V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské,
V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.
V tretej časti rozoberieme ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení. Je to dôležité, pretože je to jedna z ciest ako si zvýšiť materské.
Znova na úvod: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.
NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOCENSKÝCH POISTENÍ
V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:
V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.
V tretej časti rozoberieme ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení. Je to dôležité, pretože je to jedna z ciest ako si zvýšiť materské.
Znova na úvod: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.
NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOCENSKÝCH POISTENÍ
V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:
- má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
- má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
- má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
- je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď prvá časť seriálu). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.
Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.
Podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.
Príklad
Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2006 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - od januára do septembra 2007 to bola suma 7600 Sk, od októbra 2007 je to suma 8100 Sk.
Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2008 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pr edobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 20000 Sk.
Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2008. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.
Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO
Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2007.
Denný vymeriavací základ je suma (9 x 7600 + 3 x 8100) / 365 = 253,9727 Sk.
Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia
Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2007.
Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 20000)/303 = 660,0661 Sk.
Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (253,9727 + 660,0661) Sk = 55% z 914,0388 Sk = približne 503 Sk na deň, približne 15300 Sk mesačne.
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.
Avšak pozor!
Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.
Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.
V druhom polroku 2008 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:
júl. august, október, december: 30219 / 31 = 974,8065 Sk
september, november: 30219 / 30 = 1007,30 Sk
Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného
Podľa § 138 ods. 19 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk).
Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.
Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď prvá časť seriálu). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.
Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.
Podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.
Príklad
Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2006 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - od januára do septembra 2007 to bola suma 7600 Sk, od októbra 2007 je to suma 8100 Sk.
Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2008 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pr edobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 20000 Sk.
Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2008. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.
Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO
Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2007.
Denný vymeriavací základ je suma (9 x 7600 + 3 x 8100) / 365 = 253,9727 Sk.
Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia
Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2007.
Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 20000)/303 = 660,0661 Sk.
Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (253,9727 + 660,0661) Sk = 55% z 914,0388 Sk = približne 503 Sk na deň, približne 15300 Sk mesačne.
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.
Avšak pozor!
Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.
Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.
V druhom polroku 2008 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:
júl. august, október, december: 30219 / 31 = 974,8065 Sk
september, november: 30219 / 30 = 1007,30 Sk
Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného
Podľa § 138 ods. 19 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk).
Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.
V budúcej časti sa dočítate
V ďalšej časti si ukážeme, ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára