Rok 2007: Spolu 79 seminárov

Na konci roka je čas bilancovať. V roku 2007 som ako lektor pôsobil na spolu 79 seminároch s účasťou približne 5200 poslucháčov.

Z toho 25 seminárov - s účasťou 1400 poslucháčov - zorganizovala (moja) spoločnosť RELIA s.r.o. (BA, Trnava, Nitra, Žilina).

Zostávajúcich 54 seminárov zorganizovali po celom Slovensku spoločnosti AKADÉMIAPLUS (Zvolen, BB), COMAL (BA), COMPSERVICE (Košice), KONZEK (BA), MARTSIS (Piešťany), RIA (Trenčín), SOPK Bratislava, SOPK Poprad, TEMPO (BA, Košice), T.I.C. (Košice), TOPACADEMY (Topoľčany), TSU (Piešťany) a p. Kalinová (BB), p. Mancová (P.Bystrica) a p. Záňová (D. Kubín).

Všetkým za úspešnú spoluprácu ďakujem a verím, že účastníci seminárov boli spokojní a získané vedomosti zúročili vo svojej praxi.

Všetko najlepšie v roku 2008!

Vyhodnotenie testu: "Aký bude strop vymeriavacieho základu na úrazové poistenie od 1.1.2008?"

Testu sa zúčastnilo 48 čitateľov, ktorí svoje hlasy rozdelili takto:

• 28142 Sk = 8 hlasov (16% hlasujúcich)
• 56283 Sk = 3 hlasy (6% hlasujúcich)
• 75044 Sk = 7 hlasov (14% hlasujúcich)
• Vymeriavací základ na úrazové poistenie nemá strop = 30 hlasujúcich (62% hlasujúcich)

Správna odpoveď je: Vymeriavací základ na úrazové poistenie nemá strop (čo platí pred 31.12.2007 i po 1.1.2008).

Doktorandka s nástupom na materské v marci 2008

Otázka:

Som doktorandom s hrubým mesačným štipendiom okolo 15 tisíc v dennej forme štúdia na externej vzdelávacej inštitucií a som v 20 týždni tehotenstva. Na materskú idem v polovici marca. Ako som sa dočítala, chcela som dobrovoľné nemocenské poistenie. Čo pre mňa znamená, keď som nestihla tých uvedených 26 týždňov dobrovoľného nemocenského poistenia na maximálnu materskú 15 tisíc? A čo by bolo podľa Vás najvhodnejšie vlastne teraz spraviť ku 1.1.2008? (Katarína)

Odpoveď:

V danej situácií odporúčam neprihlasovať sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (DNP). Na materskú z DNP by ste síce nárok mali ale keďže DNP by pred nástupom na materskú trvalo menej ako 26 týždňov, mali by ste materskú len 148 Sk na deň, približne 4500 Sk mesačne.

Materská z poistenia zamestnanca - doktoranda - by sa Vám nepriznala, pretože ako doktorand sa za zamestnanca od 1.1.2008 nepovažujete a povinné nemocenské poistenie zamestnanca (doktoranda) Vám zaniká k 31.12.2007.

Avšak: ak sa na DNP neprihlásite, budete mať nárok na materské z poistenia zamestnanca (doktoranda), ktoré Vám skončí k 31.12.2007 a to vďaka tomu, že na materskú pôjdete v tzv. ochrannej lehote . Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po skončení poistenia zamestnanca. Ochranná lehota sa však ruší vznikom nového nemocenského poistenia, preto by ste sa na DNP prihlasovať nemali.

Materské z nemocenského poistenia zamestnanca sa potom vypočíta z rozhodujúceho obdobia - čo bude rok 2006 (predpokladám, že doktorandkou ste sa stali ešte pred rokom 2007). Materské tak bude 55% z Vášho priemerného hrubého mesačného štipendia za rok 2006.

Pozor, aj vo Vašej situácií existuje cesta, ako mať materské 15000 Sk mesačne. Takéto materské získate, ak sa pred nástupom na materské zamestnáte (uzavriete niekde pracovný pomer), ideálne so začiatkom od februára 2008 a s platom za február vo výške 28000 Sk.

Doktorandi a druhý pilier

Otázka:

Kvôli úrazu som sa osobne neprihlásila do II. piliera, neviem, či som bola do neho prihlásená sociálnou poisťovňou. Vy však doktorandom platiť si dôchodkové poistenie neodporúčate ako pridrahý systém. Môžem sa spýtať prečo, resp. čo považujete za jeho výhodnú aleternatívu?

Ak by som sa rozhodla si dôchodkové poistenie neplatiť, budem z II. piliera vyradená alebo sa budem môcť za 4 roky do systému vrátiť a opäť sporiť aj v II. pilieri?

Ak som sociálnou poisťovňou nebola zaradená do II. piliera, budem môcť doň vstúpiť po 1.1. ? Ak by som sa však rozhodla si teraz dôchodkové poistenie neplatiť, ale začať až o 4 roky znamená to, že do II. piliera už nebudem môcť vstúpiť?

Odpoveď:

Po prvé, dobrovoľné dôchodkové poistenie doktorandom a všeobecne nikomu neodporúčam preto, lebo je to "drahé". Usporené peniaze radšej investujte do svojho vzdelania, do splátok hypotéky alebo sporenia na byt, do cestovania alebo ich radšej utraťte v nejakej príjemnej spoločnosti priateľov a známych. Všetky uvedené investície sa Vám v budúcnosti zhodnotia lepšie, ako financovanie Sociálnej poisťovne alebo ako prostriedky uložené na dôchodkovom účte v II. pilieri.

Po druhé, počas prvého polroka 2008 sa druhý pilier "otvára". Ten, kto v ňom je, z neho môže vystúpiť a naopak ten, kto v ňom nie je, doň môže vstúpiť.

Preto si zistite v Sociálnej poisťovni, ako ste na tom a zariaďte sa ako uznáte za vhodné. Zostaňte v II. pilieri, vstúpte, vystúpte... čokoľvek urobíte, môžete urobiť aj ak počas prvého polroka 2008 nebudete dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Pokiaľ ide o účasť v II. pilieri, nie je problém, ak nebudete počas štúdia dobrovoľne dôchodkovo poistená a odvody a príspevky do II. piliera začnete platiť až o niekoľko rokov v zamestnaní alebo pri podnikaní.

Doktorandka - PN začala v roku 2007, pokračuje v roku 2008

Otázka:

Som doktorandka v 1. roku štúdia a po 2 týždňoch zamestnania sa mi stal úraz. Som dlhodobo na PN a budem PN aj v januári. Mám nárok na PN aj v januári alebo mi nárok zaniká a mám sa prihlásiť ako dobrovoľný poistenec? Budem mať ako dobrovoľne poistená osoba nárok na nemocenské dávky? Ak hej, kedy a s akým vymeriavacím základom by ste mi odporučili sa poistiť? Ďakujem pekne (Smetanová).

Odpoveď:

Práceneschopnosť začala v roku 2007 - v čase, kedy ste boli ako doktorandka "zamestnancom" vysokej školy, boli ste nemocensky poistená ako "zamestnanec" a preto počas tejto práceneschopnosti dostávate nemocenské.

Ak sa táto PN neskončí v roku 2007 ale bude pokračovať aj v roku 2008, tak hoci podľa novely zákona stratíte postavenie zamestnanca a nebudete už poistená ako "zamestnanec", nárok na nemocenské budete mať až do skončenia PN - najdlhšie však po dobu 52 týždňov trvania tejto PN.

Preto sa nemusíte báť, že po 1.1.2008 prídete o nemocenské pri uvedenej PN.

Avšak ak by Vám vznikla nejaká nová PN (úraz, choroba) po 11.2.2008, ak nebudete dobrovoľne nemocensky poistená, nebudete už mať nárok na nemocenské.

Poznámka. Preto po 11.2.2008, lebo k 1.1.2008 doktorandom zo zákona zaniká povinné nemocenské poistenie. Do 11.2.2008 však beží tzv. ochranná lehota - tá trvá 42 dní po skončení povinného nemocenského poistenia - a preto ak by ste šli na novú PN v tomto čase, mali by ste ešte nárok na nemocenské.

Ak ste častejšie chorá (prípadne Vám "hrozí" otehotnenie) odporúčam Vám po 1.1.2008 prihlásiť sa na dobrovoľné nemocenské poistenie. Vymeriavací základ si môžete zvoliť aký sama chcete a to v rozmedzí od 8100 Sk po 28142 Sk. Sadzba poistného je 4,4% zo zvoleného vymeriavacieho základu. Nemocenské alebo materské je v zásade 55% zo zvoleného základu. Ak sa rozhodnete pre dobrovoľné nemocenské poistenie, tak odporúčam zvoliť si čo najvyšší základ - teda 28142 Sk. Keď už, tak nech to stojí za to. Pripomeniem ešte, že poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie sa neplatí za obdobie, kedy dotyčný(á) poberá nemocenské dávky.

Doktorandi - aké dobrovoľné poistenie si zvoliť?

Otázka:

Som doktorandom v 3. ročníku. Keďže nehrozí, že pôjdem na materskú dovolenku tak teraz neviem, čo by bolo pre mňa, resp. nás doktorandov mužov najvýhodnejšie. Aký vymeriavací základ použiť, neplatiť dôchodkové poistenie vôbec? To by som ale potom asi nemal nárok na invalidný dôchodok, keby sa mi stala nejaká nehoda. Prosím, poraďte, ako sa mám(e) zariadiť. Veľmi pekne Vám ďakujem (Martin).

Odpoveď:

Od 1.1.2008 bude mať podľa § 70 ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok aj doktorand, ktorý sa stal invalidom počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšil 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Preto ak spĺňate uvedené podmienky (denná forma štúdia, menej ako 26 rokov, trvalý pobyt) nemusíte sa kvôli riziku vzniku invalidity prihlasovať na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

V prípade mužov - doktorandov odporúčam neprihlasovať sa na dobrovoľné poistenie vôbec. Dávať peniaze do dobrovoľného dôchodkového poistenia je pomerne nevýhodná investícia vzhľadom na výšku sadzieb a "neistú" návratnosť - do dôchodku pôjdete o 40 rokov... lepšie je ušetrené peniaze investovať do seba, sporiť si na byt atď.

Dobrovoľné nemocenské poistenie je možné odporúčať tomu, kto je často chorý - sadzba je pomerne nízka, dávky naopak pomerne vysoké. Pre toho, kto nerád "chodí po doktoroch", sú i to vyhodené peniaze.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti je vo svojej podstate pre doktoranda nezmysel.

Anketa: "Váš názor na blog Jozefa Mihála"

Ankety sa zúčastnilo 132 hlasujúcich.

Výsledky:

• "Blog ma nezaujíma" = 3 hlasy (2% hlasujúcich)
• "Som tu len náhodou" = 9 hlasov (6% hlasujúcich)
• "Budem tu chodiť pravidelne" = 120 hlasov (90% hlasujúcich)

Doktorandi - zmeny k 1.1.2008

Na novembrovej schôdzi Národnej rady boli schválené novely zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení a novela zákona o daniach z príjmov. Vo všetkých novelách sa zavádzajú zmeny pre doktorandov - čiže študentov 3. stupňa vysokoškolského štúdia.

Stav platný do 31.12.2007

Sociálne poistenie: Doktorand mal postavenie zamestnanca, vysoká škola postavenie jeho zamestnávateľa. Z doktorandského štipendia sa odvádzalo:

• Nemocenské poistenie doktorand 1,4%, vysoká škola 1,4%
• Starobné poistenie doktorand 4%, vysoká škola 14% (ak bol doktorand sporiteľom v II: dôchodkovom pilieri, tak vysoká škola odvádzala 5% do Sociálnej poisťovne a 9% na osobný dôchodkový účet doktoranda v II. pilieri)
• Invalidné poistenie doktorand 3%, vysoká škola 3%
• Poistenie v nezamestnanosti doktorand 1%, vysoká škola 1%
• Úrazové poistenie vysoká škola 0,8%
• Rezervný fond vysoká škola 4,75%

Zdravotné poistenie: Doktorand mal postavenie zamestnanca, vysoká škola postavenie jeho zamestnávateľa. Z doktorandského štipendia sa odvádzalo:

• doktorand 4%, vysoká škola 10%

Spolu odvody doktoranda boli vo výške 13,4% zo štipendia. Vysoká škola odvádzala ako zamestnávateľ 34,95% zo štipendia.

Daň z príjmov: Štipendium doktoranda bolo zaradené medzi príjmy zo závislej činnosti. Zo štipendia sa platila daň z príjmu, základom dane bolo štipendium znížené o odvody doktoranda, pričom od základu dane sa ďalej odpočítala nezdaniteľná čiastka 7968 Sk. Daň 19% sa teda vypočítala zo štipendia zníženého o odvody doktoranda a o sumu 7968 Sk.

Stav platný od 1.1.2008

Sociálne poistenie: Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec. Vysoká škola sa nepovažuje na účely zákona o sociálnom poistení za jeho zamestnávateľa. Zo štipendia sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne. Vysoká škola za doktoranda - sporiteľa v II. dôchodkovom pilieri neplatí príspevok na osobný dôchodkový účet doktoranda v II. pilieri.

Ak má doktorand záujem byť poistený, môže sa rozhodnúť pre:

• Dobrovoľné nemocenské poistenie (sadzba 4,4% z ním určeného základu)
• Dobrovoľné dôchodkové poistenie (sadzba 18% na starobné poistenie alebo 9% na starobné poistenie a 9% príspevok do II. piliera, ďalej 6% na invalidné poistenie a 4,75% na rezervný fond, spolu 28,75% z ním určeného základu)
• Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (sadzba 2% z ním určeného základu)

Pre jednotlivé typy dobrovoľného poistenia sa možno rozhodnúť samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie (odporúčam ženám - doktorandkám, kvôli prípadnej budúcej materskej).

Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia.

Pokiaľ ide o budúci starobný dôchodok, pri neexistencií dobrovoľného dôchodkového poistenia sa roky doktorandského štúdia po 1.1.2008 nezahrnú do "odpracovaných rokov" čoho dôsledkom bude nižší starobný dôchodok (napriek tomu neodporúčam doktorandom prihlásiť sa na dobrovoľné dôchodkové poistenie - tento systém je jednoducho príliš "drahý").

Ak sa doktorand mladší ako 26 rokov s trvalým pobytom na Slovensku stane invalidom, bude mať nárok na invalidný dôchodok aj v prípade ak nebol dobrovoľne dôchodkovo poistený.

Zdravotné poistenie: Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec. Vysoká škola sa nepovažuje na účely zákona o zdravotnom poistení za jeho zamestnávateľa. Zo štipendia sa neodvádzajú odvody do zdravotnej poisťovne.

Za doktorandov vo veku do 30 rokov bude platiť poistné na zdravotné poistenie štát. Inými slovami doktorandi budú mať na účely zákona o zdravotnom poistení postavenie poistencov štátu, rovnako ako študenti VŠ štúdia prvého a druhého stupňa.

Okrem iného to znamená, že ak budú mať popri štúdiu príjmy na dohody, nebudú sa tieto príjmy na účely zákona o zdravotnom poistení zohľadňovať - doktorand z nich nebude platiť zdravotné poistenie bez ohľadu na výšku takýchto príjmov.

Daň z príjmov: Štipendium doktoranda už nebude zaradené medzi príjmy zo závislej činnosti, naopak bude zaradené medzi príjmy oslobodené od dane. Znamená to, že doktorand nebude zo svojho štipendia platiť daň.

Príklad č.1: Štipendium pri nástupe na štúdium 13500 Sk

(Poznámka: výpočty sú orientačné, bez presného zaokrúhľovania a kvôli lepšiemu porovnaniu pri použití nezdaniteľnej čiastky pre rok 2008 vo výške 8208 Sk)

Pred 31.12.2007:

• Odvody 13,4% z 13500 Sk = 1809 Sk
• Na zdanenie 13500 - 1809 - 8208 = 3483, z toho daň 19% = 661 Sk
• Čistý príjem 13500 - 1809 - 661 = 11030 Sk

Po 1.1.2008:

Ak sa doktorand rozhodne nepoistiť sa v Sociálnej poisťovni:

• Odvody 0 Sk
• Daň 0 Sk
• Čistý príjem 13500 Sk
• Čistý príjem je o 2470 Sk vyšší ako pred zmenami

Ak sa doktorand rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie so základom 8100 Sk:

• Odvody 33,15% z 8100 Sk = 2686 Sk
• Daň 0 Sk
• Čistý príjem 13500 - 2686 = 10814 Sk
• Čistý príjem je o 216 Sk nižší ako pred zmenami

Ak sa doktorand rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie so základom 13500 Sk:

• Odvody 33,15% z 13500 Sk = 4476 Sk
• Daň 0 Sk
• Čistý príjem 13500 - 4476 = 9024 Sk
• Čistý príjem je o 2006 Sk nižší ako pred zmenami

Príklad č.2: Štipendium po vykonaní dizertačnej skúšky 15820 Sk

Pred 31.12.2007:

• Odvody 13,4% z 15820 Sk = 2120 Sk
• Na zdanenie 15820 - 2120 - 8208 = 5492, z toho daň 19% = 1043 Sk
• Čistý príjem 15820 - 2120 - 1043 = 12657 Sk

Po 1.1.2008:

Ak sa doktorand rozhodne nepoistiť sa v Sociálnej poisťovni:

• Odvody 0 Sk
• Daň 0 Sk
• Čistý príjem 15820 Sk
• Čistý príjem je o 3163 Sk vyšší ako pred zmenami

Ak sa doktorand rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie so základom 8100 Sk:

• Odvody 33,15% z 8100 Sk = 2686 Sk
• Daň 0 Sk
• Čistý príjem 15820 - 2686 = 13134 Sk
• Čistý príjem je o 477 Sk vyšší ako pred zmenami

Ak sa doktorand rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie so základom 15820 Sk:

• Odvody 33,15% z 15820 Sk = 5245 Sk
• Daň 0 Sk
• Čistý príjem 15820 - 5245 = 10575 Sk
• Čistý príjem je o 2082 Sk nižší ako pred zmenami

Priemerná mesačná mzda za 3. štvrťrok 2007

Dnes (30.11.2007) o 9:00 zverejnil Štatistický úrad SR (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=10124) okrem iného aj údaj o priemernej mesačnej mzde za 3. štvrťrok 2007, ktorá bola 19514 Sk.

Tento údaj je dôležitý pre určenie dôchodkovej hodnoty pre rok 2008.

Podľa § 64 odsek 3 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru 2007, sa upravuje od 1. januára 2008 indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok 2007 a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok 2006 (výsledok sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor). Takto určená dôchodková hodnota platí pre rok 2008.

Priemerná mzda za tretí štvrťrok 2006 bola 18212 Sk.

Priemerná mzda za tretí štvrťrok 2007 bola 19514 Sk.

Z toho vyplýva, že podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok 2007 a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok 2006 je 1,07149...

Dôchodková hodnota pre rok 2007 bola 232,51 Sk. Po vynásobení indexom 1,07149... a zaokrúhlení výsledku na dve desatinné miesta nahor tak dostávame sumu dôchodkovej hodnoty pre rok 2008 vo výške 249,14 Sk.

Novela zákona o zdravotnom poistení schválená

28. novembra 2008 Národná rada schválila novelu zákona o zdravotnom poistení. Novela je účinná od 1. januára 2008 a zmeny, ktoré prináša, som už popísal tu:

http://jozefmihal.blogspot.com/2007/10/o-m-by-obsahom-novely-o-zdravotnom.html

Na poslednú chvíľu došlo k dvom zaujímavým zmenám:

1. Doktorandi si nebudú musieť od 1.1.2008 platiť poistné na zdravotné poistenie sami - ale budú poistencami štátu, rovnako ako napríklad študenti VŠ študujúci v dennej forme štúdia na prvom a druhom stupni VŠ štúdia.

2. Preplatky z ročného zúčtovania vyplatené zamestnancovi sa zaraďujú medzi príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu zamestnanca. Z preplatkov sa teda nebude odvádzať "nové" poistné.

Novela zákona o sociálnom poistení definitívne schválená

Dnes pred 15:00 Národná rada opätovne a definitívne schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú prezident vrátil parlamentu na prerokovanie.

Novela je účinná od 1.1.2008.

Zákonník práce (videoškolenie)

Ukážka z videoškolenia "Novela Zákonníka práce".

Objednať si toto videoškolenie a súčasne viac informácií k videoškoleniam nájdete, ak kliknete tu.

V týždni po 26.11.2007 bude k dispozícií videoškolenie "Nemocenské dávky a materské po 1.1.2008".

V týždni po 3.12.2007 bude k dispozícií videoškolenie "Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení od 1.1.2008 + nemocenské po novom + otvorenie II. dôchodkového piliera".

Príklad, kedy sa neoplatí požiadať o predčasný starobný dôchodok v roku 2007

Pán Boris dosiahne dôchodkový vek (62 rokov) 1.12.2008.

Pán Boris pracuje, má dobre platené zamestnanie a predpokladá, že pracovať bude aj po priznaní dôchodku.

Ak by sa pán Boris rozhodol požiadať o predčasný starobný dôchodok k 4.12.2007, tak by sa postupovalo nasledovne.

Priemerný osobný mzdový bod (POMB) pána Borisa, zistený za obdobie rokov 1984 až 2006, má hodnotu 1,6.

Ak o dôchodok požiada v roku 2007, z hodnoty POMB od 1,25 do 3 sa započíta len 68%.

68% z (1,6 - 1,25) = 0,238. Výsledný POMB bude 1,488.

Pán Boris dosiahol k 4.12.2007 spolu 42,9069 rokov (15661 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2007 je 232,51 Sk.

Pán Boris v posledných štyroch rokoch pred 4.12.2007 bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky. Obdobie, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku, sa preto skráti o 6 mesiacov a bude dané ako obdobie od 4.6.2008 do 30.11.2008 vrátane - čo je 180 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 3%.

Predčasný starobný dôchodok pána Borisa sa vypočíta takto:

97% z (1,488 x 42,9069 x 232,51) = 14400 Sk

Pretože predčasný starobný dôchodok bol priznaný po 1.7.2007, vypočítaná suma sa v súlade s § 82 zákona valorizuje o 6,25% a výsledný predčasný starobný dôchodok pána Borisa bude 15300 Sk.

Aká by bola výška dôchodku, ak by pán Boris požiadal o predčasný starobný dôchodok až k 7.1.2008?

POMB by sa zisťoval za obdobie rokov 1984 až 2007, čiže zohľadnil by sa aj osobný mzdový bod za rok 2007.

Ak pán Boris za rok 2007 dosiahne úhrnný vymeriavací základ (zjednodušene hrubý príjem) 450264 Sk, tak jeho osobný mzdový bod za rok 2007 bude daný ako 450264/225132 (=všeobecný vymeriavací základ za rok 2006) = 2

Jeho POMB za roky 1984 až 2007 by tak bol (23 x 1,6 + 2)/24 = 1,6167

V roku 2008 sa z hodnoty POMB od 1,25 do 3 započítava 72%.

72% z (1,6167 - 1,25) = 0,2641. Výsledný POMB bude 1,5141.

Pán Boris by dosiahol k 7.1.2008 spolu 43 rokov (15695 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2007 bude odhadom 250 Sk.

Pri posudzovaní obdobia, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku, sa už v roku 2008 nebude zohľadňovať, či by bol alebo nebol nárok na dávku v nezamestnanosti. Obdobie za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku, bude od 7.1.2008 do 30.11.2008 vrátane - čo je 329 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 5,5%.

Predčasný starobný dôchodok pána Borisa sa k 7.1.2008 vypočíta takto:

94,5% z (1,5141 x 43 x 250) = 15382 Sk

Je to o 82 Sk mesačne viac, ako v prípade, ak by požiadal o predčasný starobný dôchodok ešte v roku 2007.

Pánovi Borisovi sa neoplatí požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte v roku 2007, pretože:

• získal by síce jeden mesačný dôchodok navyše vo výške 15300 Sk,
  ale keďže chce pracovať aj po priznaní dôchodku, mal by za rok 2008 daň vyššiu o 18714 Sk,
• keby požiadal o dôchodok ešte v decembri 2007, mal by o 82 Sk mesačne nižší dôchodok,
• nárok na vianočný príspevok za rok 2007 by tak či tak nemal, pretože dôchodok by mal vyšší, ako 11257 Sk.

Príklad, kedy sa oplatí požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte v roku 2007

Pani Alžbeta vychovala tri deti. Pani Alžbeta dovŕšila 54 rokov 1.5.2006.

Dôchodkový vek sa jej preto predlžuje o 2 roky a 3 mesiace na 56 rokov a 3 mesiace. Dôchodkový vek dosiahne 1.8.2008.

Pani Alžbeta sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok k 3.12.2007.

Predpokladá, že v roku 2008 už nebude pracovať a ak aj áno, jej príjem by mal byť nižší ako 49248 Sk a preto by mal byť od dane oslobodený.

Priemerný osobný mzdový bod (POMB) pani Alžbety, zistený za obdobie rokov 1984 až 2006, má hodnotu 0,8.

Pretože o dôchodok žiada v roku 2007, POMB sa jej zvýši o 32% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a 0,8.

32% z 0,2 = 0,064. Výsledný POMB bude 0,864.

Pani Alžbeta dosiahla k 3.12.2007 spolu 36,274 rokov (13240 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2007 je 232,51 Sk.

Pani Alžbeta v posledných štyroch rokoch pred 3.12.2007 bola poistená v nezamestnanosti najmenej tri roky. Obdobie, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku, sa preto skráti o 6 mesiacov a bude dané ako obdobie od 3.6.2008 do 31.7.2008 vrátane - čo je 59 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 1%.

Predčasný starobný dôchodok pani Alžbety sa vypočíta takto:

99% z (0,864 x 36,274 x 232,51) = 7215 Sk

Pretože predčasný starobný dôchodok bol priznaný po 1.7.2007, vypočítaná suma sa v súlade s § 82 zákona valorizuje o 6,25% a výsledný predčasný starobný dôchodok pani Alžbety bude suma 7666 Sk.

Aká by bola výška dôchodku, ak by pani Alžbeta požiadala o predčasný starobný dôchodok až k 5.1.2008?

POMB by sa zisťoval za obdobie rokov 1984 až 2007, čiže zohľadnil by sa aj osobný mzdový bod za rok 2007.

Predpokladajme, že POMB by aj tak dosiahol hodnotu 0,8.

V roku 2008 sa POMB zvýši len o 28% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a 0,8.

28% z 0,2 = 0,056. Výsledný POMB bude 0,856.

Pani Alžbeta by dosiahla k 5.1.2008 spolu 36,3644 rokov (13273 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2007 bude odhadom 250 Sk.

Pri posudzovaní obdobia, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku, sa už v roku 2008 nebude zohľadňovať, či by bol alebo nebol nárok na dávku v nezamestnanosti. Obdobie za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku, bude od 5.1.2008 do 31.7.2008 vrátane - čo je 209 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 3,5%.

Predčasný starobný dôchodok pani Alžbety sa k 5.1.2008 vypočíta takto:

96,5% z (0,856 x 36,3644 x 250) = 7510 Sk

Pani Alžbete sa oplatí požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte v roku 2007, pretože:

• získa o jeden mesačný dôchodok navyše vo výške 7666 Sk,
• keby požiadala o dôchodok až v januári, mala by o 156 Sk nižší dôchodok,
• bude mať nárok na vianočný príspevok za rok 2007 vo výške 1500 Sk.

Doktorandka a materské

Otázka:

Žena - doktorandka chce mať dieťa na budúci rok (2008). Doktorandi sú do konca roka 2007 považovaní za zamestnancov a od 1.1.2008 už za nich nebude platiť univerzita odvody a poistné, t.j. môžu a nemusia sa stať dobrovoľne poistenými osobami.

Dá sa situácia vyriešiť takto? K 1.12.2007 sa doktorandka dobrovoľne nemocensky poistí s max. vymeriavacím základom 28 142 Sk. Pred koncom roka požiada o zmenu vymeriavacieho základu a od 1.1.2008 bude DNP zo základu 8100 Sk.

Otázky: Bude sa jej materská vypočítavať z rozhodujúceho obdobia december 2007? Aký bude mať vplyv to, že do konca roka 2007 bola "zamestnaná" ? Stačilo by, keby v decembri zaplatila dobrovoľné poistné zo základu, ktorý sa rovná rozdielu medzi štipendiom (15 800 Sk) a max. vymeriavacím základom?

Odpoveď:

Váš plán má chybu krásy. Ak sa doktorandka prihlási k 1.12.2007 na dobrovoľné nemocenské poistenie, za december 2007 môže zaplatiť poistné len z vymeriavacieho základu daného ako 28142 Sk - 15800 Sk = 12342 Sk. Teda zo základu daného ako maximálny možný vymeriavací základ 28142 Sk znížený o výšku štipendia. Platí totiž pravidlo, že ak má niekto viac nemocenských poistení súčasne, v súčte zo všetkých poistení nemôže jeho vymeriavací základ prekročiť maximum. Keďže počas decembra 2007 je doktorandka ešte "zamestnancom" univerzity, vymeriavací základ v dobrovoľnom nemocenskom poistení môže byť len uvedených 12342 Sk.

Teda ak by to urobila tak, ako ste to navrhli, a po Novom roku by otehotnela a na materské šla na jeseň 2008, nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia by síce mala, rozhodujúce obdobie by bol december 2007, ale materská by bola len približne 55% z 12342 Sk mesačne, čiže okolo 6700 Sk mesačne. Nie je to veľa, dá sa získať viac. A to takto.

Odporúčam aby počkala, kým skutočne neotehotnie. Až po otehotnení a to najneskôr v 8.-mom až 10.-tom týždni tehotenstva, nech sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie a to s vtedy platným maximálnym vymeriavacím základom - až do júna 2008 to bude stále suma 28142 Sk, od júla 2008 suma odhadom niečo cez 30000 Sk. Ak sa prihlási ešte v prvom polroku, od 1.7.2008 odporúčam vymeriavací základ zvýšiť na nové maximum.

Z maximálneho základu bude platiť poistné najmenej 26 týždňov (čiže najmenej polroka) a po uplynutí 26 týždňov trvania dobrovoľného nemocenského poistenia požiada o materské (malo by to vyjsť na obdobie 6-8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu).

Pri takomto scenári ak požiada o materské ešte v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako mesiace roka 2008 pred mesiacom, v ktorom pôjde na materskú. Keďže celý ten čas si bude platiť poistné z maxima, aj materská bude vysoká - vyše 15000 Sk mesačne. Nárok na materskú mať bude, pretože v čase dvoch rokov pred pôrodom bola nemocensky poistená ako zamestnanec a potom ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba spolu viac ako 270 dní.

Popísaný scenár bude znamenať poistné 1239 Sk (od júla 2008 o niečo viac) po dobu cca 7 mesiacov, teda spolu odvody cca 8-9 tis. Sk. Získa však materské v súčte vyše 90000 Sk.

Zamestnankyňa a materská

Otázka:

Ako sa dá získať čo najvyššia materská, ak je manželka zamestnankyňou firmy (ktorá je ochotná v prípade potreby vyjsť v ústrety) a je už tehotná? Od decembra okrem toho pravdepodobne nastupuje na PN - rizikové tehotenstvo, predpokladaný termín pôrodu je máj 2008. Vrelá vďaka, s pozdravom, Samo.

(zdroj: http://blog.diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=blog-120075)

Odpoveď:

Materské aj nemocenské zamestnankyne sa vypočíta z vymeriavacích základov, z ktorých sa odvádzalo poistné na nemocenské poistenie v tzv. rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie sa určuje podľa toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca (čiže kedy bol uzatvorený pracovný pomer) - a je to obvykle predchádzajúci kalendárny rok. Nie však vždy.

Ak napríklad pracovný pomer vznikne 21. novembra 2007 a zamestnankyňa odíde na materskú v apríli 2008, potom rozhodujúce obdobie pre výpočet materského je obdobie od 21. novembra 2007 do 31. decembra 2007. Materské za jeden deň bude suma 55% z tzv. denného vymeriavacieho základu. Ten sa vypočíta ako súčet vymeriavacieho základu za časť novembra od 21. novembra a vymeriavacieho základu za december, delený počtom dní od 21. novembra do konca decembra, teda delený 41 dňami. Ak by v čase od 21. novembra do 31. decembra bola zamestnankyňa na PN, dni PN sa od uvedeného počtu dní odpočítajú.

Z toho vyplýva, že ak by vaša manželka ukončila súčasný pracovný pomer a uzatvorila nový pracovný pomer (hoci aj u toho istého zamestnávateľa a pozor, pri ukončení pracovného pomeru treba do Sociálnej poisťovne zaslať odhlášku zamestnanca, pri uzavretí nového pracovného pomeru treba zaslať prihlášku) - s platom vo výške blízkej maximálnemu možnému vymeriavaciemu základu 28142 Sk - napríklad s platom 28000 Sk mesačne, tak materské bude mať vypočítané (zjednodušene) ako 55% z 28000 Sk mesačne.

Pozrime sa ešte, aké by mala nemocenské pri rizikovom tehotenstve. Ak by uzatvorila k 21.11.2007 nový pracovný pomer s platom 28000 Sk a za mesiac november (za 10 dní od 21.11.2007 do 30.11.2007) by zarobila alikvótnych 9300 Sk, tak ak by šla napríklad od 3.12.2007 na PN z dôvodu rizikového tehotenstva, tak:

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenského bude obdobie od 21.11.2007 do 30.11.2007.

Denný vymeriavací základ bude 9300 Sk deleno 10 dní = 930 Sk.

Nemocenské bude 55% z 930 Sk, teda 511,50 Sk na jeden kalendárny deň. Pozor, pri PN prvých 10 kalendárnych dní prepláca zamestnávateľ, prvé tri dni je to 25% z denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské až od 11.-teho dňa trvania PN.

Odvody od 1.1.2008 do 30.6.2008

Sadzby, výnimky, minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre výpočet poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie pre obdobie od 1.1.2008 do 30.6.2008.

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	SZČO	Dobr.poist.osoba	Min. VZ	Max. VZ
Nemocenské	1,4%	1,4%	4,4%	4,4%	8100	28142
Starobné	4%	14%	18%	18%	8100	75044
Invalidné	3%	3%	6%	6%	8100	75044
Úrazové	neplatí	0,8%	neplatí	neplatí	8100	neobmedzený
Garančné	neplatí	0,25%	neplatí	neplatí	8100	28142
Nezamestnanosť	1%	1%	neplatí	2%	8100	75044
Rezervný fond	neplatí	4,75%	4,75%	4,75%	8100	75044
Zdravotné	4%	10%	14%	14%	8100	56283
Zdravotné ZPS	2%	5%	7%	7%	4050	56283

* V prípade zdravotného poistenia ide o dobrovoľne nezamestnanú osobu (samoplatiteľa) - v takom prípade je minimálny VZ 5361 Sk.

Jednotlivé sumy poistného sa vždy zaokrúhľujú na celé Sk nahor.

Poznámky k výnimkám pri platení poistného

Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č.312/2001 Z.z. o štátnej službe, č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore),
• väzňa,
• osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
• osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
• osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec:

• ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
• ktorému bol priznaný starobný dôchodok.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za uvedených zamestnancov.

Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie je od 1.10.2007 do 30.9.2008 (?) suma 8100 Sk s výnimkami:

• 6075 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
• 4050 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
• suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas,
• suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,
  suma pracovnej odmeny fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
• minimálny vymeriavací základ nie je určený v prípade garančného a úrazového poistenia zamestnanca na dohodu.

Alikvótne krátenie najnižšej a najvyššej možnej sumy vymeriavacieho základu v sociálnom poistení - ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo počas kalendárneho mesiaca boli obdobia, za ktoré sa poistné neplatí podľa § 140, najnižšia a najvyššia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia.

Polovičné sadzby na zdravotné poistenie majú:

• osoby poberajúce invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, čiže osoby, ktorým ešte nebola prehodnotená invalidita podľa nového zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
• osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a poberajú invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č.461/2003 Z.z.,
• osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20% ale najviac o 40% (čiže po prehodnotení nepoberajú invalidný dôchodok ale pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú najmenej 20%),
• osoby ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP, vydaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (miera ich funkčného postihnutia je 50% a viac).

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca v zdravotnom poistení je daný väzbou na zákon o minimálnej mzde (od 1.1.2008 až do 31.12.2008 sa používajú sumy minimálnej mzdy platné k 1.1.2008).

Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 suma 8100 Sk. Minimálny preddavok je suma 1134 Sk, pri sadzbe 7% suma 567 Sk. Ak SZČO je súčasne zamestnancom, študentom, starobným alebo invalidným dôchodcom, minimálny základ pre platenie preddavkov pre neho nie je stanovený a môže platiť preddavok nižší ako sumy uvedené v predošlej vete (a ak preddavok vychádza menej ako 100 Sk, neplatí ho vôbec).

Minimálny vymeriavací základ samoplatiteľa na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 v zásade suma 5361 Sk. Minimálny preddavok je v zásade suma 751 Sk, pri sadzbe 7% v zásade suma 376 Sk.

Alikvótne krátenie najnižšej možnej sumy vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení zamestnanca - ak sa poistné platí len za časť kalendárneho mesiaca, najnižšia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden pracovný deň sa vynásobí počtom pracovných dní, za ktoré sa platí poistné.

Najvyššia možná suma vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení sa za žiadnych okolností nekráti.

Tabuľky veličín používaných v mzdovom účtovníctve - rok 2008

V tabuľkách nájdete súhrn veličín, konštánt, parametrov, sadzieb atď. používaných vo mzdovom účtovníctve od 1.1.2008.

Daň z príjmov

Sadzba dane ..................................................................................... 19%
Nezdaniteľná čiastka na daňovníka mesačne ............................................ 8208
Nezdaniteľná čiastka na daňovníka ročne ................................................ 98496
Nezdaniteľná čiastka na DDS, ŽP, ÚS ročne ............................................. 12000
Daňový bonus na jedno dieťa mesačne ................................................... 555
Paušálne výdavky pri príjmoch podľa § 6 zákona (podnikanie atď.) ............... 40%
Paušálne výdavky pri remeselných živnostiach ......................................... 60%
Limit príjmov oslobodených od dane podľa § 9 ods.1 písm.h) zákona ............. 25650
Príjem, do ktorého nie je povinnosť podať daňové priznanie za rok 2008 ........ 49248

Vysvetlivky použitých skratiek:

DSS - Doplnkové dôchodkové sporenie, ŽP - Životné poistenie, ÚS - Účelové sporenie

Sociálne poistenie

Limit príjmov za rok 2007 pre povinné poistenie SZČO k 1.7.2008 ................. 97200
Sadzba poistného na nemoc.poistenie zamestnanca .................................. 1,4%
Sadzba poistného na nemoc.poistenie zamestnávateľa .............................. 1,4%
Sadzba poistného na nemoc.poistenie SZČO ............................................ 4,4%
Sadzba poistného na nemoc.poistenie DNPO ............................................ 4,4%
Sadzba poistného na starob.poistenie zamestnanca .................................. 4%
Sadzba poistného na starob.poistenie zamestnávateľa .............................. 14%
Sadzba poistného na starob.poistenie zamestnávateľa za sporiteľa .............. 5%
Sadzba poistného na starob.poistenie SZČO ............................................ 18%
Sadzba poistného na starob.poistenie SZČO - sporiteľ ............................... 9%
Sadzba poistného na starob.poistenie DDPO ............................................ 18%
Sadzba poistného na starob.poistenie DDPO - sporiteľ ............................... 9%
Sadzba príspevku na starobné dôchodkové sporenie .................................. 9%
Sadzba poistného na invalidné poistenie zamestnanca ............................... 3%
Sadzba poistného na invalidné poistenie zamestnávateľa ............................ 3%
Sadzba poistného na invalidné poistenie SZČO ......................................... 6%
Sadzba poistného na invalidné poistenie DDPO .......................................... 6%
Sadzba poistného na poistenie v nezam. zamestnanca ............................... 1%
Sadzba poistného na poistenie v nezam. zamestnávateľa ........................... 1%
Sadzba poistného na poistenie v nezam. DPOvN ....................................... 2%
Sadzba poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa ............................. 0,8%
Sadzba poistného na garančné poistenie zamestnávateľa ........................... 0,25%
Sadzba poistného do rezervného fondu zamestnávateľa ............................. 4,75%
Sadzba poistného do rezervného fondu SZČO ........................................... 4,75%
Sadzba poistného do rezervného fondu DDPO ........................................... 4,75%
Vymeriavací základ minimálny (obvykle) do 30.9.2008 (?) ............................ 8100
Vymeriavací základ maximálny do 30.6.2008 (nem. a gar.poistenie) ............... 28142
Vymeriavací základ maximálny do 30.6.2008 (star.,inv.,nez.,rez.fond) ............ 75044

Vysvetlivky použitých skratiek:

SZČO - Samostatne zárobkovo činná osoba, DNPO - Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, DDPO - Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, DPOvN - Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti

Zdravotné poistenie

Sadzba poistného zamestnanca .............................................................. 4%
Sadzba poistného zamestnanca so zdr.postihnutím ..................................... 2%
Sadzba poistného zamestnávateľa ........................................................... 10%
Sadzba poistného zamestnávateľa za zamestnanca so zdr.postihnutím ........... 5%
Sadzba poistného SZČO ........................................................................ 14%
Sadzba poistného SZČO so zdr.postihnutím ............................................... 7%
Sadzba poistného samoplatiteľa .............................................................. 14%
Sadzba poistného samoplatiteľa so zdr.postihnutím ..................................... 7%
Vymeriavací základ minimálny (obvykle) .................................................... 8100
Vymeriavací základ maximálny mesačne .................................................... 56283
Vymeriavací základ maximálny za rok 2008 ................................................ 675396
Minimálne preddavky SZČO (obvykle) ....................................................... 1134
Minimálne preddavky samoplatiteľa (obvykle) ............................................. 751
Minimálny VZ samoplatiteľa v ročnom zúčt. za rok 2008 (obvykle) .................. 64332

Minimálna mzda

Minimálna mzda zamestnanca odm. mesačnou mzdou (obvykle) ..................... 8100
Minimálna mzda zamestnanca odmeň. hodinovou mzdou ............................... 46,60

Životné minimum

Základná suma životného minima do 30.6.2008 ........................................... 5130

Cestovné náhrady

Stravné pri služ.ceste trvajúcej 5 až 12 hodín ............................................ 89
Stravné pri služ.ceste trvajúcej 12 až 18 hodín .......................................... 135
Stravné pri služ.ceste trvajúcej viac ako 18 hodín ...................................... 208
Náhrada za používanie vlastného mot.vozidla pri služ.ceste za 1 km ............... 6,20

Dobrovoľné nemocenské poistenie a materská v roku 2008

Otázka:

Od 1.7.2006 do 14.9.2007 som bola zamestnaná. Od 15.9.2007 zamestnanie nemám. Preto som sa zaregistrovala ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Keďže v blízkej dobe plánujem otehotnieť, rátala som s tým, že ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba potrebujem 270 dní poistenia. Teraz sa to všetko zmenilo a ja neviem, či sa mi oplatí platiť dobrovoľné nemocenské poistenie (DNP) a z akej sumy?

Odpoveď:

Ak pôjdete na materské v roku 2008 ale ešte tehotná nie ste, tak materské sa vypočíta z dobrovoľného nemocenského poistenia z rozhodujúceho obdobia daného ako ako rok 2007. Pozor, po novom sa použije skutočný vypočítaný denný vymeriavací základ len ak dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo pred nástupom na materské viac ako 26 týždňov.

Preto: Ak si platíte dobrovoľné nemocenské poistenie, plaťte si ho aj naďalej. Ak si dobrovoľné nemocenské poistenie platíte z maximálneho vymeriavacieho základu 28142 Sk, plaťte až do konca roka z 28142 Sk. Ak si dobrovoľné nemocenské poistenie platíte zo základu nižšieho ako 28142 Sk, tak si dobrovoľné nemocenské poistenie zrušte (odhláste sa) a potom znovu založte (prihláste sa) od 1.12.2007 ale s určeným vymeriavacím základom 28142 Sk.

Od 1.1.2008 si zmeňte vymeriavací základ na 8100 Sk. Pozor, zmenu treba nahlásiť ešte pred koncom roka 2007. V roku 2008 by ste zbytočne platili z vyššej sumy - pretože v roku 2008 sa vám materská vypočíta z toho, čo ste platili v roku 2007.

Ak toto dodržíte a pôjdete na materskú v roku 2008 niekedy v druhom polroku,tak materské bude vypočítané zo základu 28142 Sk, čiže bude približne 15000 Sk mesačne.

Pracovná pohotovosť a odvody

Otázka:

Od 1.9.2007 sa vraj započítava náhrada za pracovnú pohotovosť do vymeriavacieho základu pre odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Podľa mojich vedomostí však k žiadnej novelizácií zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení nedošlo. Môžete vysvetliť, ako to je?

Odpoveď:

Je to tak, k žiadnej novelizácií zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nedošlo a nedošlo ani k novelizácií zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Napriek tomu však dochádza k zmene pri posudzovaní vymeriavacích základov v súvislosti s pracovnou pohotovosťou a to zmenou ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa pracovnej pohotovosti k 1.9.2007.

Od 1.9.2007 podľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva, sa považuje za tzv. neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a tento čas sa považuje za pracovný čas.

Podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce za pracovnú pohotovosť na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (od 1.10.2007 je to suma 46,60 Sk za hodinu). Základnou zložkou mzdy je podľa § 119 ods.3 zložka mzdy poskytovaná zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Ak to zhrnieme, čas pracovnej pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za tento čas patrí mzda.

Rovnako ako do 31.8.2007, aj po 1.9.2007 sa pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, považuje za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

Za takúto pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (aktuálne v zásade najmenej 9,32 Sk za hodinu).

Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a príplatok za pohotovosť.

Podľa § 13 ods.4 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť.

Znamená to, že do vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné poistenie sa po 1.9.2007 aj naďalej nezahŕňa náhrada mzdy poskytovaná pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska avšak zahŕňa sa mzda poskytovaná počas pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Koľko môže v roku 2007 zarobiť dôchodca aby neplatil daň z príjmu?

Náš daňový systém znevýhodňuje dôchodcov. A to preto, lebo si pri výpočte dane nemôžu od základu dane odpočítať tzv. "nezdaniteľnú čiastku na daňovníka". Preto platia vyššie dane, ako ostatní. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov však umožňuje použiť jeden trik, vďaka ktorému nemusí do určitej výšky príjmu platiť dane ani dôchodca.

Podľa § 11 odsek 7 zákona o dani z príjmov, daňovník, ktorý k 1.1.2007 poberá starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok alebo dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhový dôchodok (ďalej budem používať termín "dôchodca"), nemá za rok 2007 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 95 616 Sk tak ako ostatní "daňovníci". Ak jeho dôchodok za rok 2007 nedosiahne sumu 95 616 Sk, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane len vo výške rozdielu 95 616 Sk a sumy jeho dôchodku za rok 2007. Ak jeho dôchodok za rok 2007 je vyšší ako 95 616 Sk, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vôbec a platí daň z celého základu dane.

Dôchodcovia však môžu využiť § 46 zákona, podľa ktorého daň sa nevyrubí a neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2007 nepresiahnu sumu 47 808 Sk.V praxi to znamená, že ak dôchodca - zamestnanec, zarobí za rok 2007 sumu do 47 808 Sk a podá daňové priznanie, jeho daň bude nulová. Ak platil počas roka preddavky na daň, vyjde mu pri nulovej dani v daňovom priznaní tzv. daňový preplatok, ktorý mu daňový úrad vráti.

Preto, ak je to možné, by si mal dôchodca dať pozor, aby jeho zdaniteľný príjem za rok 2007 neprekročil sumu 47 808 Sk.

Príklad

Pani Zuzana je dôchodkyňa, poberá predčasný starobný dôchodok od júna 2006. V roku 2007 mala jedného zamestnávateľa, u ktorého pracovala na dohody o vykonaní práce spolu šesť mesiacov. Zarábala 7 500 Sk mesačne, spolu zarobila 45 000 Sk. Zo zárobku jej zamestnávateľ strhol 19% ako preddavok na daň, spolu 8 550 Sk z jej hrubého príjmu.

Ak chce pani Zuzana, aby sa jej zaplatené preddavky na daň vrátili, musí po skončení roka 2007 podať daňové priznanie (použiť treba tlačivo pre fyzické osoby, typ A).

V daňovom priznaní uvedie:

• výšku svojho zdaniteľného príjmu (45 000 Sk) a
• sumu zaplatených preddavkov na daň (8 550 Sk)

Pretože zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 47 808 Sk, výsledná daň bude nula. V daňovom priznaní sa ďalej vyčísli suma nedoplatku alebo preplatku - čiže vypočítaná daň sa porovná s preddavkami - výsledkom bude preplatok 8 550 Sk.

Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, preplatok na dani z príjmov za rok 2006 daňový úrad vráti pani Zuzane najneskôr do 10. mája 2008.

Pozor: Nato, aby pani Zuzana správne vyplnila daňové priznanie, musí si od zamestnávateľa vyžiadať tzv. "Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti". Toto potvrdenie musí priložiť ako prílohu k daňovému priznaniu.

Oplatí sa žiadať o predčasný starobný dôchodok ešte v roku 2007?

(aktualizované 18.11.2007)

Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá bude účinná od 1.1.2008, prináša niekoľko podstatných zmien do systému predčasných starobných dôchodkov.

Zmeny k 1.1.2008

1. Nárok na predčasný starobný dôchodok vznikne až po dosiahnutí 15 rokov dôchodkového poistenia (doteraz stačilo 10 rokov).

2. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najskôr dva roky pred dovŕšením riadneho dôchodkového veku.

3. Pri výpočte predčasného starobného dôchodku sa nezohľadní, že žiadateľ sa zrieka nároku na dávku v nezamestnanosti. Suma dôchodku sa bude krátiť o 0,5% za každých začatých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku bez akejkoľvek výnimky a pre väčšinu žiadateľov tak vypočítaný dôchodok bude o 3% nižší, ako pri výpočte platnom do 31.12.2007.

Poznámka. Pôvodný zámer zaviesť zásadu, podľa ktorej zárobkovo činnej osobe bude na dobu zárobkovej činnosti pozastavený predčasný starobný dôchodok, sa napokon do novely zákona nedostal.


Výpočet sumy predčasného starobného dôchodku

Suma predčasného starobného dôchodku sa vypočíta podobne ako suma "riadneho" starobného dôchodku:

Predčasný starobný dôchodok = POMB x ODP (počet "odpracovaných" rokov) x ADH - Zníženie

Pri výpočte sa násobia:

• POMB = Priemerný osobný mzdový bod (viď § 63 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
• ODP = Obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok v rokoch (§ 60)
• ADH = Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64), v roku 2007 je to suma 232,51 Sk

(Vysvetlenie týchto pojmov nájdete ak kliknete na podčiarknuté skratky)

Výsledný súčin sa zníži o 0, 5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

Do 31.12.2007 platí výnimka pre občana, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti. V jeho prípade sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa predošlého odseku, skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti. Pripomeňme si, že nárok na dávku v nezamestnanosti má občan, ak v posledných štyroch rokoch bol aspoň tri roky poistený v nezamestnanosti (nepodstatnú výnimku pozrite v § 104 ods. 2 zákona).

Pripomeniem ešte (doplnené 6.11.2007), že občan má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak suma predčasného starobného dôchodku (vypočítaná podľa vyššie uvedeného vzorca) ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime. Suma životného minima je v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008 stanovená na 5130 Sk, výška predčasného starobného dôchodku priznaného v uvedenom čase teda musí byť vyššia ako 6156 Sk - občan má nárok na predčasný starobný dôchodok ak jeho suma vyjde aspoň 6157 Sk.


Príklad

Pán Anton dovŕši dôchodkový vek (62 rokov) 15. augusta 2008. Pán Anton sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte pred koncom roka 2007 - pred nadobudnutím účinnosti novely zákona. O predčasný starobný dôchodok požiada 10. decembra 2007.

Priemerný osobný mzdový bod pána Antona, zistený za obdobie rokov 1984 až 2006, má hodnotu 1,1244.

Pán Anton dosiahol k 10. decembru 2007 spolu 42,8220 rokov (15630 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2007 je 232,51 Sk.

Pán Anton v posledných štyroch rokoch pred 10. decembrom 2007 bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, preto spĺňa podmienku nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov, čo znamená obdobie od 10. decembra 2007 do 9. júna 2008.

Obdobie, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku je preto dané len ako obdobie od 10. júna 2008 do 14. augusta 2008 vrátane - čo je 35 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 1%.

Poznámka. Keby pán Anton počkal so žiadosťou o predčasný starobný dôchodok do 15. decembra, suma predčasného starobného dôchodku by sa znížila len o 0,5%.

Predčasný starobný dôchodok pána Antona sa vypočíta takto: 99% z (1,1244 x 42,8220 x 232,51) = 99% z 11195,13 Sk = 11084 Sk (výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor, viď § 116 ods. 8 zákona).

Pretože predčasný starobný dôchodok bol priznaný po 1.7.2007, vypočítaná suma sa v súlade s § 82 zákona valorizuje o 6,25% a výsledný predčasný starobný dôchodok pána Antona bude vo výške 11777 Sk.


Oplatí sa o predčasný starobný dôchodok požiadať ešte v roku 2007?

Argumenty, ktoré hovoria "ZA" sú:

• V roku 2007 možno ešte o predčasný starobný dôchodok žiadať aj keď máte do dôchodkového veku viac ako 2 roky.
• V roku 2007 vám pri výpočte dôchodku "odpustia" z penalizácie 3%, teda dôchodok budete mať vyšší o 3% (ale len ak máte nárok na dávku v nezamestnanosti).
• V roku 2007 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta 32% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom. V roku 2008 sa pripočíta len 28%.
• Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu v roku 2007 sa nezohľadňuje osobný mzdový bod za samotný rok 2007. Ak vám vychádza za rok 2007 osobný mzdový bod nižší, ako priemerný osobný mzdový bod za roky 1984 až 2006, je lepšie žiadať o dôchodok ešte v roku 2007.
• Aj občan, ktorý sa stane poberateľom predčasného dôchodku tesne pred koncom roka 2007, bude mať nárok na vianočný príspevok.

Pripomeňme si, že suma vianočného príspevku v roku 2007 je

• 2 000 Sk, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je do 3 753 Sk
• 1 750 Sk, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 3 754 Sk do 7 505 Sk
• 1 500 Sk, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 7 506 Sk do 11 257 Sk.

Argumenty "ZA" myslím netreba komentovať.

Argumenty, ktoré hovoria "PROTI" sú:

• V roku 2008 bude vyššia dôchodková hodnota. Dôchodky priznané po 1.1.2008 preto budú vyššie, ako dôchodky priznané v roku 2007 a to asi o 1,75%.
• V roku 2007 sa z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1, 25 do 3 započítava len 68%. V roku 2008 sa započítava 72%.
• Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu v roku 2007 sa nezohľadňuje osobný mzdový bod za samotný rok 2007. Ak vám vychádza za rok 2007 osobný mzdový bod vyšší, ako priemerný osobný mzdový bod za roky 1984 až 2006, je lepšie žiadať o dôchodok až v roku 2008, aby sa osobný mzdový bod za rok 2007 zohľadnil a zvýšil sa vám tak priemerný osobný mzdový bod.
• Ak požiadate o dôchodok 2.1.2008 a neskôr, nestratíte v roku 2008 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.

Pozrime sa podrobnejšie na prvý a posledný argument "PROTI".

Dôchodková hodnota je jeden z trojice činiteľov, ktoré ovplyvňujú výšku dôchodku (pozrite vyššie vzorec pre výpočet sumy dôchodku). V roku 2007 je dôchodková hodnota 232,51 Sk. Výška dôchodkovej hodnoty sa každoročne zvyšuje tak, ako sa medziročne zvyšujú priemerné mzdy. Ministerstvo práce vyhlási dôchodkovú hodnotu platnú pre rok 2008 pred koncom roka 2007 a to tak, že sa suma 232,51 Sk vynásobí podielom priemernej mzdy na Slovensku zistenej Štatistickým úradom za tretí štvrťrok roka 2007 a priemernej mzdy za tretí štvrťrok roka 2006. Pri predpoklade, že nárast priemernej mzdy bude o 8%, by to znamenalo dôchodkovú hodnotu pre rok 2008 vo výške 251,12 Sk. Inými slovami - medzi dôchodkami priznanými v roku 2007 a dôchodkami priznanými v roku 2008 bude rozdiel odhadom 8% v prospech dôchodkov roka 2008. Aby ste si však nemysleli, že je to zbojstvo voči tým, čo už dôchodok poberajú, pripomeniem, že už priznané dôchodky sa každoročne valorizujú. Valorizácia dôchodkov v roku 2007 bola o 6,25%.

Preto skutočný rozdiel medzi dôchodkom priznaným v roku 2007 a dôchodkom priznaným v roku 2008 bude približne 8% - 6,25% = 1,75% v prospech dôchodku roka 2008.

Nezdaniteľná čiastka: Ak budete v roku 2008 pracovať a dosahovať príjmy, tak ak požiadate o dôchodok až od 2.1.2008, nestratíte nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, čo je pre rok 2008 suma 98496 Sk. Môžete tak ušetriť až 18 714 Sk na dani z príjmov.

Na druhej strane však treba pripomenúť, že podľa § 46 zákona o dani z príjmov sa daň neplatí ak príjem daňovníka neprevýši polovicu sumy nezdaniteľnej čiastky, teda ak neprekročí sumu 49248 Sk. Ak daňovník - poberateľ predčasného starobného dôchodku priznaného ešte v roku 2007, bude mať v roku 2008 zdaniteľný príjem do 49248 Sk, daň platiť nebude. Fakt, že poberateľ predčasného starobného dôchodku priznaného ešte v roku 2007, stratí v roku 2008 nárok na nezdaniteľnú čiastku, je preto zaujímavý len pre tých, ktorí predpokladajú v roku 2008 zdaniteľné príjmy vyššie ako 49248 Sk.

Ukážme si, ako by dopadol pán Anton zo skôr uvedeného príkladu, ak by o predčasný starobný dôchodok požiadal nie 10. decembra 2007, ale 10. januára 2008.

Príklad (rok 2008)

Pán Anton dovŕši dôchodkový vek (62 rokov) 15. augusta 2008. Pán Anton sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok 10. januára 2008.

Priemerný osobný mzdový bod pána Antona, zistený za obdobie rokov 1984 až 2007, má hodnotu 1,1244 (zjednodušme si to a uvažujme, že sa nezmení oproti predošlému príkladu, čo však v praxi nemusí byť pravda).

Pán Anton dosiahol k 10. januáru 2007 spolu 42,9069 rokov (15661 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2008 bude 251,12 Sk (odhad).

Obdobie, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku bude dané ako obdobie od 10. januára 2008 do 14. augusta 2008 vrátane - čo je 218 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 4%.

Predčasný starobný dôchodok pána Antona sa vypočíta takto: 96% z (1,1244 x 42,9069 x 251,12) = 96% z 12115,16 Sk = 11631 Sk.

Ak si porovnáme výsledky príkladov vidíme, že pri požiadaní o predčasný starobný dôchodok ešte v decembri 2007 bude výška dôchodku 11777 Sk, pri požiadaní v januári 2008 bude dôchodok nižší - len 11631 Sk. Rozdiel je 146 Sk. Znamená to, že pre pána Antona je výhodnejšie o dôchodok požiadať ešte koncom roka 2007.

Svoju úlohu pri rozhodovaní, kedy požiadať o dôchodok môže zohrať aj faktor vianočného príspevku. Avšak pán Anton bude mať dôchodok vyšší ako 11257 Sk, preto nárok na vianočný príspevok mať nebude. Vo vašom prípade to však môže byť iné.

Zamyslime sa ešte nad daňovou úľavou, o ktorú pán Anton príde, ak o dôchodok požiada ešte v roku 2007. Ak bude v roku 2008 pracovať a zarobí okolo 100000 Sk a viac, stratí na dani 18714 Sk. Táto strata sa mu vyrovná vyšším dôchodkom (+146 Sk mesačne) až o vyše 10 rokov.

Záver

1. Predtým, ako ešte pred koncom roka 2007 požiadate o predčasný starobný dôchodok, skúste si sami prepočítať, aká suma vám vyjde v roku 2007 a aká suma by vám vyšla v roku 2008. Postupujte podľa príkladov - samozrejme treba asi dosadiť vlastné čísla - priemerný osobný mzdový bod, počet rokov dôchodkového poistenia, dátum dovŕšenia dôchodkového veku.

2. Pri rozhodovaní zvážte, či ste boli v posledných štyroch rokoch aspoň tri roky poistení na poistenie v nezamestnanosti a teda či si skutočne dokážete uplatniť úľavu - odpustenie penalizácie za dobu 6 mesiacov.

3. Vianočný príspevok poteší ale suma od 1500 Sk do 2000 Sk by nemala zohrať vážnejšiu úlohu pri vašom rozhodovaní.

4. Veľmi dôležité je, či mienite v roku 2008 naďalej pracovať a ak áno, aký asi dosiahnete príjem. Ak predpokladáte, že v roku 2008 zarobíte 100000 Sk a viac, požiadať o predčasný dôchodok ešte v roku 2007 prestáva byť výhodné.

Odvodové desatoro (prológ)

V utorok 30.10.2007 Národná rada prijala novelu zákona o sociálnom poistení. Jedna zo zmien, ktorá málokoho poteší, je zvýšenie maximálneho základu pre odvody na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezevný fond na štvornásobok priemernej mzdy. Predpokladám, že aj vďaka tejto zmene bude zvýšený záujem o informácie ako legálne zo svojich príjmov neplatiť odvody. Preto o pár dní na tomto blogu spúšťam seriál s názvom "Odvodové desatoro", kde sa dozviete, ako je možné zarábať a odvody neplatiť. Všetko legálne a v súlade s našou legislatívou.

Druhý dôchodkový pilier po 1.1.2008

V utorok 30.10.2007 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona o sociálnom poistení. Zmeny, týkajúce sa nemocenských dávok, som popísal tu a ďalšie zmeny v sociálnom poistení som popísal tu.

Novela súčasne zmenila pravidlá hry aj pre druhý dôchodkový pilier. Pozrime sa na zmeny, ktoré občanov najviac zaujímajú.

Vstup do II. piliera bude pre mladých dobrovoľný

Mladí ľudia, ktorí po 1.1.2008 prvýkrát začnú pracovať a platiť odvody, si budú môcť vybrať, či vstúpia do II. piliera alebo či budú len v I. pilieri. Pozor, podľa zákona "základné" nastavenie bude, že mladý človek je v I. pilieri - a ak chce vstúpiť do II. piliera, musí si do 6 mesiacov od začiatku pracovnej činnosti podať prihlášku. Kto tak neurobí - napríklad preto, lebo zabudne alebo bude v cudzine - do II. piliera sa už nedostane.

Počas prvého polroka 2008 sa II. pilier otvorí

Všetci, ktorí si sporia na dôchodok na osobných dôchodkových účtoch v II. pilieri, budú môcť z II. piliera vystúpiť a to v čase od 1.1.2008 do 30.6.2008. Ak niekto vystúpi z II. piliera, jeho úspory sa prevedú do Sociálnej pioisťovne. Takýto občan po splnení príslušných podmienok dostane starobný dôchodok len zo Sociálnej poisťovne avšak v plnej výške - nekrátenej za obdobie, kedy bol (dočasne) v II. pilieri.

(Zmena 4.11.2007) Súčasne tí, ktorí v rokoch 2005 a 2006 do II. piliera nevstúpili, budú môcť dodatočne do II. piliera vstúpiť v čase medzi 1.1.2008 až 30.6.2008.Tu síce bola pochybnosť, či hlasovanie poslancov o príslušných pozmeňovacích návrhoch bolo v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady, avšak výsledná podoba zákona predložená na podpis prezidentovi možnosť dodatočného vstupu obsahuje.

Povinná doba sporenia v II. pilieri sa predlžuje z 10 na 15 rokov

Doteraz bola jednou z podmienok na uplatnenie nároku na predčasný starobný dôchodok alebo na starobný dôchodok podmienka, aby si sporiteľ sporil v II. pilieri aspoň 10 rokov. Táto podmienka sa mení - sporiteľ bude mať nárok na dôchodok z II. piliera, ak okrem iných podmienok splní podmienku doby sporenia najmenej 15 rokov.

Táto zmena znamená problém pre staršie ročníky sporiteľov, ktorí do II. piliera v rokoch 2005 a 2006 vstupovali s vedomím, že im stačí sporiť 10 rokov. Praktickým dôsledkom pre nich bude:

• rozhodnutie vystúpiť z II. piliera, ak predpokladajú, že 15 rokov sporiť nechcú alebo nedokážu a dôchodok z II. piliera tak nezískajú,
• rozhodnutie zostať v II. pilieri s vedomím, že dôchodok z II. piliera získajú až po 15 rokoch sporenia - čiže vo vyššom veku - s predpokladom, že 15 rokov skutočne sporiť dokážu,
• rozhodnutie zostať v II. pilieri s predpokladom, že budúca vláda tieto sprísnené podmienky pre sporenie v II. pilieri zruší.

Štát bude aj naďalej platiť príspevky do II. piliera za mamičky a opatrovateľov

Sporitelia - rodičia, za ktorých platí poistné a príspevky štát z dôvodu starostlivosti o malé deti a opatrovatelia telesne postihnutých osôb si budú môcť vybrať, či má za nich štát aj naďalej platiť príspevky do II. piliera alebo či v čase, kedy sú takýmito osobami, má za nich štát platiť len poistné do Sociálnej poisťovne.

Za sporiteľov - invalidov však Sociálna poisťovňa po 1.1.2008 už nebude platiť príspevky do II. piliera.

Novela zákona o sociálnom poistení schválená (II.)

V utorok 30.10.2007 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona o sociálnom poistení. Zmeny, týkajúce sa nemocenských dávok, som popísal tu. V druhej časti sa pozrieme na ďalšie zmeny v sociálnom poistení.

Doktorandi

Doktorandi už nebudú povinne poistení - nebudú na účely zákona o sociálnom poistení považovaní za zamestnancov. Doteraz doktorandi boli poistení ako zamestnanci. Po novom poistení ako zamestnanci nebudú. Znamená to, že sa ich nebude týkať povinnosť platiť si (v postavení zamestnanca) odvody do Sociálnej poisťovne a rovnako nebude mať povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne vysoká škola, na ktorej pôsobia.

Ak budú mať doktorandi záujem byť poistení v Sociálnej poisťovni aj po 1.1.2008, môžu sa v Sociálnej poisťovni prihlásiť ako dobrovoľne poistené osoby. Môžu si zvoliť, či chcú byť dobrovoľne nemocensky poistení alebo dobrovoľne dôchodkovo poistení alebo dobrovoľne poistení v nezamestnanosti. Jednotlivé možnosti dobrovoľného poistenia je možné ľubovoľne kombinovať. Sadzby pri dobrovoľnom poistení nájdete tu.

Ak sa doktorandi neprihlásia ako dobrovoľne poistené osoby - teda ak si nebudú platiť odvody sami - nezapočítajú sa im po 1.1.2008 roky doktorandského štúdia do nárokov na dôchodok, na ich dôchodkovom účte v DSS nepribudne nič, nebudú mať nárok na nemocenské dávky atď.

Zvýšenie maximálneho základu

Maximálny vymeriavací základ na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond bol do 31.12.2007 stanovený vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Od 1.1.2008 sa maximálny základ na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond zvyšuje na štvornásobok priemernej mzdy. Znamená to, že od januára 2008 sa maximálny základ z pôvodných 56283 Sk zvyšuje na 75044 Sk.

Nemocenské poistenie dôchodcov

Od 1.1.2008 sa znovu zavádza povinné nemocenské poistenie pre poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a plných invalidných dôchodkov, ktorí sú zamestnancami alebo povinne poistenými SZČO. Znamená to návrat do stavu, ktorý platil pred 1.8.2006.

Súčasne vyššie uvedení dôchodcovia budú mať nárok na nemocenské dávky.

Invalidné poistenie plných invalidov

Od 1.1.2008 budú povinní platiť poistné na invalidné poistenie aj poberatelia invalidných dôchodkov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%, ak sú zamestnancami alebo povinne poistenými SZČO.

Výpočet starobných dôchodkov pre invalidných dôchodcov

Komplexne sa mení výpočet starobných dôchodkov pre poberateľov invalidných dôchodkov.

• Sociálna poisťovňa už nebude za invalida platiť poistné na starobné poistenie.
• V prípade invalida, ktorý sa stal invalidom v čase, kedy bol sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa za neho už nebude platiť príspevky do II. piliera.
• Pri výpočte starobného dôchodku invalida sa do obdobia dôchodkového poistenia aj naďalej započíta aj obdobie poberania invalidného dôchodku. Osobný mzdový bod za každý takýto rok sa prizná vo výške 0,3.
• Pri výpočte starobného dôchodku invalida s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o najviac 70% (čiastočná invalidita) sa do obdobia dôchodkového poistenia nezapočíta obdobie poberania invalidného dôchodku a za takéto obdobie sa invalidovi nezapočíta žiaden osobný mzdový bod z titulu poberania invalidného dôchodku.
• Suma starobného dôchodku invalida sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
• Po dovŕšení dôchodkového veku sa invalidovi vypočíta suma starobného dôchodku a ďalej sa mu vypláca buď starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok - a to podľa toho, ktorá suma je vyššia.

Predčasné dôchodky

Predčasný dôchodok bude možné získať až v období dvoch rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku sa už nebude zohľadňovať skutočnosť, že poberateľ predčasného dôchodku sa zrieka nároku na dávku v nezamestnanosti (výsledná suma dôchodku bude pre väčšinu žiadateľov nižšia, ako suma vypočítaná podľa doterajších pravidiel). Tak ako doteraz bude možné pracovať alebo podnikať a súčasne poberať predčasný starobný dôchodok.

Osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov

Osoby, považované za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - znalci, tlmočníci, súkromní lekári, daňoví poradcovia, auditori, poisťovací agenti atď., ktorí podnikajú popri zamestnaní, budú mať zvýhodnený režim pri platení odvodov. Ich vymeriavací základ nemusí byť najmenej vo výške zákonom stanoveného minimálneho základu.

Príklad: znalec, vykonáva svoju činnosť popri zamestnaní. Za rok 2006 dosiahol príjem z činnosti znalca 120 000 Sk. Základ dane mal 72 000 Sk. Z toho sa vypočítal vymeriavací základ ako 3 000 Sk (jedna dvanástina z polovice zo 72 000 Sk). Znamenalo to, že od 1.7.2007 bol tento znalec povinne poistený ako SZČO a platil odvody do Sociálnej poisťovne zo základu nie 3 000 Sk, ale povinného minimálneho základu 7 600 Sk, od októbra 2007 potom z nového minimálneho základu 8 100 Sk. Od januára 2008 bude platiť odvody do Sociálnej poisťovne zo základu 3 000 Sk.

Zákonník práce: Dohody

Zákonník práce s účinnosťou od 1.9.2007 umožňuje tri alternatívy práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len "dohody"):

• dohody o vykonaní práce
• dohody o brigádnickej práci študentov
• dohody o pracovnej činnosti

Všeobecne platné zásady pri práci na dohody

Zamestnávateľ môže uzatvárať s fyzickými osobami dohody len výnimočne. V praxi to znamená, že zamestnávateľ, ktorý väčšinu svojich zamestnancov (či dokonca všetkých) bude mať zamestnaných na dohody, bude mať v prípade kontroly z Inšpektorátu práce veľké problémy.

Pri odmeňovaní práce na dohodu sa nemusí rešpektovať zákon o minimálnej mzde. Zamestnanec na dohodu môže mať odmenu nižšiu, ako je minimálna hodinová mzda.

Dohody sa musia uzatvoriť písomne a musia obsahovať požadované náležitosti.

Dohody nie je možné uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona (napr. tvorba www stránok).

Mladiství zamestnanci môžu vykonávať práce na dohody, ak:

• dovŕšili najmenej 15 rokov a
• ukončili povinnú školskú dochádzku.

Povinná školská dochádzka trvá 10 rokov a trvá najdlhšie do konca školského roka v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov (pozor, započítavajú sa aj prázdniny, teda školský rok trvá až do 31.8.).
Výnimkou sú tzv. ľahké práce pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, pri organizácií športových podujatí a pri reklamných činnostiach. Výkon týchto prác pre mladistvých, ktorí nedovŕšili 15 rokov alebo neukončili povinnú školskú dochádzku, musí povoliť Inšpektorát práce.

Zamestnanci na dohodu sú povinní najmä:

• vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
• vykonávať práce osobne,
• dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
• riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

Zamestnávateľ je povinný najmä:

• utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
• oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
• viesť evidenciu uzatvorených dohôd v poradí, v akom boli uzatvorené,
• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Napríklad na:

• upratanie stavebného odpadu po rekonštrukcií firemných priestorov,
• kontrolu správnosti zaúčtovania účtovných dokladov za rok 2007,
• jednorazový prevoz tovaru z Bratislavy do Košíc.

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Poznámka. Ak jedna fyzická osoba uzatvorí dohody o vykonaní práce s viacerými zamestnávateľmi, u každého zamestnávateľa sa sleduje predpokladaný rozsah práce (350 hodín za kalendárny rok) osobitne.

V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Napríklad na:

• upratovanie,
• pomocné účtovnícke, kancelárske, sekretárske práce,
• prácu závozníka.

Formou dohody o brigádnickej práci študentov sa môže zamestnať aj externý študent VŠ.

Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, spravidla teda prácu v rozsahu 20 hodín priemerne týždenne. Rozsah pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov (pozor, nie kalendárny rok, ale 12 za sebou nasledujúcich mesiacov). Napríklad ak dohoda je uzavretá na obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007 a študent v mesiacoch marec až jún a september až december neodpracuje ani hodinu týždenne, tak v letných mesiacoch júl a august môže pokojne odpracovať 60 hodín týždenne - priemer 20 hodín týždenne bude s rezervou dodržaný.

Uvedený limit platí pre posudzovanie rozsahu práce na základe jednej konkrétnej dohody. Ak má študent uzatvorených súčasne viac dohôd o brigádnickej práci študentov, tak limit rozsahu práce sa posudzuje pre každú dohodu o brigádnickej práci študentov osobitne. To platí aj v prípade, ak by študent mal uzatvorených viac dohôd o brigádnickej práci študentov s tým istým zamestnávateľom.

V dohode o brigádnickej práci študentov musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. K dohode je potrebné priložiť potvrdenie štatútu študenta (potvrdenie o štúdiu).

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (rovnako, ako v prípade dohody o brigádnickej práci študentov, viď vyššie).

Rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti nesmie prekročiť 10 hodín za každý týždeň trvania dohody. Opäť i tu platí, že tento limit platí pre posudzovanie rozsahu práce na základe jednej konkrétnej dohody. Ak má niekto uzatvorených súčasne viac dohôd o pracovnej činnosti, tak limit rozsahu práce sa posudzuje pre každú dohodu osobitne. To platí aj v prípade, ak by niekto mal uzatvorených viac dohôd o pracovnej činnosti s tým istým zamestnávateľom.

V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas.

Odvody

Z dohôd sa neplatia odvody, s výnimkou poistného na garančné poistenie (0,25% z odmeny) a úrazové poistenie (0,8% z odmeny), ktoré platí zamestnávateľ.

Poznámka. Pri uzatvorení dohody nezabudnite, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca - zaslať do Sociálnej poisťovne tzv. "Registračný list fyzickej osoby", a to ešte pred začatím práce na dohodu.

Ďalšou výnimkou je práca spoločníka pre svoju s.r.o. na základe dohody. Ak spoločník pre svoju s.r.o. pracuje na základe dohody, z odmeny sa odvádza poistné na zdravotné poistenie rovnako, ako pri zamestnancoch - 4%, prípadne 2% z odmeny platí spoločník ako zamestnanec a 10%, prípadne 5% z odmeny platí s.r.o. ako zamestnávateľ.

Ak bude novelizovaný zákon o zdravotnom poistení, študenti a dôchodcovia pracujúci na dohodu už nebudú vôbec musieť sami platiť poistné z príjmov na dohody bez ohľadu na výšku týchto príjmov.

Daň z príjmu

Zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu, si môže u zamestnávateľa uplatniť tzv. nezdaniteľnú čiastku - čo pre rok 2007 znamená, že sa mu zdaní len suma odmeny presahujúca 7968 Sk mesačne. Zamestnanec na dohodu si môže uplatniť i nárok na daňový bonus na deti. Pozor, ak má zamestnanec viac zamestnávateľov, tieto daňové zvýhodnenia si súčasne môže uplatniť len u jediného zamestnávateľa.

Zákonník práce: Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie. K akým zmenám dochádza od 1.9.2007?

Nárok na zabezpečenie stravovania majú aj zamestnanci na pracovnej ceste, ak na svojom riadnom pracovisku v daný deň vykonávali prácu viac ako 4 hodiny.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Výška stravného je aktuálne 89 Sk, hodnota gastrolístka musí preto byť najmenej 67 Sk, z toho príspevok zamestnávateľa musí byť najmenej 55%, teda pri cene gastrolístka 67 Sk je to najmenej 37 Sk, pri cene gastrolístka 70 Sk je to najmenej 38,50 Sk a pod.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie aj v prípadoch, kedy zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok aj pri výkone domáckej práce alebo telepráce.

Poznámka. Upozorňujem, že finančný príspevok na stravovanie podlieha zdaneniu - oslobodenie od dane podľa § 5 ods.7 písm. b) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa na takýto príjem nevzťahuje.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravovanie zamestnancom nielen počas prekážok v práci, ale aj počas ich dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Novela zákona o sociálnom poistení schválená (I.)

Dnes (30.10.2007) bola v Národnej rade SR schválená novela zákona o sociálnom poistení. Z množstva zmien, ktoré budú účinné od 1. januára 2008 (samozrejme, ak novelu podpíše prezident SR) vyberám v tomto príspevku zmeny, týkajúce sa nemocenských dávok.

Odstraňuje sa doterajšia tvrdosť zákona pri posudzovaní nárokov na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Doteraz mala dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenské v prípade práceneschopnosti len vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Po 1.1.2008 bude mať dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenské v prípade práceneschopnosti vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti bola (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. Čiže do požadovaných 270 dní sa započítajú aj dni, kedy bola táto osoba poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby budú znevýhodnené pri výpočte nemocenských dávok počas prvých 26 týždňov trvania dobrovoľného nemocenského poistenia, pretože nemocenská dávka sa bude vypočítavať zo sumy vymeriavacieho základu 8100 Sk a nie zo skutočného vymeriavacieho základu, z ktorého takáto osoba platila poistné.

(Poznámka - nič nie je dokonalé a dokonalé nie je ani toto ustanovenie, ktorého cieľom je eliminovať "špekulácie" v dobrovoľnom nemocenskom poistení. O tom však niekedy inokedy.)

Odstraňuje sa doterajšia tvrdosť zákona pri posudzovaní nárokov na materské. Doteraz mala poistenkyňa nárok na materské len vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená aspoň 270 dní. Pričom trvanie 270 dní poistenia sa posudzovalo osobitne za poistenie zamestnanca, osobitne za poistenie SZČO a osobitne za dobrovoľné nemocenské poistenie. Mohlo sa tak stať, že počas dvoch rokov pred pôrodom bola poistenkyňa po sebe postupne 8 mesiacov poistená ako SZČO, 8 mesiacov ako zamestnanec a 8 mesiacov ako dobrovoľne poistená osoba - a nárok na materské jej nevznikol.

Ruší sa ochranná lehota počas prerušenia povinného nemocenského poistenia. Okrem iného to znamená, že ak mamička, ktorá ošetruje svoje choré dieťa, sama ochorie po desiatom dni trvania ošetrovania, nebude mať nárok na nemocenské.

Zavádza sa strop pre výpočet nemocenských dávok. V prípade nároku na nemocenskú dávku z viacerých poistení súčasne, bude nemocenská dávka vypočítaná najviac z aktuálne platného maximálneho vymeriavacieho základu.

Zákonník práce: Pracovná pohotovosť

Pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva, sa považuje za tzv. "neaktívnu časť" pracovnej pohotovosti a čo je podstatné, od 1.9.2007 sa započítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi mzda. Mzda musí byť vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy - podľa § 119 ods. 3 základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Súčasne mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku musí byť najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce - teda aktuálne najmenej 46,60 Sk za hodinu.

Poznámka - dopad na odvody: Treba si uvedomiť, že od 1.9.2007 sa mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku započítava do vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné poistenie.

Do 1.9.2007 patrila zamestnancovi pri pracovnej pohotovosti na pracovisku náhrada mzdy a to najmenej vo výške 50% minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Náhrada mzdy pri pracovnej pohotovosti sa nezapočítavala do vymeriavacích základov na odvody.

Pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, sa od 1.9.2007 považuje za tzv. "neaktívnu časť pracovnej pohotovosti", ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrila a naďalej patrí zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (teda aktuálne najmenej 8,74 Sk za hodinu).

Náhrada mzdy pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa aj naďalej nezapočítava do žiadneho z vymeriavacích základov na odvody.

Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, tak rovnako ako do 1.9.2007 sa práca považuje za prácu nadčas.

Rozsah pracovnej pohotovosti, ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, je rovnako ako do 1.9.2007 najviac 8 hodín v týždni a 100 hodín za kalendárny rok. Do 1.9.2007 bolo v Zákonníku aj obmedzenie na 36 hodín v mesiaci. Zamestnanec sa však so zamestnávateľom môžu dohodnúť aj na rozsahu pracovnej pohotovosti nad tieto hranice.

Zákonník práce: Pracovný čas

Do 1.9.2007 nesmel pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov prekročiť 48 hodín každý jeden týždeň trvania pracovného pomeru.

Od 1.9.2007 nesmie pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov v priemere prekročiť 48 hodín (§ 85 ods.9).

Poznámka. Zákonník práce nešpecifikuje, za aké obdobie sa vypočíta priemerný pracovný čas. Napríklad ak jeden týždeň zamestnanec odpracuje 72 hodín, tak ak ďalšie tri týždne odpracuje po 40 hodín, priemerný pracovný čas za toto obdobie je 48 hodín - v súlade so Zákonníkom práce.

Treba pripomenúť, že rozsah pracovného času sa sleduje a musí dodržať v rámci jedného pracovného pomeru. Ak má zamestnanec viac pracovných pomerov - viac zamestnaní - limit rozsahu pracovného času sa sleduje v každom pracovnom pomere osobitne a to bez ohľadu, či tieto pracovné pomery má uzavreté u rozdielnych zamestnávateľov alebo u toho istého zamestnávateľa (viď § 50 Zákonníka práce). Zamestnanec, ktorý má viac pracovných pomerov, tak môže odpracovať viac ako 48 hodín týždenne.

Výnimka pri stanovení pracovného času je zavedená pre zamestnancov v zdravotníctve, kde pracovný čas môže byť za podmienok uvedených v § 85a až priemerne 56 hodín týždenne za obdobie najviac 4 mesiacov.

K dôležitej zmene dochádza pri pružnom pracovnom čase (§ 88) - od 1.9.2007 neexistuje žiadne obmedzenie na jeho stanovenie. To napríklad znamená, že základný pracovný čas v jednotlivých pracovných dňoch nemusí byť najmenej päť hodín ale môže byť i menej ako päť hodín.

Od 1.9.2007 v zásade nie je prípustné pracovať v nočných zmenách v dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch (§ 90 ods. 8).

Zamestnávateľ pri organizácií práce musí brať do úvahy všeobecnú zásadu prispôsobenia práce zamestnancovi na jeho žiadosť (§ 90 ods.11).