Nezdaniteľná časť na manžela/manželku za rok 2014

Podľa 11 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov:

"Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176, 8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19, 2-násobku platného životného minima,

2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19, 2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19, 2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19, 2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

b) vyšší ako 176, 8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63, 4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule."

Od roku 2013 sa sprísnili podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej čiastky, viď § 11 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov:

"(4) Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za

a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu 63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie 63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, 63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím 63e) a súčasne

b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.125)"

Konkrétne hodnoty a parametre pre rok 2014:

Suma životného minima platná k 1.1.2014 bola 198,09 eura.

19,2-násobok je 3803,33 eura (zaokrúhľuje sa v súlade s § 47 zákona na eurocenty nahor).

176,8-násobok je 35022,31 eura.

63,4-násobok je 12558,906 eura.

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35022,31 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 3803,03 eura - vlastný príjem manželky.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35022,31 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 12558,906 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 50235,63 eur a vyšší, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.


Ktorí daňovníci si môžu uplatniť nárok

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (v texte budem používať len skloňovanie „na manželku“ ale platí to samozrejme aj naopak) je možné uplatniť si v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní.

Nárok si môže uplatniť daňový rezident SR, čiže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava - fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach - do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Tento nárok si však môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní – a to vtedy, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2013 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Nárok si možno uplatniť vtedy, ako daňovník žije s manželkou v (spoločnej) domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka:

"Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby".

Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Nie je podstatné, či napr. pri rozdielnom trvalom pobyte manželov má jeden z nich nahlásený prechodný pobyt na mieste trvalého pobytu druhého z manželov.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku majú aj študenti, aj dobrovoľne nezamestnaní, aj invalidi, aj poberatelia dôchodkov (a to aj dôchodkov priznaných pred 1.1.2014).

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si možno uplatniť aj vtedy, ak samotná manželka vo svojom daňovom priznaní alebo vo svojom ročnom zúčtovaní dane si uplatní nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka (sama na seba).

***

Mnohí ľudia boli pri podávaní daňových priznaní alebo pri ročnom zúčtovaní už za rok 2013 nepríjemne prekvapení, pretože zistili, že za rok 2013 si už nemohli uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela). Respektíve si mohli uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku - manžela len sčasti.

Aké podmienky sa musia splniť, aby si daňovník (zamestnanec) mohol uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela)?


Platilo aj v minulosti (do roku 2012 vrátane):

- muselo byť uzavreté manželstvo. Nezdaniteľnú časť nie je možné uplatniť, ak dvojica žije vo "voľnom" zväzku bez uzatvorenia sobáša.
- manželka (manžel) má žiadny alebo nízky vlastný príjem, nižší ako 3803 eur.


K tomu od roka 2013 (a platí to bez zmeny aj pre rok 2014) musí byť splnená najmenej jedna z novozavedených štyroch podmienok:

1. Manželka sa starala o vyživované dieťa

- do troch rokov veku,
- do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (dieťa pri ktorom je nárok na rodičovský príspevok až do šiestich rokov veku) alebo
- do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

alebo

2. Manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie (starala sa o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaného na opatrovanie).

alebo

3. Manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, soc. vecí a rodiny.

alebo

4. Manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny).

Zdôraznime, že stačí splniť jednu z podmienok - napríklad starostlivosť o dieťa alebo invaliditu.


Starostlivosť o dieťa

- dieťa nemusí byť ich vlastné, môže ísť aj o náhradnú starostlivosť, pestúnov, adopcie a pod.

- nárok je vždy v prípade, ak manželka poberá rodičovský príspevok - môže to však aj byť prípad, kedy manželka po narodení dieťaťa ešte poberá materské - alebo ak namiesto rodičovského príspevku poberá tzv. "jasličkovné" - teda príspevok na starostlivosť o dieťa,

- nárok je aj vtedy, ak manželka nepoberá rodičovský príspevok ani "jasličkovné" - ale rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa z nejakého dôvodu poberá manžel, ktorý si súčasne uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť na manželku,

- do vlastného príjmu manželky sa v týchto prípadoch započíta materské, príspevok na starostlivosť o dieťa (nie je to štátna sociálna dávka), nezapočíta sa rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, daňový bonus.


Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie

Pozor, samotný príspevok sa započítava do vlastného príjmu manželky.

Častá chyba - nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je v prípade, ak manželka poberá príspevok za osobnú asistenciu.


Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Do evidencie úrad práce nezaradí napr. osobu, ktorá je štatutárom (konateľ, člen dozornej rady, prokurista) ani živnostníka, pokiaľ nezruší alebo nepozastaví živnosť.


Invalidita

Pri invalidite nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok - dôležité je, či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ŤZP. Napríklad podmienka je splnená vtedy, ak manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok - ale v minulosti Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o invalidite.


Čo ak boli podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku splnené len časť roka?

Ak boli podmienky (manželstvo a najmenej jedna z nových podmienok) platné len časť roka postupuje sa takto:

1. Spočíta sa vlastný príjem manželky vždy za celý rok.

2. Určí sa fiktívna suma nezdaniteľnej časti na manželku za celý rok ako: 3803,33 - vlastný príjem

3. Zo sumy určenej podľa bodu 2. sa určí alikvotná časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré k 1. dňu mesiaca boli podmienky splnené.

Ukážeme si to ďalej na príkladoch.

1. Manželia celý rok 2014, celý rok 2014 sa manželka starala o vyživované dieťa, ktoré malo na začiatku roka 2014 jeden rok, 15. októbra 2014 malo druhé narodeniny - počas celého roka 2014 tak dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky.

Vlastný príjem manželka nemala - poberala rodičovský príspevok - ten sa nepočíta.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za celý rok 2014, pretože podmienka manželstva a podmienka starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov boli splnené počas celého roka.

Nezdaniteľná časť na manželku = 3803,33 eura.

*
2. Manželia celý rok 2014, dieťa sa im narodilo 5. júna 2014. Manželka od začiatku roka pracovala, 15. apríla 2014 odišla na materskú dovolenku a poberala materské, od decembra 2014 poberala rodičovský príspevok.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem v zamestnaní, znížený o jej odvody, započíta sa materské, nezapočíta sa rodičovský príspevok. Takto určený vlastný príjem je 3000 eur.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace júl - december 2014, pretože dieťa sa im narodilo 5.6.2014. Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa tak je splnená prvýkrát k 1.7.2014.

Nezdaniteľná časť na manželku:

1. 3803,33 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 803,33

2. 803,33 deleno 12, krát 6 (mesiacov) = 401,67 eura (zaokrúhľuje sa na celé centy nahor)

*
3. Rovnako ako v druhom príklade, manželstvo však uzatvorili až po narodení dieťaťa a to 4. októbra 2014.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace november - december 2014.

Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa súčasne je splnená prvýkrát k 1.11.2014.

Nezdaniteľná časť na manželku:

1. 3803,33 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 803,33

2. 803,33 deleno 12, krát 2 (mesiace) = 133,89 eura

*
4. Manželia celý rok 2014, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke, dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2014. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem po odpočítaní odvodov na dohodu bol 500 eur.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa manželka nevrátila do pôvodného zamestnania a ako nezamestnaná sa zaevidovala od 16. októbra 2014 na úrade práce.

Do konca roku bola v evidencií, dostala dávku v nezamestnanosti celkom 900 eur.

Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov - alebo evidencie na úrade práce - tak je splnená po celý rok 2014.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a dávka v nezamestnanosti (900 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

3803,33 - 1400 = 2403,33 eura

*
5. Ako štvrtý príklad, avšak po skončení rodičovskej dovolenky sa od 16. októbra 2014 manželka vrátila do zamestnania. V zamestnaní dosiahla do konca roka 2014 príjem po odpočítaní odvodov 1700 eur.

Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov tak je splnená počas prvých 10 mesiacov roka 2014.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a príjem v zamestnaní, znížený o odvody (1700 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

1. 3803,33 - 2200 (vlastný príjem za celý rok) = 1603,33

2. 1603,33 deleno 12, krát 10 = 1336,11 eura

Ako sa určí vlastný príjem manželky nájdete v osobitnom článku.

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2014 - dôchodcovia

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom:

1. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu

alebo

2. výsluhového dôchodku,

... a uvedený dôchodok poberal k 1.1.2014 alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.2014 alebo ešte k skoršiemu dátumu,

tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2014.

Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2014 je vyšší ako 3803,33 eura, nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.

Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:

- vdovských a sirotských dôchodkov,
- invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
- poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1.2014.


Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2014 v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Tu platí:

- do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1.2014 až 31.12.2014,
- nezapočíta sa vianočný príspevok (ľudovo "vianočný dôchodok") - to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok,
- v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
- v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2014. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.2014 - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže na základe jeho žiadosti počas roka 2014 dôchodok zvýšiť (ak pracoval popri poberaní dôchodku).

Príklad

Pani Milada poberá starobný dôchodok od roku 2012 a po zomrelom manželovi aj vdovský dôchodok.

Počas roka 2014 poberá zo Sociálnej poisťovne sumu 450 eur mesačne, z čoho je 250 eur jej starobný dôchodok a 200 eur vdovský dôchodok. V decembri 2014 jej naviac vyplatia vianočný príspevok.

Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2014 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 250 = 3000 eur. Nezdaniteľná časť tak bude 3803,33 - 3000 = 803,33 eura.

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014 si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1.2014 alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas roka 2014.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

Príklad

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2013. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2014, tak by si v roku 2014 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2014. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2014 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 3803,33 eura, čo pri sadzbe dane 19% znamená úsporu na dani 722,63 eura.


Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.

Príklad

Pani Gabriela poberá invalidný dôchodok 320 eur. Dôchodkový vek dosiahla 15. októbra 2013 a k tomuto dňu požiadala v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa zistila, že podľa pravidiel pre výpočet starobného dôchodku by jej vyšiel starobný dôchodok 305 eur. Z tohto dôvodu bude Sociálna poisťovňa pani Gabriele aj naďalej vyplácať sumu 320 eur avšak už ako starobný dôchodok. Znamená to však, že pani Gabriela už za rok 2014 bude mať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len v sume rozdielu 3803,33 eur mínus úhrn vyplateného starobného dôchodku.

V uvedenom prípade by bolo pre pani Gabrielu - ktorá ďalej pracuje aj v roku 2014 - výhodnejšie o starobný dôchodok nežiadať a zostať na invalidnom dôchodku. Poberala by tak či tak rovnakú sumu avšak mala by nižšiu daň.


Dodatočne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1.2014 alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za rok 2014 (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Poznámka - v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2014 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2014 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2015 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2014 a uplatnil sumu 3803,33 eura.

Pánovi Eduardovi v apríli 2015 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2013.

Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2014. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve uplatniť len sumu rozdielu medzi 3803,33 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2014.

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2014

Podľa 11 ods. 2 zákona:

"Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19, 2-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),

b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44, 2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule."

Pre daňové priznanie resp. ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2014 to znamená:

Suma životného minima platná k 1.1.2014 je 198,09 eura.

19,2-násobok je 3803,33 eura (zaokrúhľuje sa v súlade s § 47 zákona na eurocenty nahor).

100-násobok je 19809 eur.

44,2-násobok je 8755,578 eura.


1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 3803,33 eura. Základ dane tohto daňovníka sa zníži o celú sumu 3803,33 eura.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 8755,578 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Pripomínam, že posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody. V prípade osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (SZČO) je to jeho príjem znížený o výdavky (paušálne + odvody alebo o skutočné výdavky). SZČO si pritom základ dane môže znížiť o prípadnú stratu z minulých rokov.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.

Daňovník s príjmami aj v zahraničí

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za rok 2014 príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.

Príklad

Daňovník mal za rok 2014 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur, v daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.

V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude 8755,578 – (24000 : 4) = 8755,578 - 6000 = 2755,58 eura.

Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale doplatí na tieto príjmy znížením nezdaniteľnej časti o vyše 1000 eur.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú všetci daňovníci, s výnimkou:

- daňovníkov so základom dane 35022,32 eura a vyšším (viď predošlý text)
- a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď osobitný článok na blogu).

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.

Príklad

Zamestnanec dosiahne za rok 2014 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2014 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný. V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3803,33 eura.

Príklad

Živnostník dosiahne za rok 2014 základ dane podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 30000 eur. V daňovom priznaní si uplatní stratu za predošlé roky vo výške 5000 eur. Výsledný základ dane bude suma 25000 eur.

Pretože dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako

8755,578 – (základ dane : 4) = 8755,578 – (25000 : 4) = 8755,578 – 6250 = 2505,58 eura (zaokrúhľuje sa na eurocenty nahor).