra Zajaca a po odchode väčšiny jeho reformného tímu som pripravil dve či tri novely zákona o zdravotnom poistení spolu s nepopulárnym ročným zúčtovaním. Ako smutne hovorievam, mojou úlohou bolo urobiť kvalitnú strechu na dome so zlými základmi - a zmeniť základy sa nedalo. Žiaľ minister Zajac napriek varovaniam a upozorneniam o zložitosti tohto systému ročné zúčtovanie spustil naostro. Slovo som však dodržal a ročné zúčtovanie dotiahol do konca - bez väčších zmien funguje už 4 roky...
K sporom medzi mnou a ministrom Zajacom došlo i kvôli parlamentným voľbám v roku 2006. Mňa oslovila niekdajšia štátna tajomníčka Alexandra Novotná s ponukou stať sa súčasťou novovznikajúcej strany Nádej. Program tejto strany - jej liberálna orientácia a najmä presadzovanie odvodového bonusu (autora R. Sulíka) - čo bol jeden z pilierov programu - znamenali, že na jar 2006 som sa naplno zapojil do práce pre túto stranu, dokonca som bol zvolený do jej prezídia. Výsledok strany Nádej vo voľbách však víťazstvom určite nebol a po neúspechu v následných komunálnych voľbách je dnes táto strana už dva roky nefunkčná.
V súčasnosti sa venujem dvom hlavným aktivitám. Po prvé sú to pravidelné semináre a prednášky k pracovnoprávnej, daňovej a odvodovej legislatíve. Za posledné tri roky mám ročne v priemere 80 seminárov so slušnou účasťou. Po druhé je to autorská práca pre web http://www.drak.porada.sk/, čo je databáza rád, aktualít a komentárov o daniach, odvodoch a pracovnom práve. Na blogu http://www.jozefmihal.blogspot.sk/ sa sporadicky snažím o rozšírenie obzoru ľudí, ktorí by inak nevedeli, ako sa majú zariadiť v praxi pri platení daní a odvodov, či získaní nemocenských alebo dôchodkových dávok. Druhý svoj blog na eTREND-e orientujem kriticky k činnosti súčasnej vlády, ktorá by najviac úžitku ľuďom priniesla vtedy, keby sa radšej ničoho nechytala.
V roku 2009 sme spolu s R. Sulíkom, R. Mistríkom a R. Švihurom založili politickú stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Základom ekonomického programu SaS je zavedenie odvodového bonusu. To ľuďom prinesie vyššie čisté príjmy a výrazné zjednodušenie systému odvodov, daní a sociálnych dávok.
Som ženatý, máme dvoch synov a jednu dcéru, žijeme v Bratislave.
Som ženatý, máme dvoch synov a jednu dcéru, žijeme v Bratislave.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára