V druhej časti seriálu príspevkov o materskej popíšeme, ako sa vypočíta výška materského.
Opätovne pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.
VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO
Výška materského na jeden deň je dané ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).
Výpočet denného vymeriavacieho základu
Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Čiže postupujeme takto:
1. Určíme rozhodujúce obdobie
2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období
3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období
4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)
Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.
ROZHODUJÚCE OBDOBIE
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.
Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.
Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.
Príklad
Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2008. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2008. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2008 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.
Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1.júlu 2008 šlo o hranicu 12 x 8100 Sk = 97200 Sk).
Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky
Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:
1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. Atď.
2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.
Príklad
Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2006. Za rok 2006 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2007 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2007 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2008 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2009, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2008 bude vyšší ako dvanásťnásobok vtedy platnej minimálnej mzdy. Atď.
Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.
3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2007 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2007 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2008.
Pani Darina sa k 15.4.2008 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2008 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.
Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2007 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2007, sa nezohľadní.
4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2007 do 30.9.2008, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín.
Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2008. O materské požiada pani Edita k 20.10.2008.
Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2008 do 20.10.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.
5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).
6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
Príklad
Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2007 do 30.9.2008. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2008 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2008. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007.
Pozor
Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.
VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.19 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).
Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
Opätovne pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.
VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO
Výška materského na jeden deň je dané ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).
Výpočet denného vymeriavacieho základu
Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Čiže postupujeme takto:
1. Určíme rozhodujúce obdobie
2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období
3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období
4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)
Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.
ROZHODUJÚCE OBDOBIE
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.
Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.
Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.
Príklad
Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2008. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2008. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2008 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.
Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1.júlu 2008 šlo o hranicu 12 x 8100 Sk = 97200 Sk).
Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky
Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:
1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. Atď.
2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.
Príklad
Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2006. Za rok 2006 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2007 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2007 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2008 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2009, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2008 bude vyšší ako dvanásťnásobok vtedy platnej minimálnej mzdy. Atď.
Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.
3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2007 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2007 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2008.
Pani Darina sa k 15.4.2008 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2008 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.
Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2007 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2007, sa nezohľadní.
4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2007 do 30.9.2008, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín.
Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2008. O materské požiada pani Edita k 20.10.2008.
Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2008 do 20.10.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.
5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).
6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
Príklad
Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2007 do 30.9.2008. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2008 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2008. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007.
Pozor
Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.
VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.19 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).
Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
- v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
- v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.
Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
- v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
- v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
- v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
- v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
- od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
- v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
- od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2008 – rozhodujúce obdobie je rok 2007.
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Spolu je to suma 200000 Sk.
Pani Gabriela bola v roku 2005 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2007 odpočítajú.
Denný vymeriavací základ je: 200000/345 = 579,7102 Sk
Príklad
Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2008.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 3 x 7600 + 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 184 dní = 255,9783 Sk
Príklad
Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.
Iveta v januári 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2008.
Iveta požiada o materské k 20.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.
Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk
PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:
Príklad
Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2008 – rozhodujúce obdobie je rok 2007.
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Spolu je to suma 200000 Sk.
Pani Gabriela bola v roku 2005 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2007 odpočítajú.
Denný vymeriavací základ je: 200000/345 = 579,7102 Sk
Príklad
Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2008.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 3 x 7600 + 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 184 dní = 255,9783 Sk
Príklad
Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.
Iveta v januári 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2008.
Iveta požiada o materské k 20.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.
Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk
PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:
- poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
- poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.
Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v období od 1.10.2007 do 31.12.2008 je minimálna mzda 8100 Sk).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2008 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.
Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 25000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2008 vo výške 30000 Sk. Z toho jedna tridsiatina je 1000 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.
Materské bude 55% z 1000 Sk, teda 550 Sk na deň.
Príklad
Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008. V čase od 1.7.2008 do 30.7.2009 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2007 bol nižší ako 97200 Sk.
Od 1.7.2009 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 12000 Sk.
Pani Jarmila presne k 1.7.2009 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 12000 Sk deleno 30 = 400 Sk.
Materské bude 55% z 400 Sk, teda 220 Sk na deň.
V ďalšej časti sa dočítate, ako sa postupuje v prípade, ak má poistenkyňa viac nemocenských poistení súčasne - napríklad ak je povinne poistená SZČO a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára