Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2014

Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2014

 Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov za rok 2014 znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to sú:

- nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
- nezdaniteľná časť základu dane na manželku - manžela,
- suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu.

Pre väčšinu daňovníkov to znamená legálnu možnosť zníženia dane z príjmov, ktorú by vo vlastnom záujme mali naplno využiť.

Pozor, už od roku 2011 nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti pri príjmoch iných, ako sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) a príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona). Nezdaniteľné časti si tak nemôže uplatniť daňovník pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona), pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (tantiémy, § 6 ods. 4 zákona) ani pri príjmoch z kapitálového majetku a ostatných príjmoch (§ 7 a 8 zákona). Nezdaniteľné časti nie je možné odpočítať ani pri zdanení príjmov zrážkovou daňou (§ 43 zákona).


Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2014

Podľa 11 ods. 2 zákona:

"Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19, 2-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44, 2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule."

Pre daňové priznanie resp. ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2014 to znamená:

Suma životného minima platná k 1.1.2014 je 198,09 eura.

19,2-násobok je 3803,33 eura (zaokrúhľuje sa v súlade s § 47 zákona na eurocenty nahor).

100-násobok je 19809 eur.

44,2-násobok je 8755,578 eura.


To znamená

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 3803,33 eura. Základ dane tohto daňovníka sa zníži o celú sumu 3803,33 eura.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 8755,578 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Pripomínam, že posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody. V prípade osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (SZČO) je to jeho príjem znížený o výdavky (paušálne + odvody alebo o skutočné výdavky). SZČO si pritom základ dane môže znížiť o prípadnú stratu z minulých rokov.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.

Príklad

Daňovník - zamestnanec si podáva sám daňové priznanie za rok 2014, pretože okrem príjmov zo závislej činnosti mal aj príjmy z prenájmu nehnuteľností.

Zo závislej činnosti (§ 5) dosiahol základ dane (príjem znížený o odvody) 18000 eur.

Z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3) dosiahol základ dane 5000 eur.

Napriek tomu, že v úhrne je základ dane až 23000 eur, pri určení výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka sa vychádza len zo základu dane dosiahnutého podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, v danom prípade zo sumy 18000 eur.

Daňovník si tak v daňovom priznaní uplatní sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 eura.


Daňovník s príjmami aj v zahraničí

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za rok 2014 príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.

Príklad

Daňovník mal za rok 2014 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur, v daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.

V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude 8755,578 – (24000 : 4) = 8755,578 - 6000 = 2755,58 eura.

Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale doplatí na tieto príjmy znížením nezdaniteľnej časti o vyše 1000 eur.


Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti

Na rozdiel od ďalších troch nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2014 je 316,94 eura.

Poznámka: Suma 316,94 eura je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...".

Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.

Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu napríklad aj:

- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- dohodári,
- štatutárni zástupcovia poberajúci odmenu,
- poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.2014,
- daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).

Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:

- zamestnanec, ktorý k 1.1.2014 poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia,
- zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladá, že jeho ročný základ dane bude vyšší ako 19809 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 eura ale menej, sa môže rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu na konci roka nevznikol nedoplatok na dani.


Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú všetci daňovníci, s výnimkou:

- daňovníkov so základom dane 35022,32 eura a vyšším (viď predošlý text)
- a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienokl ako daňoví rezidenti -  bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.

Príklad

Zamestnanec dosiahne za rok 2014 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2014 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný. V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3803,33 eura.

Príklad

Živnostník dosiahne za rok 2014 základ dane podľa  6 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 30000 eur. V daňovom priznaní si uplatní stratu za predošlé roky vo výške 5000 eur. Výsledný základ dane bude suma 25000 eur.

Pretože dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako

8755,578  – (základ dane : 4) = 8755,578 – (25000 : 4) = 8755,578 – 6250 = 2505,58 eura (zaokrúhľuje sa na eurocenty nahor).


TIP: Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:

- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- atď.

  ... a to vždy v sume "za celý rok", aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.

Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti 3803,33 eura. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol "dobrovoľne" nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.

To isté sa týka napríklad živnostníka, ktorý mal živnosť len časť roka - v daňovom priznaní si uplatní plnú sumu.

Príklad

Študentka VŠ pracovala počas roka 2014 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemala.

Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2014 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3803,33 eura. Výsledkom bude nulová daň a zamestnávateľ študentke na základe ročného zúčtovania vráti daňový preplatok 160 eur.


Poberatelia dôchodkov

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom:

1. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu

alebo

2. výsluhového dôchodku,

... a uvedený dôchodok poberal k 1.1.2014 alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.2014 alebo ešte skôr,

tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2014.

Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2014 je vyšší, ako 3803,33 eura, nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.

Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:

- vdovských a sirotských dôchodkov,
- invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
- poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1.2014.


Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2014 v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Tu platí:

- do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1.2014 až 31.12.2014,
- nezapočíta sa vianočný príspevok (ľudovo "vianočný dôchodok") - to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok,
- v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
- v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.

Nárok na uplatenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2014. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.2014 - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže na základe jeho žiadosti počas roka 2014 dôchodok zvýšiť (ak pracoval popri poberaní dôchodku).

Príklad

Pani Milada poberá starobný dôchodok od roku 2012 a po zomrelom manželovi aj vdovský dôchodok.

Počas roka 2014 poberá zo Sociálnej poisťovne sumu 450 eur mesačne, z čoho je 250 eur jej starobný dôchodok a 200 eur vdovský dôchodok. V decembri 2014 jej naviac vyplatia vianočný príspevok.

Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2014 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 250 = 3000 eur. Nezdaniteľná časť tak bude 3803,33 - 3000 = 803,33 eura.


TIP: Ako si môžu pomôcť dôchodcovia

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014 si nemôžu  uplatniť  daňovníci,  ktorí  sú  poberateľmi  starobných  dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1.2014 alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas roka 2014.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

Príklad

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2013. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2014, tak by si v roku 2014 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2014. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2014 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 3803,33 eura, čo pri sadzbe dane 19% znamená úsporu na dani 722,63 eura.


Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchokdového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.

Príklad

Pani Gabriela poberá invalidný dôchodok 320 eur. Dôchodkový vek dosiahla 15. októbra 2013 a k tomuto dňu požiadala v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa zistila, že podľa pravidiel pre výpočet starobného dôchodku by jej vyšiel starobný dôchodok 305 eur. Z tohto dôvodu bude Sociálna poisťovňa pani Gabriele aj naďalej vyplácať sumu 320 eur avšak už ako starobný dôchodok. Znamená to však, že pani Gabriela už za rok 2014 bude mať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len v sume rozdielu 3803,33 eur mínus úhrn vyplateného starobného dôchodku.

V uvedenom prípade by bolo pre pani Gabrielu - ktorá ďalej pracuje aj v roku 2014 - výhodnejšie o starobný dôchodok nežiadať a zostať na invalidnom dôchodku. Poberala by tak či tak rovnakú sumu avšak mala by nižšiu daň.

Dodatočne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1.2014 alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za rok 2014 (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Poznámka - v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2014 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2014 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2015 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2014 a uplatnil sumu 3803,33 eura.

Pánovi Eduardovi v apríli 2015 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2013.

Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2014. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve uplatniť len sumu rozdielu medzi 3803,33 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2014.


Časté otázky

Otázka

Môže si počas roka pri výpočte preddavkov na daň uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka zamestnanec, ktorého mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 1500 – 2000 eur a viac - a je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní dane sa mu neprizná nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške?

Odpoveď

Pokiaľ nejde o poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku priznaného pred 2.1.2014, môže si zamestnanec uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň, aj keď je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní sa bude suma nezdaniteľnej časti krátiť a bude nižšia ako 3803,33 eura. Zamestnanec by si mal byť vedomý faktu, že v ročnom zúčtovaní mu vyjde nedoplatok na dani – pokiaľ si v ročnom zúčtovaní neuplatní nezdaniteľnú časť na manželku, na dobrovoľné príspevky na II. dôchodkový pilier alebo do III. piliera.

Otázka

Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej sume za rok 2014 zamestnanec, ktorý poberá výsluhový dôchodok ale dôchodkový vek (62 rokov) dosiahne až o tri roky?

Odpoveď

Daňovník, ktorý poberá výsluhový dôchodok priznaný k 1.1.2014 alebo skôr, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške a to bez ohľadu na to, kedy dosiahol, resp. kedy dosiahne dôchodkový vek.

Otázka

Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok k 1.6.2013. Od1.9.2013 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti a preto mu k tomuto dňu bol predčasný starobný dôchodok pozastavený. A to až do dňa 9.1.2014 - kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol mu na základe jeho žiadosti priznaný starobný dôchodok. Za rok 2014 dostal zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v úhrne 3600 eur. Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014? Ak áno, v akej výške?

Odpoveď

K 1.1.2014 bola situácia taká, že síce mal k 1.6.2013 priznaný predčasný starobný dôchodok ale keďže od 1.9.2013 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, Sociálna poisťovňa mu od 1.9.2013 pozastavila jeho výplatu. K 1.1.2014 tak predčasný starobný dôchodok nepoberal. Starobný dôchodok začal poberať až od 9.1.2014. Preto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014 v plnej výške.