Aktuálny seminár

"Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2014 a legislatívne zmeny k 1.1.2015"

Podrobnejšie info a prihlášky emailom na reliaba@gmail.com

Prihlášku nájdete aj tu: http://www.porada.sk/skolenia/

Novely Zákonníka práce k 1.7.2014 a 1.1.2015

Zmeny v dohodách od 1.7.2014 - dočasné zamestnávanie a agentúry dočasného zamestnávania od 1.1.2015 - ďalšie zmeny od 1.1.2015 - nové sumy stravného od 1.11.2014 - minimálna mzda a minimálne mzdové nároky v roku 2015 - zmena zákona o cestovných náhradách od 1.1.2015

Novela zákona o sociálnom poistení k 1.1.2015

Dohody o brigádnickej práci študentov v roku 2015 - zmena rozhodujúceho obdobia pri výpočte nemocenských dávok a náhrady príjmu - automatické zvýšenie dôchodkov pracujúcich dôchodcov - zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov a zmeny ďalších veličín pri odvodoch - vymeriavací základ, minimálny základ, prihlasovanie do SP a ďalšie zmeny pre SZČO

Novela zákona o zdravotnom poistení k 1.1.2015

Zavedenie odpočítateľnej položky - kto si môže, kto nemôže uplatniť odpočítateľnú položku - odpočítateľná položka pri výpočte preddavkov - odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní poistného - preddavky na zdravotné poistenie SZČO v roku 2015 - poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku v roku 2015

Novela zákona o dani z príjmov k 1.1.2015

Nároky zamestnanca ako uplatniteľný daňový výdavok zamestnávateľa od 1.1.2015 - nový spôsob zdanenia nepeňažných príjmov zamestnanca - zmeny v daňovom bonuse 2015 - nezdaniteľné časti v roku 2015 - info o ďalších zmenách pre FO podnikateľov a PO

Ukončenie roka 2014 (povinnosti mzdovej účtovníčky)

Povinnosti pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2014, termíny - vyplnenie tlačív „Vyhlásenie“ pre rok 2015 - potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2014 - vyplnenie žiadostí o ročné zúčtovanie preddavkov na daň - vykonanie ročného zúčtovania za rok 2014, vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov - venovanie 2% (3%) za rok 2014 - zamestnanecká prémia za rok 2014, príklady - nezdaniteľné časti za rok 2014 – daňovník, manžel(ka), II. pilier, III. pilier, príklady - tlačivá daňových priznaní FO za rok 2014 - evidenčný list dôchodkového poistenia za rok 2014

Šetrite Váš čas i peniaze

Počas jediného dňa sa na jednom seminári dozviete všetko podstatné, čo potrebuje vedieť mzdová účtovníčka k 1.1.2015 – ročné zúčtovanie preddavkov na daň, daňové priznania FO, všetky potrebné legislatívne zmeny.

Účastníci seminára dostanú rozsiahle materiály vo formáte A4 kde nájdu všetko potrebné k svojej práci:

- materiál k ročnému zúčtovaniu preddavkov na daň a daňovému priznaniu FO
- materiál so vzormi potrebných tlačív, vrátane nových daňových priznaní FO
- materiál s komentárom k legislatívnym zmenám s príkladmi
- a naviac novinku na trhu „mzdárskej“ literatúry – 330 stranovú brožúru formátu A4 „Mzdárske zákony 2015“ obsahujúcu všetky zákony potrebné vo mzdovej učtárni v aktuálnom znení platnom k 1.1.2015, vrátane komentára k legislatívnym zmenám (Zákonník práce, sociálne a zdravotné poistenie, daň z príjmov, náhrada príjmu pri PN, sociálny fond atď.).

Podrobnejšie info a prihlášky emailom na reliaba@gmail.com

Prihlášku nájdete aj tu: http://www.porada.sk/skolenia/

Materské v roku 2008 - diel VI.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V
druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V
tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

Vo
štvrtej časti sme riešili ako získa materské a to čo najvyššie, budúca matka, ktorá nie je nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študuje alebo je nezamestnaná.

V
piatej časti sme rozoberali možnosti získať čo najvyššie materské pre zamestnankyňu s nízkym platom.

V šiestej časti sa zameriame na budúce mamičky, ktoré sú povinne poistené ako SZČO.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohla. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.


Ak si ako SZČO platíte nemocenské poistenie zo základu blízkeho maximálnemu možnému vymeriavaciemu základu, tj. 30219 Sk mesačne, ďalej nečítajte. Materské budete mať vo výške okolo 16000 Sk mesačne, a reálne vyššie byť nemôže.

Ak si platíte nemocenské poistenie zo základu nižšieho ako 30000 Sk, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho základu v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu).

V takomto prípade máte dve možností ako si materské zvýšiť až na vyše 16000 Sk mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 30219 Sk a vymeriavacieho základu, z ktorého platíte poistné ako SZČO. Napríklad ak máte ako SZČO vymeriavací základ 8100 Sk, tak uveďte vymeriavací základ 22119 Sk. Preto ide o rozdiel 30219 Sk a vymeriavacieho základu SZČO, lebo suma 30219 Sk je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať. Ak budete mať dve poistenia súčasne - SZČO a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 30219 Sk. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 30219 a základu SZČO, Sociálna poisťovňa na sumu nad 30129 Sk pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 30219 Sk, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor. Napríklad pri vymeriavacom základe 22119 Sk je poistné na DNP 974 Sk mesačne.

Nárok na materské budete mať z nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako SZČO aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia SZČO aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia SZČO je váš vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Nataša je povinne poistená ako SZČO od 1.7.2007. V roku 2008 platí poistné zo základu 8100 Sk. Otehotnela, pôrod by mal byť 28.6.2009, na materské chce ísť k 15.4.2009.

Pani Nataša sa prihlási (ešte pred otehotnením) na dobrovoľné nemocenské poistenie k 1.9.2008 a určí si vymeriavací základ 22119 Sk mesačne (prečo práve ten, pozrite vyššie).

Pani Nataša bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Pre obe nemocenské poistenia platí, že poistenie trvalo viac ako 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO bude (12 x 8100) / 365 = 266,3014 Sk (rozhodujúce obdobie je rok 2008).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (4 x 22119) / 122 = 725,2132 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.9.2008 - 31.12.2008).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 991,5146 Sk. Materské je približne 545 Sk na deň, približne 16500 Sk mesačne.

2. Druhá (v praxi zrejme ťažko aplikovateľná) možnosť je pred nástupom na materskú zrušiť, prípadne pozastaviť živnosť a zamestnať sa

Zamestnať sa v zamestnaní pokiaľ možno s platom na úrovni maximálneho možného vymeriavacieho základu - aktuálne okolo 30219 Sk. Ďalší postup je rovnaký, ako v piatom dieli seriálu , bode 2. a tam pozrite príklad pani Ľuby.
Seriál "Materské v roku 2008" sa blíži k záveru. V nasledujúcom dieli si zosumarizujeme zásady, ako sa dá dosiahnuť čo najvyššia materská.

Materské v roku 2008 - diel V.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V
druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V
tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

V
štvrtej časti sme riešili ako získa materské a to čo najvyššie, budúca matka, ktorá nie je nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študuje alebo je nezamestnaná.

V piatej časti sa pozrieme, ako môže získať čo najvyššie materské zamestnankyňa s nízkym platom.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak ste zamestnaná a máte v zamestnaní plat vyše 30000 Sk mesačne (a ak toto zamestnanie s takýmto platom máte už od roku 2007 a skôr), ani ďalej nečítajte. Vaše materské bude prakticky najvyššie možné, a žiadnym trikom ho nezvýšite.

Ak ale máte v zamestnaní plat nižší ako 30000 Sk, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho priemerného mesačného platu v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu). Napríklad ak ste mali plat 10000 Sk mesačne, materské bude okolo 5500 Sk mesačne.

Ak sa vám to máli, máte dve možností ako si materské zvýšiť na sumu vyše 16000 Sk mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 30219 Sk a vášho platu. Napríklad ak máte plat 10000 Sk mesačne, tak uveďte vymeriavací základ 20219 Sk alebo pre zjednodušenie 20000 Sk. Preto rozdiel 30219 Sk a platu, lebo suma 30219 Sk je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať a ak budete mať dve poistenia súčasne - zamestnanca a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 30219 Sk. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 30219 a platu, Sociálna poisťovňa na sumu nad 30129 Sk pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 30219 Sk, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor. Napríklad pri vymeriavacom základe 20000 Sk je poistné na DNP 880 Sk mesačne.

Nárok na materské budete mať jednak z nemocenského poistenia zamestnanca, jednak z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako zamestnanec aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia zamestannca aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Kornélia je zamestnaná vo firme Alfa od roku 2006. V roku 2008 mala plat 10000 Sk mesačne, v roku 2009 má plat 11000 Sk mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 15.10.2009, na materské chce ísť k 1.9.2009.

Pani Kornélia sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie (ešte pred otehotnením) k 1.1.2009 a určí si vymeriavací základ 19000 Sk mesačne (11000 v zamestnaní + 19000 = 30000).

Pani Kornélia bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať najmenej 270 dní pred pôrodom (vznik DNP 1.1.2009, pôrod 15.10.2009).

Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude približne (12 x 10000) / 365 = 328,7672 Sk (rozhodujúce obdobie je rok 2008).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (8 x 19000) / 243 = 625,5145 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.1.2009 - 31.8.2009).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 954,2817 Sk. Materské bude približne 525 Sk na deň, približne 16000 Sk mesačne.

2. Ukončite súčasné slabšie platené zamestnanie a nájdite si pred nástupom na materské nové, lepšie platené zamestnanie

Elegantnejší spôsob ako dobrovoľné nemocenské poistenie je riešenie č.2 - zmena slabo plateného zamestnania ešte pred nástupom na materské za iné zamestnanie.

Stačí tak urobiť pár týždňov, či dokonca pár dní pred nástupom na materské.

Zaujímavé pritom je, že nemusíte zmeniť zamestnávateľa - pokojne môžete ukončiť súčasný pracovný pomer a s tým istým zamestnávateľom uzavrieť nový pracovný pomer - aby bolo všetko kóšer, tak na inú pracovnú pozíciu a pod. Zdôrazňujem, nestačí zmena platu - treba ukončiť súčasný pracovný pomer, zaslať do Sociálnej poisťovne odhlášku zamestnanca a na druhý deň alebo o pár dní neskôr (odporúčam hneď na druhý deň, aby nevznikol problém so zdravotným poistením - tých pár dní by ste boli dobrovoľne nezamestnaná osoba) uzavrieť nový pracovný pomer a zaslať do Sociálnej poisťovne prihlášku zamestnanca.

Na materské si potom uplatníte nárok z nového zamestnania. Dôležité je - aby bola materská čo najvyššia, v novom zamestnaní (v novom pracovnom pomere) by ste mali mať plat čo najbližší sume 30219 Sk, čiže sume maximálneho možného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie.

Nárok na materské z nového nemocenského poistenia budete mať - ak spĺňate podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. K dobe trvania nového zamestnania sa pritom započíta doba predošlého už ukončeného zamestnania plus prípadné ďalšie predošlé už ukončené doby nemocenského poistenia.

Materské na deň sa určí ako 55% z denného vymeriavacieho základu z nového zamestnania.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období. Ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu.

Príklad

Pani Ľuba je zamestnaná vo firme Alfa od 1.10.2007. Má plat 18000 Sk mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 25.12.2008, na materské chce ísť k 15.11.2008.

Pani Ľuba k 31.10.2008 ukončí pracovný pomer vo firme Alfa. Od 1.11.2008 sa zamestná vo firme Beta. Vo firme Beta bude mať plat 30000 Sk, za dni od 1.11.2008 do 14.11.2008 pred nástupom na MD zarobí alikvótnych (za 14 kal. dní) 14000 Sk.

Pani Ľuba bude mať nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo firme Beta. K dobe nem. poistenia vo firme Beta sa pripočíta doba predošlého nem. poistenia vo firme Alfa. Podmienku 270 dní nem. poistenia tak bez problémov splní.

Denný vymeriavací základ bude 14000 / 14 = 1000 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.11.2008 - 14.11.2008).

Materské bude 550 Sk na deň, čiže 16500 až 17050 Sk na mesiac.

Materské v roku 2008 - diel IV.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

V štvrtej časti sa pozrieme ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak ste doteraz neboli nemocensky poistená (napríklad preto, lebo ešte len študujete alebo ste začali podnikať a nie ste ešte povinne nemocensky poistená ako SZČO), tak nutnou podmienkou na získanie materského je samozrejme existencia nemocenského poistenia.

Ak chcete získať materské, musíte sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni (SP) ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).

Pozor, ak ste v posledných dvoch rokoch nemali žiadne nemocenské poistenie, musíte sa v SP prihlásiť ako DNPO ešte pred otehotnením! A to preto, lebo podmienkou na získanie materského je, aby ste boli nemocensky poistená aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom. Tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, to je 280 dní - preto zdôrazňujem: ak chcete mať istotu, že materské mať budete, treba sa v SP prihlásiť pred otehotnením.

Ak ste ale v období posledných dvoch rokov pred otehotnením mali nemocenské poistenie - napríklad mali ste zamestnanie, dobrovoľné nemocenské poistenie alebo ste boli povinne poistená SZČO, s prihlasovaním do SP ako DNPO sa ponáhľať nemusíte. Stačí, ak sa ako DNPO prihlásite najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. (prečo do 8.-ho týždňa si vysvetlíme ďalej). Treba si samozrejme spočítať, či trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia do dňa pôrodu, spolu so započítaním predošlého nemocenského poistenia za dva roky dozadu, bude spolu najmenej požadovaných 270 dní.

Skrátka: pri prihlásení sa v SP ako DNPO treba rešpektovať zásadu, že trvanie nového dobrovoľného nemocenského poistenia spolu s prípadným predošlým nemocenským poistením bude najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.

Prihlásiť sa v SP ako DNPO znamená osobne zájsť do miestne príslušnej pobočky SP podľa miesta trvalého pobytu a vyplniť tzv. "Registračný list fyzickej osoby" s tým, že sa prihlasujete na dobrovoľné nemocenské poistenie.

Ak chcete mať materské čo najvyššie, čiže v súčasnosti je to okolo 16500 Sk mesačne, v Registračnom liste uveďte vymeriavací základ 30219 Sk. Je to najvyššia možná suma (s platnosťou do 30.6.2009, od 1.7.2009 sa táto suma zvýši). Materské bude približne 55% z uvedeného vymeriavacieho základu (pozor, píšem to na tomto mieste zjednodušene, presný postup pri výpočte materského nájdete v druhom dieli seriálu).

Ak uvediete vymeriavací základ ako sumu 30219 Sk, budete každý mesiac platiť poistné 4,4% zo základu, zo základu 30219 Sk je to 1330 Sk (vypočítané poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor). Ak budete platiť poistné nie za celý mesiac ale len za jeho časť, suma poistného sa prepočíta alikvótne podľa počtu dní, za ktoré poistné platíte.

Poistné potom prestávate platiť ku dňu ku ktorému začnete poberať materské.

Pozor - na to, aby ste mali materské v zaujímavej výške - čiže 55% z vami určeného vymeriavacieho základu (55% zo základu 30219 Sk a materská približne 16500 Sk mesačne), je dôležité rešpektovať ešte jednu zásadu:

Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské!

Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Zrekapitulujme si to:

1. Nárok na materskú máte vtedy, ak ste v období posledných dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu mali nemocenské poistenie aspoň 270 dní.

Pre budúce matky, ktoré nemocenské poistenie predtým nemali, je preto dôležité, aby sa v SP prihlásili na dobrovoľné nemocenské poistenie ešte pred otehotnením.

Budúce matky, ktoré predtým boli nemocensky poistené, sa s prihláškou na dobrovoľné nemocenské poistenie ponáhľať nemusia - stačí, ak sa prihlásia v SP až vo 8.-mom týždni tehotenstva (ak po započítaní predošlého nemocenského poistenia dva roky spätne odo dňa pôrodu budú mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia).

2. Aby bola materská skutočne v zaujímavej výške - teda ideálne vo výške 55% z 30219 Sk, čiže cca 16500 Sk mesačne - treba sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť v každom prípade najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva a určiť si čo najvyšší vymeriavací základ (30219 Sk). Ak by "čerstvé" dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov pred nástupom na materskú, SP by priznala materskú len vo výške 55% zo sumy minimálnej mzdy (aktuálne 55% z 8100 Sk).

Na materskú sa pritom nastupuje 8 až 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu (de facto môžete na materskú nastúpiť povedzme 4 týždne pred predpokladaným dňom pôrodu, zákon to nevylučuje).

Pozrime sa na to ešte raz z iného uhla pohľadu

1. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom neboli nemocensky poistená - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie treba pred otehotnením a zvoliť si vymeriavací základ najvyšší možný - v súčasnosti (platí do 30.6.2009) je to suma 30219 Sk.

2. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli nemocensky poistená aspoň 2-3 mesiace - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie stačí do 8.-ho týždňa tehotenstva a treba si zvoliť vymeriavací základ najvyšší možný, čiže 30219 Sk.

Príklady

Jana je absolventka VŠ. Začala podnikať na živnosť, povinne poistená ako SZČO ešte nie je. Je vydatá, s manželom plánujú potomka. K 1.9.2008 sa v SP prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 30219 Sk. Od septembra 2008 platí mesačne poistné 1330 Sk (splatnosť poistného je do 8.-ho dňa nasledujúceho mesiaca).

V novembri 2008 otehotnie. Dátum pôrodu lekár stanovil na 10.8.2009. Jana požiada o materské od 1.7.2009. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac jún 2009. Spolu teda zaplatí poistné za 10 mesiacov, v celkovej výške 13300 Sk.

Jane sa narodí dieťa 4.8.2009.

Nárok na materské Jana mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (4.8.2007 až 3.8.2009) bola nemocensky poistená (dni od 1.9.2008 do 3.8.2009) viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 1.9.2008 - 31.12.2008 (viď druhý diel seriálu). Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (1.9.2008) do dňa nástupu na materské (1.7.2009) prešlo s rezervou viac ako 26 týždňov, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Jana poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 4 (mesiace) x 30219 Sk deleno 122 dní (1.9.2008 - 31.12.2008) = 990,7869 Sk.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 990,7869 Sk = 544,93 Sk na deň, približne 16560 Sk na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 106800 Sk.

Rekapitulácia: Pani Jana zaplatí poistné 13300 Sk a dostane materské celkom 106800 Sk.
..................................
.
Kamila mala od 1.1.2007 do 30.4.2008 zamestnanie (pracovný pomer). V súčasnosti zamestnaná nie je, nepodniká. Ako zamestnanec bola do 30.4.2008 nemocensky poistená.

Kamila otehotnela (približne) 1.8.2008. Lekár stanovil termín pôrodu na 25.4.2009.

Kamila sa prihlási k 15.9.2008 v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 30219 Sk. Za september 2008 za 16 dní zaplatí poistné 710 Sk (1330 deleno 30, krát 16). Za október 2008 a nasledujúce mesiace platí mesačne poistné 1330 Sk.

Kamila požiada o materské od 18.3.2009. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac marec 2009 vo výške 730 Sk (1330 deleno 31, krát 17) . Spolu teda zaplatí poistné za približne 6 mesiacov, v celkovej výške 8090 Sk.

Kamile sa narodí dieťa 27.4.2009.

Nárok na materské Kamila mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (27.4.2007 až 26.4.2009) bola nemocensky poistená (od 27.4.2007 do 30.4.2008 ako zamestnanec, od 15.9.2008 do 26.4.2009 ako dobrovoľne poistená) s veľkou rezervou viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 15.9.2008 - 31.12.2008 (viď
druhý diel seriálu). Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (15.9.2008) do dňa nástupu na materské (18.3.2009) prejde 26 týždňov a 2 dni, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Kamila poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 16117 Sk (september od 15.-ho) + 3 x 30219 Sk (október - december deleno 108 dní (15.9.2008 - 31.12.2008) = 988,6482 Sk.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 988,6482 Sk = 543,76 Sk na deň, približne 16530 Sk na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 106580 Sk.

Rekapitulácia: Pani Kamila zaplatí poistné 8090 Sk a dostane materské celkom 106580 Sk.


Na záver

Myslím, že ide o slušné zhodnotenie: za "vklad" 8 až 13 tisíc získať "výnos" vyše 106 tisíc. Ktorej rodine by to nepomohlo...

V nasledujúcej časti preskúmame možnosti budúcej matky - zamestnankyne.

Odvody od 1.7.2008 do 31.12.2008

Súhrn sadzieb, výnimiek, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov (VZ) pre výpočet poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Údaje platia v období od 1.7.2008 do 31.12.2008.

Nemocenské poistenie
  • Zamestnanec 1,4%
  • Zamestnávateľ 1,4%
  • SZČO 4,4%
  • Dobrovoľne nemocensky poistená osoba 4,4%
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 30219 Sk
Starobné poistenie
  • Zamestnanec 4%
  • Zamestnávateľ 14% (za zamestnanca - sporiteľa 5% do I. piliera a 9% do II. piliera)
  • SZČO 18% (sporiteľ 9% do I. piliera a 9% do II. piliera)
  • Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 18% (sporiteľ 9% do I. piliera a 9% do II. piliera)
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk
Invalidné poistenie
  • Zamestnanec 3%
  • Zamestnávateľ 3%
  • SZČO 6%
  • Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 6%
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk
Úrazové poistenie
  • Zamestnanec neplatí
  • Zamestnávateľ 0,8%
  • SZČO neplatí
  • Dobrovoľné úrazové poistenie možné nie je
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - neobmedzený
Garančné poistenie
  • Zamestnanec neplatí
  • Zamestnávateľ 0,25%
  • SZČO neplatí
  • Dobrovoľné garančné poistenie možné nie je
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 30219 Sk
Poistenie v nezamestnanosti
  • Zamestnanec 1%
  • Zamestnávateľ 1%
  • SZČO neplatí
  • Dobrovoľne poistená osoba 2%
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk
Rezervný fond
  • Zamestnanec neplatí
  • Zamestnávateľ 4,75%
  • SZČO 4,75%
  • Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 4,75%
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk
Zdravotné poistenie
  • Zamestnanec 4%
  • Zamestnávateľ 10%
  • SZČO 14%
  • Dobrovoľne nezamestnaná osoba - samoplatiteľ 14%
  • VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 56283 Sk (pre dobrovoľne nezamestnanú osobu - samoplatiteľa, je minimálny VZ 5361 Sk)

Zdravotné poistenie osoba ZPS

  • Zamestnanec 2%
  • Zamestnávateľ 5%
  • SZČO 7%
  • Dobrovoľne nezamestnaná osoba (samoplatiteľ) 7%
  • VZ minimálny - maximálny 4050 Sk - 56283 Sk

Jednotlivé sumy poistného sa vždy zaokrúhľujú na celé Sk nahor.

Výnimky pri platení poistného

Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa nevzťahuje na:

  • zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č.312/2001 Z.z. o štátnej službe, č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore),
  • väzňa,
  • osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
  • osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
  • osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec:
  • ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
  • ktorému bol priznaný starobný dôchodok.
Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za uvedených zamestnancov.

Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie je od 1.10.2007 do 31.12.2008 suma 8100 Sk s výnimkami:
  • 6075 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
  • 4050 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
  • suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas,
  • suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,
    suma pracovnej odmeny fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
  • minimálny vymeriavací základ nie je určený v prípade garančného a úrazového poistenia zamestnanca na dohodu.
Alikvótne krátenie najnižšej a najvyššej možnej sumy vymeriavacieho základu v sociálnom poistení - ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo počas kalendárneho mesiaca boli obdobia, za ktoré sa poistné neplatí podľa § 140, najnižšia a najvyššia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia.

Polovičné sadzby na zdravotné poistenie majú:
  • osoby poberajúce invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, čiže osoby, ktorým ešte nebola prehodnotená invalidita podľa nového zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
  • osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a poberajú invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č.461/2003 Z.z.,
  • osoby ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP, vydaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (miera ich funkčného postihnutia je 50% a viac),
  • pozor, od 1.5.2008 polovičnú sadzbu poistného na zdravotné poistenie už nemajú osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20% ale najviac o 40% (čiže po prehodnotení nepoberajú invalidný dôchodok ale pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú najmenej 20%).
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca v zdravotnom poistení je daný väzbou na zákon o minimálnej mzde (od 1.1.2008 až do 31.12.2008 sa používajú sumy minimálnej mzdy platné k 1.1.2008).

Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 suma 8100 Sk. Minimálny preddavok je suma 1134 Sk, pri sadzbe 7% suma 567 Sk. Ak SZČO je súčasne zamestnancom, študentom, starobným alebo invalidným dôchodcom, minimálny základ pre platenie preddavkov pre neho nie je stanovený a môže platiť preddavok nižší ako sumy uvedené v predošlej vete (a ak preddavok vychádza menej ako 100 Sk, neplatí ho vôbec).

Minimálny vymeriavací základ samoplatiteľa na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 v zásade suma 5361 Sk. Minimálny preddavok je v zásade suma 751 Sk, pri sadzbe 7% v zásade suma 376 Sk.

Alikvótne krátenie najnižšej možnej sumy vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení zamestnanca - ak sa poistné platí len za časť kalendárneho mesiaca, najnižšia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden pracovný deň sa vynásobí počtom pracovných dní, za ktoré sa platí poistné.

Najvyššia možná suma vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení sa za žiadnych okolností nekráti.

Druhý pilier: Vstup po 1.7.2008

Po 1.7.2008 dostávam veľa otázok, v ktorých sa ma najmä mladí ľudia (ale aj ich rodičia) pýtajú, ako je to vlastne s možnosťou vstupu do druhého piliera v prípade absolventov, ktorí v týchto dňoch získali svoje prvé zamestnanie, či začali podnikať.

V skratke možno povedať toto:

Mladí ľudia, ktorí sú ročníky 1986 a staršie, ak v období od 1.1.2005 až doteraz neboli dôchodkovo poistení - nemali zamestnanie, neboli povinne poistenou SZČO, neboli prihlásení v SP ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba - môžu do druhého piliera vstúpiť len počas 30 dní od vzniku dôchodkového poistenia. Znamená to, že ak takáto osoba ak chce byť v druhom pilieri, má čas 30 dní od vzniku zamestnania (pracovný pomer) alebo odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo odo dňa vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia na podpis zmluvy s DSS.

Inak je to v prípade ročníkov 1987 a mladších. Tí môžu do druhého piliera vstúpiť počas 6 mesiacov od vzniku dôchodkového poistenia.Znamená to, že takáto osoba ak chce byť v druhom pilieri, má čas 6 mesiacov od vzniku zamestnania (pracovný pomer) alebo odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo odo dňa vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia na podpis zmluvy s DSS.

Pozor si pritom treba dať na to, že zmluva s DSS bude zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni a teda platná vtedy, ak v deň podpisu zmluvy bola daná osoba dôchodkovo poistená - mala zamestnanie alebo bola povinne poistenou SZČO alebo bola prihlásená v SP ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

Podrobnosti sa dočítate vo voľne dostupnom článku v internetovej encyklopédií mzdárov http://www.drak.porada.sk/. Kliknite tu: http://www.porada.sk/t86090-vstup-do-druheho-piliera-po-1-7-2008-a.html

Materské v roku 2008 - diel III.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské,

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti rozoberieme ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení. Je to dôležité, pretože je to jedna z ciest ako si zvýšiť materské.

Znova na úvod: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOCENSKÝCH POISTENÍ

V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:
  • má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
  • má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
  • má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
  • je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď prvá časť seriálu). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.

Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.

Podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.

Príklad

Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2006 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - od januára do septembra 2007 to bola suma 7600 Sk, od októbra 2007 je to suma 8100 Sk.

Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2008 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pr edobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 20000 Sk.

Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2008. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO

Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2007.

Denný vymeriavací základ je suma (9 x 7600 + 3 x 8100) / 365 = 253,9727 Sk.

Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia

Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2007.

Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 20000)/303 = 660,0661 Sk.

Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (253,9727 + 660,0661) Sk = 55% z 914,0388 Sk = približne 503 Sk na deň, približne 15300 Sk mesačne.

Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.

Avšak pozor!

Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.

Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.

V druhom polroku 2008 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:

júl. august, október, december: 30219 / 31 = 974,8065 Sk

september, november: 30219 / 30 = 1007,30 Sk

Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného

Podľa § 138 ods. 19 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk).

Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.
V budúcej časti sa dočítate

V ďalšej časti si ukážeme, ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.

Materské v roku 2008 - diel II.

V druhej časti seriálu príspevkov o materskej popíšeme, ako sa vypočíta výška materského.

Opätovne pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO

Výška materského na jeden deň je dané ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Čiže postupujeme takto:

1. Určíme rozhodujúce obdobie

2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období

3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období

4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)

Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.

ROZHODUJÚCE OBDOBIE

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.

Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.

Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.

Príklad

Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2008. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2008. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2008 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.

Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1.júlu 2008 šlo o hranicu 12 x 8100 Sk = 97200 Sk).

Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky

Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:

1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. Atď.

2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.

Príklad

Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2006. Za rok 2006 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2007 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2007 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2008 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2009, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2008 bude vyšší ako dvanásťnásobok vtedy platnej minimálnej mzdy. Atď.

Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.

3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2007 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2007 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2008.

Pani Darina sa k 15.4.2008 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2008 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.

Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2007 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2007, sa nezohľadní.

4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2007 do 30.9.2008, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín.

Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2008. O materské požiada pani Edita k 20.10.2008.

Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2008 do 20.10.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.

5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).

6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Príklad

Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2007 do 30.9.2008. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2008 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2008. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007.

Pozor

Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.

VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.19 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).

Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.

Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
  • v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
  • v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
  • od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
  • v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
  • v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.
Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
  • v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
  • v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
  • v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
  • v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
  • v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
  • od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
  • odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
  • v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
  • v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
  • od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
  • v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
  • v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
  • od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
  • v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
  • v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
  • od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.

Príklad

Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2008 – rozhodujúce obdobie je rok 2007.

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Spolu je to suma 200000 Sk.

Pani Gabriela bola v roku 2005 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2007 odpočítajú.

Denný vymeriavací základ je: 200000/345 = 579,7102 Sk

Príklad

Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2008.

Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 3 x 7600 + 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).

Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 184 dní = 255,9783 Sk

Príklad

Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.

Iveta v januári 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2008.

Iveta požiada o materské k 20.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.

Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.

Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk

PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD

Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:
  • poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
  • poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
  • dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.

Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v období od 1.10.2007 do 31.12.2008 je minimálna mzda 8100 Sk).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad

Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2008 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.

Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 25000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2008 vo výške 30000 Sk. Z toho jedna tridsiatina je 1000 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.

Materské bude 55% z 1000 Sk, teda 550 Sk na deň.

Príklad

Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008. V čase od 1.7.2008 do 30.7.2009 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2007 bol nižší ako 97200 Sk.

Od 1.7.2009 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 12000 Sk.

Pani Jarmila presne k 1.7.2009 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 12000 Sk deleno 30 = 400 Sk.

Materské bude 55% z 400 Sk, teda 220 Sk na deň.

V ďalšej časti sa dočítate, ako sa postupuje v prípade, ak má poistenkyňa viac nemocenských poistení súčasne - napríklad ak je povinne poistená SZČO a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba.