Na úvod citácia zo Zákonníka práce:
"Pôsobnosť Zákonníka práce § 1
(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov."
Komentár:
Za závislú prácu (viď § 1 ods. 2) sa považuje práca, ktorá vykazuje všetky nasledovné atribúty:
- prácu vykonáva zamestnanec osobne,
- zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa,
- prácu zamestnanec vykonáva v mene zamestnávateľa, prácou vytvorené produkty alebo služby majú "meno" (označenie výrobcu) zamestnávateľa,
- za prácu zamestnanec dostáva od zamestnávateľa mzdu (práca v pracovnom pomere) alebo odmenu (práca na dohodu),
- zamestnanec má určený pracovný čas,
- náklady, potrebné na vykonanie práce, sú nákladmi zamestnávateľa (napr. nákup materiálov, spotreba energií, financovanie priestorov, údržby, réžie...),
- prácu zamestnanec vykonáva výrobnými prostriedkami zamestnávateľa,
- konečná zodpovednosť na výsledku je na zamestnávateľovi, napr. prípadné reklamácie chybného tovaru alebo služby zo strany odberateľa rieši zamestnávateľ,
- práca pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
Ak práca nevykazuje čo len jediný z vymenovaných atribútov, nemožno ju považovať za závislú prácu. Ak práca nie je závislou prácou, nepatrí do pôsobnosti Zákonníka práce (viď § 1 ods. 1). Závislou prácou nie je napríklad práca:
- ktorú pracovník vykoná nie osobne ale prostredníctvom ďalších osôb - a to buď svojich zamestnancov, svojich rodinných príslušníkov alebo iných fyzických alebo právnických osôb na základe zmluvných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov,
- ktorá je samostatnou a pracovník pri nej v žiadnom prípade nedostáva pokyny od zamestnávateľa - zadávateľa,
- ktorú pracovník vykonáva vo vlastnom mene, pod vlastnou "značkou" a výsledný produkt alebo služba je dostupná aj pre iných prípadných odberateľov (zákazníkov),
- ktorú pracovník vykonáva bez určeného pracovného času, napr. ak sa obe strany dohodnú na dodávke určitých služieb s uvedením termínu, dokedy má byť služba vykonaná (odovzdaná) bez stanovenia denného harmonogramu a pod.,
- pri ktorej pracovník používa vlastné pracovné prostriedky, kedy pracovník vo svojom mene a na vlastné náklady nakupuje potrebné vstupy - materiály, služby atď.
- kedy pracovník pracuje vo vlastných priestoroch alebo prenajatých priestoroch, kedy prenájom a ostatné náklady súvisiace s výrobnými priestormi sú jeho nákladom.
Podľa § 1 ods. 3, ak sa práca vykonáva na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 51, príkazná zmluva, zmluva o dielo a pod.) alebo Obchodného zákonníka (mandátna zmluva a ďalšie zmluvy medzi podnikateľmi) - nejde o závislú prácu. Inými slovami, ak osoba, ktorá má živnosť, vykonáva pre inú fyzickú alebo právnickú osobu nejakú prácu na základe svojej živnosti a tieto osoby majú medzi sebou uzavretú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, tak nejde o závislú prácu. V praxi však bude dôležité posúdenie, či práca (činnosť), ktorú takto živnostník vykonáva, nesie všetky príznaky práce na živnosť (citácia § 2 zo zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní: "Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.").
Čo je dôležité - o závislú prácu nepôjde ani v prípadoch, ak fyzická osoba (ktorá nemusí mať živnosť), vykonáva činnosť pre inú fyzickú alebo právnickú osobu na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad na základe zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo na základe príkaznej zmluvy. Zmluvy o dielo, zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka a príkazné zmluvy nemusia mať písomnú formu.
Upozornenie - dôležitý je obsah právneho vzťahu a ten určuje následný výber právnej normy, podľa ktorej sa právny vzťah riadi. Ak ide o právny vzťah, ktorý vykazuje všetky znaky závislej práce (viď vyššie), daný právny vzťah sa má riadiť ustanoveniami Zákonníka práce a ide o závislú prácu. Ak ide o právny vzťah, ktorý nevykazuje všetky znaky závislej práce, napríklad ide o právny vzťah dvoch podnikateľov a jeden pe druhého vykoná určitú službu vo vlastnom mene, prevažne vlastnými výrobnými prostriedkami a pod., ide o vzťah riadiaci sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára