Zákonník práce: Dohody

Zákonník práce s účinnosťou od 1.9.2007 umožňuje tri alternatívy práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len "dohody"):

• dohody o vykonaní práce
• dohody o brigádnickej práci študentov
• dohody o pracovnej činnosti

Všeobecne platné zásady pri práci na dohody

Zamestnávateľ môže uzatvárať s fyzickými osobami dohody len výnimočne. V praxi to znamená, že zamestnávateľ, ktorý väčšinu svojich zamestnancov (či dokonca všetkých) bude mať zamestnaných na dohody, bude mať v prípade kontroly z Inšpektorátu práce veľké problémy.

Pri odmeňovaní práce na dohodu sa nemusí rešpektovať zákon o minimálnej mzde. Zamestnanec na dohodu môže mať odmenu nižšiu, ako je minimálna hodinová mzda.

Dohody sa musia uzatvoriť písomne a musia obsahovať požadované náležitosti.

Dohody nie je možné uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona (napr. tvorba www stránok).

Mladiství zamestnanci môžu vykonávať práce na dohody, ak:

• dovŕšili najmenej 15 rokov a
• ukončili povinnú školskú dochádzku.

Povinná školská dochádzka trvá 10 rokov a trvá najdlhšie do konca školského roka v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov (pozor, započítavajú sa aj prázdniny, teda školský rok trvá až do 31.8.).
Výnimkou sú tzv. ľahké práce pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, pri organizácií športových podujatí a pri reklamných činnostiach. Výkon týchto prác pre mladistvých, ktorí nedovŕšili 15 rokov alebo neukončili povinnú školskú dochádzku, musí povoliť Inšpektorát práce.

Zamestnanci na dohodu sú povinní najmä:

• vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
• vykonávať práce osobne,
• dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
• riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

Zamestnávateľ je povinný najmä:

• utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
• oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
• viesť evidenciu uzatvorených dohôd v poradí, v akom boli uzatvorené,
• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Napríklad na:

• upratanie stavebného odpadu po rekonštrukcií firemných priestorov,
• kontrolu správnosti zaúčtovania účtovných dokladov za rok 2007,
• jednorazový prevoz tovaru z Bratislavy do Košíc.

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Poznámka. Ak jedna fyzická osoba uzatvorí dohody o vykonaní práce s viacerými zamestnávateľmi, u každého zamestnávateľa sa sleduje predpokladaný rozsah práce (350 hodín za kalendárny rok) osobitne.

V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Napríklad na:

• upratovanie,
• pomocné účtovnícke, kancelárske, sekretárske práce,
• prácu závozníka.

Formou dohody o brigádnickej práci študentov sa môže zamestnať aj externý študent VŠ.

Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, spravidla teda prácu v rozsahu 20 hodín priemerne týždenne. Rozsah pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov (pozor, nie kalendárny rok, ale 12 za sebou nasledujúcich mesiacov). Napríklad ak dohoda je uzavretá na obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007 a študent v mesiacoch marec až jún a september až december neodpracuje ani hodinu týždenne, tak v letných mesiacoch júl a august môže pokojne odpracovať 60 hodín týždenne - priemer 20 hodín týždenne bude s rezervou dodržaný.

Uvedený limit platí pre posudzovanie rozsahu práce na základe jednej konkrétnej dohody. Ak má študent uzatvorených súčasne viac dohôd o brigádnickej práci študentov, tak limit rozsahu práce sa posudzuje pre každú dohodu o brigádnickej práci študentov osobitne. To platí aj v prípade, ak by študent mal uzatvorených viac dohôd o brigádnickej práci študentov s tým istým zamestnávateľom.

V dohode o brigádnickej práci študentov musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. K dohode je potrebné priložiť potvrdenie štatútu študenta (potvrdenie o štúdiu).

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (rovnako, ako v prípade dohody o brigádnickej práci študentov, viď vyššie).

Rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti nesmie prekročiť 10 hodín za každý týždeň trvania dohody. Opäť i tu platí, že tento limit platí pre posudzovanie rozsahu práce na základe jednej konkrétnej dohody. Ak má niekto uzatvorených súčasne viac dohôd o pracovnej činnosti, tak limit rozsahu práce sa posudzuje pre každú dohodu osobitne. To platí aj v prípade, ak by niekto mal uzatvorených viac dohôd o pracovnej činnosti s tým istým zamestnávateľom.

V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas.

Odvody

Z dohôd sa neplatia odvody, s výnimkou poistného na garančné poistenie (0,25% z odmeny) a úrazové poistenie (0,8% z odmeny), ktoré platí zamestnávateľ.

Poznámka. Pri uzatvorení dohody nezabudnite, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca - zaslať do Sociálnej poisťovne tzv. "Registračný list fyzickej osoby", a to ešte pred začatím práce na dohodu.

Ďalšou výnimkou je práca spoločníka pre svoju s.r.o. na základe dohody. Ak spoločník pre svoju s.r.o. pracuje na základe dohody, z odmeny sa odvádza poistné na zdravotné poistenie rovnako, ako pri zamestnancoch - 4%, prípadne 2% z odmeny platí spoločník ako zamestnanec a 10%, prípadne 5% z odmeny platí s.r.o. ako zamestnávateľ.

Ak bude novelizovaný zákon o zdravotnom poistení, študenti a dôchodcovia pracujúci na dohodu už nebudú vôbec musieť sami platiť poistné z príjmov na dohody bez ohľadu na výšku týchto príjmov.

Daň z príjmu

Zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu, si môže u zamestnávateľa uplatniť tzv. nezdaniteľnú čiastku - čo pre rok 2007 znamená, že sa mu zdaní len suma odmeny presahujúca 7968 Sk mesačne. Zamestnanec na dohodu si môže uplatniť i nárok na daňový bonus na deti. Pozor, ak má zamestnanec viac zamestnávateľov, tieto daňové zvýhodnenia si súčasne môže uplatniť len u jediného zamestnávateľa.

Zákonník práce: Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie. K akým zmenám dochádza od 1.9.2007?

Nárok na zabezpečenie stravovania majú aj zamestnanci na pracovnej ceste, ak na svojom riadnom pracovisku v daný deň vykonávali prácu viac ako 4 hodiny.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Výška stravného je aktuálne 89 Sk, hodnota gastrolístka musí preto byť najmenej 67 Sk, z toho príspevok zamestnávateľa musí byť najmenej 55%, teda pri cene gastrolístka 67 Sk je to najmenej 37 Sk, pri cene gastrolístka 70 Sk je to najmenej 38,50 Sk a pod.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie aj v prípadoch, kedy zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok aj pri výkone domáckej práce alebo telepráce.

Poznámka. Upozorňujem, že finančný príspevok na stravovanie podlieha zdaneniu - oslobodenie od dane podľa § 5 ods.7 písm. b) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa na takýto príjem nevzťahuje.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravovanie zamestnancom nielen počas prekážok v práci, ale aj počas ich dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Novela zákona o sociálnom poistení schválená (I.)

Dnes (30.10.2007) bola v Národnej rade SR schválená novela zákona o sociálnom poistení. Z množstva zmien, ktoré budú účinné od 1. januára 2008 (samozrejme, ak novelu podpíše prezident SR) vyberám v tomto príspevku zmeny, týkajúce sa nemocenských dávok.

Odstraňuje sa doterajšia tvrdosť zákona pri posudzovaní nárokov na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Doteraz mala dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenské v prípade práceneschopnosti len vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Po 1.1.2008 bude mať dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenské v prípade práceneschopnosti vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti bola (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. Čiže do požadovaných 270 dní sa započítajú aj dni, kedy bola táto osoba poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby budú znevýhodnené pri výpočte nemocenských dávok počas prvých 26 týždňov trvania dobrovoľného nemocenského poistenia, pretože nemocenská dávka sa bude vypočítavať zo sumy vymeriavacieho základu 8100 Sk a nie zo skutočného vymeriavacieho základu, z ktorého takáto osoba platila poistné.

(Poznámka - nič nie je dokonalé a dokonalé nie je ani toto ustanovenie, ktorého cieľom je eliminovať "špekulácie" v dobrovoľnom nemocenskom poistení. O tom však niekedy inokedy.)

Odstraňuje sa doterajšia tvrdosť zákona pri posudzovaní nárokov na materské. Doteraz mala poistenkyňa nárok na materské len vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená aspoň 270 dní. Pričom trvanie 270 dní poistenia sa posudzovalo osobitne za poistenie zamestnanca, osobitne za poistenie SZČO a osobitne za dobrovoľné nemocenské poistenie. Mohlo sa tak stať, že počas dvoch rokov pred pôrodom bola poistenkyňa po sebe postupne 8 mesiacov poistená ako SZČO, 8 mesiacov ako zamestnanec a 8 mesiacov ako dobrovoľne poistená osoba - a nárok na materské jej nevznikol.

Ruší sa ochranná lehota počas prerušenia povinného nemocenského poistenia. Okrem iného to znamená, že ak mamička, ktorá ošetruje svoje choré dieťa, sama ochorie po desiatom dni trvania ošetrovania, nebude mať nárok na nemocenské.

Zavádza sa strop pre výpočet nemocenských dávok. V prípade nároku na nemocenskú dávku z viacerých poistení súčasne, bude nemocenská dávka vypočítaná najviac z aktuálne platného maximálneho vymeriavacieho základu.

Zákonník práce: Pracovná pohotovosť

Pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva, sa považuje za tzv. "neaktívnu časť" pracovnej pohotovosti a čo je podstatné, od 1.9.2007 sa započítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi mzda. Mzda musí byť vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy - podľa § 119 ods. 3 základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Súčasne mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku musí byť najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce - teda aktuálne najmenej 46,60 Sk za hodinu.

Poznámka - dopad na odvody: Treba si uvedomiť, že od 1.9.2007 sa mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku započítava do vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné poistenie.

Do 1.9.2007 patrila zamestnancovi pri pracovnej pohotovosti na pracovisku náhrada mzdy a to najmenej vo výške 50% minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Náhrada mzdy pri pracovnej pohotovosti sa nezapočítavala do vymeriavacích základov na odvody.

Pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, sa od 1.9.2007 považuje za tzv. "neaktívnu časť pracovnej pohotovosti", ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za takúto pracovnú pohotovosť patrila a naďalej patrí zamestnancovi náhrada a to najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce (teda aktuálne najmenej 8,74 Sk za hodinu).

Náhrada mzdy pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa aj naďalej nezapočítava do žiadneho z vymeriavacích základov na odvody.

Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, tak rovnako ako do 1.9.2007 sa práca považuje za prácu nadčas.

Rozsah pracovnej pohotovosti, ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, je rovnako ako do 1.9.2007 najviac 8 hodín v týždni a 100 hodín za kalendárny rok. Do 1.9.2007 bolo v Zákonníku aj obmedzenie na 36 hodín v mesiaci. Zamestnanec sa však so zamestnávateľom môžu dohodnúť aj na rozsahu pracovnej pohotovosti nad tieto hranice.

Zákonník práce: Pracovný čas

Do 1.9.2007 nesmel pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov prekročiť 48 hodín každý jeden týždeň trvania pracovného pomeru.

Od 1.9.2007 nesmie pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov v priemere prekročiť 48 hodín (§ 85 ods.9).

Poznámka. Zákonník práce nešpecifikuje, za aké obdobie sa vypočíta priemerný pracovný čas. Napríklad ak jeden týždeň zamestnanec odpracuje 72 hodín, tak ak ďalšie tri týždne odpracuje po 40 hodín, priemerný pracovný čas za toto obdobie je 48 hodín - v súlade so Zákonníkom práce.

Treba pripomenúť, že rozsah pracovného času sa sleduje a musí dodržať v rámci jedného pracovného pomeru. Ak má zamestnanec viac pracovných pomerov - viac zamestnaní - limit rozsahu pracovného času sa sleduje v každom pracovnom pomere osobitne a to bez ohľadu, či tieto pracovné pomery má uzavreté u rozdielnych zamestnávateľov alebo u toho istého zamestnávateľa (viď § 50 Zákonníka práce). Zamestnanec, ktorý má viac pracovných pomerov, tak môže odpracovať viac ako 48 hodín týždenne.

Výnimka pri stanovení pracovného času je zavedená pre zamestnancov v zdravotníctve, kde pracovný čas môže byť za podmienok uvedených v § 85a až priemerne 56 hodín týždenne za obdobie najviac 4 mesiacov.

K dôležitej zmene dochádza pri pružnom pracovnom čase (§ 88) - od 1.9.2007 neexistuje žiadne obmedzenie na jeho stanovenie. To napríklad znamená, že základný pracovný čas v jednotlivých pracovných dňoch nemusí byť najmenej päť hodín ale môže byť i menej ako päť hodín.

Od 1.9.2007 v zásade nie je prípustné pracovať v nočných zmenách v dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch (§ 90 ods. 8).

Zamestnávateľ pri organizácií práce musí brať do úvahy všeobecnú zásadu prispôsobenia práce zamestnancovi na jeho žiadosť (§ 90 ods.11).

Zákonník práce: Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Od 1.9.2007 sa podstatne menia pravidlá pre prácu na kratší pracovný čas.

Do 1.9.2007 výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu mohol zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom bol rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne. Výpovedná doba pritom bola 15 dní.

Od 1.9.2007 podľa nového znenia § 49 výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne. Výpovedná doba je až 30 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.

Na pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, sa rovnako ako do 1.9.2007, aj naďalej nevzťahujú ustanovenia:

• § 62 = výpovedná doba,
• § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e) = neplatí zákaz výpovede v ochrannej dobe, výpoveď je zakázaná len v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky a zamestnankyňa alebo zamestnanec sú na rodičovskej dovolenke,
• § 73 = ustanovenia o tzv. "hromadnom prepúšťaní",
• § 74 = povinnosť zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov,
• § 240 ods. 8. = obmedzenie možnosti výpovede zástupcovi zamestnancov.

Do 1.9.2007 sa na pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, nevzťahovali aj ustanovenia:

• § 48 ods. 2 až 4 = pracovný pomer na kratší pracovný čas na dobu určitú nebol obmedzený dobou tri roky a pod.
• § 71 ods. 2 = automatické preklasifikovanie pracovného pomeru na určitú dobu na dobu neurčitú,
• § 76 = zamestnanec nemal nárok na odstupné a odchodné.

Od 1.9.2007 pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, preto:

• v prípade, že pracovný pomer je dohodnutý na určitú dobu, platia obmedzenia podľa § 48 bez akejkoľvek výnimky,
• zamestnanec má nárok na odstupné a odchodné v súlade s § 76.

Zákonník práce: Pracovný pomer na dobu určitú

Podľa nového znenia § 48, platného od 1.9.2007, pracovný pomer na určitú dobu je možné dohodnúť najdlhšie na tri roky (rovnako, ako do 1.9.2007) a v rámci troch rokov ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát.

Do 1.9.2007 Zákonník práce neurčoval limit na počet predĺžení pracovného pomeru na určitú dobu, bolo možné napríklad uzatvoriť pracovný pomer na určitú dobu na obdobie jedného polroka 6 x za sebou.

Viackrát predĺžiť alebo opätovne dohodnúť, a to aj nad tri roky, možno pracovný pomer na určitú dobu len v prípadoch, taxatívne vymenovaných v § 48 ods. 4., citujem:

"(4) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu
a) zastupovania zamestnanca,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d) dohodnutého v kolektívnej zmluve."

Na rozdiel od stavu do 1.9.2007, pribúda možnosť takto predĺžiť alebo opätovné dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu pri sezónnych prácach. Naopak zo Zákonníka práce vypadla možnosť takto predĺžiť alebo opätovné dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu z dôvodu splnenia úlohy, vymedzenej výsledkom.

Ďalej možno viackrát predĺžiť alebo opätovne dohodnúť, a to aj nad tri roky, pracovný pomer na určitú dobu v prípadoch, taxatívne vymenovaných v § 48 ods. 6., citujem:

"(6) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o
a) zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
c) tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
d) zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
e) zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu,
f) zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,
g) zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,
h) zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva."

Na rozdiel od stavu do 1.9.2007, zo Zákonníka práce vypadla možnosť takto predĺžiť alebo opätovné dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu s vedúcim zamestnancom, ktorý je "v priamej riadiacej pôsobnosti toho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu" a s vysokoškolským učiteľom.

Obmedzenia na zamestnávanie v pracovnom pomere na určitú dobu sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Zákonník práce: Skúšobná doba

Najskôr citácia zo znenia Zákonníka práce platného do 31.8.2007:

"§ 45 Skúšobná doba

(1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

(2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.

(3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná."

Od 1.9.2007 sa dopĺňa odsek 4:

"(4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu."

Komentár

Do 31.8.2007 bolo možné v pracovnej zmluve dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac tri mesiace. Pri tzv. reťazových pracovných pomeroch, teda v prípadoch, kedy zamestnávateľ opakovane uzatváral so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú, bolo bez akýchkoľvek obmedzení možné vždy znova dohodnúť skúšobnú dobu.

Poznámka. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zákaz výpovede tu neplatí - zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer napr. aj so zamestnancom, ktorý je práceneschopný, so zamestnakyňou, ktorá otehotnela atď. Prax reťazenia pracovných pomerov bola preto pre určitých zamestnávateľov výhodná - nepotrebného zamestnanca sa mohli bez problémov (a odstupného) zbaviť jednak po skončení dohodnutej doby zamestnania, jednak počas prvých troch mesiacov trvania nového pracovného pomeru.

Od 1.9.2007 však v prípade opakovaných pracovných pomerov na určitú dobu už nie je možné pri druhom a ďalšom pracovnom pomere na dobu určitú dohodnúť skúšobnú dobu. V prípade pracovného pomeru na dobu určitú je možné skúšobnú dobu dohodnúť len pri prvom takomto pracovnom pomere.

Príklad

Zamestnávateľ prijal zamestnanca do pracovného pomeru k 1.1.2007. Pracovný pomer bol dohodnutý do 31.12.2007. V pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba do 31.3.2007.

Po uplynutí pracovného pomeru sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na novom pracovnom pomere na dobu určitú. V tomto novom pracovnom pomere už nebude možné dohodnúť skúšobnú dobu. (Poznámka - keby druhý pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu, skúšobnú dobu by bolo možné dohodnúť).

Zákonník práce: Závislá práca

Novela Zákonníka práce, účinná od 1.9.2007, zavádza definíciu závislej práce.

Na úvod citácia zo Zákonníka práce:

"Pôsobnosť Zákonníka práce § 1

(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov."

Komentár:

Za závislú prácu (viď § 1 ods. 2) sa považuje práca, ktorá vykazuje všetky nasledovné atribúty:

• prácu vykonáva zamestnanec osobne,
• zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa,
• prácu zamestnanec vykonáva v mene zamestnávateľa, prácou vytvorené produkty alebo služby majú "meno" (označenie výrobcu) zamestnávateľa,
• za prácu zamestnanec dostáva od zamestnávateľa mzdu (práca v pracovnom pomere) alebo odmenu (práca na dohodu),
• zamestnanec má určený pracovný čas,
• náklady, potrebné na vykonanie práce, sú nákladmi zamestnávateľa (napr. nákup materiálov, spotreba energií, financovanie priestorov, údržby, réžie...),
• prácu zamestnanec vykonáva výrobnými prostriedkami zamestnávateľa,
• konečná zodpovednosť na výsledku je na zamestnávateľovi, napr. prípadné reklamácie chybného tovaru alebo služby zo strany odberateľa rieši zamestnávateľ,
• práca pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Ak práca nevykazuje čo len jediný z vymenovaných atribútov, nemožno ju považovať za závislú prácu. Ak práca nie je závislou prácou, nepatrí do pôsobnosti Zákonníka práce (viď § 1 ods. 1). Závislou prácou nie je napríklad práca:

• ktorú pracovník vykoná nie osobne ale prostredníctvom ďalších osôb - a to buď svojich zamestnancov, svojich rodinných príslušníkov alebo iných fyzických alebo právnických osôb na základe zmluvných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov,
• ktorá je samostatnou a pracovník pri nej v žiadnom prípade nedostáva pokyny od zamestnávateľa - zadávateľa,
• ktorú pracovník vykonáva vo vlastnom mene, pod vlastnou "značkou" a výsledný produkt alebo služba je dostupná aj pre iných prípadných odberateľov (zákazníkov),
• ktorú pracovník vykonáva bez určeného pracovného času, napr. ak sa obe strany dohodnú na dodávke určitých služieb s uvedením termínu, dokedy má byť služba vykonaná (odovzdaná) bez stanovenia denného harmonogramu a pod.,
• pri ktorej pracovník používa vlastné pracovné prostriedky, kedy pracovník vo svojom mene a na vlastné náklady nakupuje potrebné vstupy - materiály, služby atď.
• kedy pracovník pracuje vo vlastných priestoroch alebo prenajatých priestoroch, kedy prenájom a ostatné náklady súvisiace s výrobnými priestormi sú jeho nákladom.

Podľa § 1 ods. 3, ak sa práca vykonáva na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 51, príkazná zmluva, zmluva o dielo a pod.) alebo Obchodného zákonníka (mandátna zmluva a ďalšie zmluvy medzi podnikateľmi) - nejde o závislú prácu. Inými slovami, ak osoba, ktorá má živnosť, vykonáva pre inú fyzickú alebo právnickú osobu nejakú prácu na základe svojej živnosti a tieto osoby majú medzi sebou uzavretú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, tak nejde o závislú prácu. V praxi však bude dôležité posúdenie, či práca (činnosť), ktorú takto živnostník vykonáva, nesie všetky príznaky práce na živnosť (citácia § 2 zo zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní: "Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.").

Čo je dôležité - o závislú prácu nepôjde ani v prípadoch, ak fyzická osoba (ktorá nemusí mať živnosť), vykonáva činnosť pre inú fyzickú alebo právnickú osobu na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad na základe zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo na základe príkaznej zmluvy. Zmluvy o dielo, zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka a príkazné zmluvy nemusia mať písomnú formu.

Upozornenie - dôležitý je obsah právneho vzťahu a ten určuje následný výber právnej normy, podľa ktorej sa právny vzťah riadi. Ak ide o právny vzťah, ktorý vykazuje všetky znaky závislej práce (viď vyššie), daný právny vzťah sa má riadiť ustanoveniami Zákonníka práce a ide o závislú prácu. Ak ide o právny vzťah, ktorý nevykazuje všetky znaky závislej práce, napríklad ide o právny vzťah dvoch podnikateľov a jeden pe druhého vykoná určitú službu vo vlastnom mene, prevažne vlastnými výrobnými prostriedkami a pod., ide o vzťah riadiaci sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Koľko môže v roku 2007 zarobiť SZČO - dôchodca (študent) aby neplatil poistné na zdravotné poistenie?

Otázka:

Som podnikajúci dôchodca (zamestnanie nemám, len podnikám na živnosť). Pri vyčíslení základu dane v daňovom priznaní využívam možnosť 40%-ných paušálnych výdavkov. Za rok 2006 som vďaka Vašim radám ušetril na poistnom na zdravotné poistenie, ktoré som neplatil preto, lebo môj vymeriavací základ bol len 40000 Sk. Ako to bude v roku 2007 - koľko môžem zarobiť v podnikaní tak, aby som nemusel ani za rok 2007 platiť poistné na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Najskôr odpoveď v súlade s aktuálne platným zákonom (28.10.2007).

Podľa § 13 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení štát platí poistné za podnikajúceho študenta alebo dôchodcu, ak jeho vymeriavací základ neprevýši sumu rovnajúcu sa polovici úhrnu minimálnych miezd - pre rok 2007 je to suma 1/2 z 12 x 7600 Sk = 45600 Sk.

Z toho vyplýva, že hranica hrubého príjmu SZČO - študenta, dôchodcu, pri ktorej ešte nebude musieť platiť poistné na zdravotné poistenie za rok 2007, je suma 162640 Sk - pri predpoklade, že v roku 2007 neplatil žiadne poistné do Sociálnej poisťovne a že si uplatní 40% paušálne výdavky.

Ak platil poistné do Sociálnej poisťovne, uvedená hranica bude ešte vyššia.

Suma 162640 Sk je daná nasledovne.

Najskôr si určíme základ dane.

Pri hrubom príjme 162640 Sk sú paušálne výdavky 40% rovné sume 65056 Sk. Základ dane (bez odpočítania prípadných výdavkov na zdravotné poistenie) je 97584 Sk.

Vypočítame z toho ďalej vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie. Ten vypočítame tak, že základ dane vydelíme konštantou 2,14.

Po vydelení 97584 deleno 2,14 dostaneme sumu presne 45600 Sk - tj. sumu polovice úhrnu minimálnych miezd za rok 2007 (1/2 z 12 x 7600 Sk).

Podnikajúci študent alebo dôchodca by sa preto mal snažiť udržať svoje hrubé príjmy za rok 2007 do hranice 162640 Sk.

A teraz odpoveď pri predpoklade, že v Národnej rade v novembri 2007 bude schválená novela zákona o zdravotnom poistení.

Po novom by štát mal platiť poistné na zdravotné poistenie študentov alebo dôchodcov v prípade, ak sú SZČO, ak ich vymeriavací základ neprevýši úhrn minimálnych miezd samoplatiteľa - pre rok 2007 to znamená limit 12 mesiacov x 4936 Sk = 59232 Sk.

Z toho vyplýva, že hranica hrubého príjmu SZČO - študenta, dôchodcu, pri ktorej ešte nebude musieť platiť poistné na zdravotné poistenie za rok 2007, je suma 211260 Sk - pri predpoklade, že v roku 2007 neplatil žiadne poistné do Sociálnej poisťovne a že si uplatní 40% paušálne výdavky.

Ak platil poistné do Sociálnej poisťovne, uvedená hranica bude ešte vyššia.

Suma 211260 Sk je daná takto

Najskôr si určíme základ dane.

Pri hrubom príjme 211260 Sk sú paušálne výdavky 40% rovné sume 84504 Sk. Základ dane (bez odpočítania prípadných výdavkov na zdravotné poistenie) je 126756 Sk.

Vypočítame z toho ďalej vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie. Ten vypočítame tak, že základ dane vydelíme konštantou 2,14.

Po vydelení 126756 Sk deleno 2,14 dostaneme (po zaokrúhlení) sumu 59232 Sk.

Ak bude novela schválená, poistné na zdravotné poistenie nebude musieť za rok 2007 zaplatiť podnikajúci študent alebo dôchodca ak jeho hrubé príjmy za rok 2007 budú do výšky 211260 Sk.

pošli do vybrali.sme.sk

Aký je limit príjmu pre SZČO za rok 2007, aby nemusela platiť sociálne poistenie?

Otázka:

Som SZČO - mám živnosť už od roku 2004. Zaujíma ma, koľko môžem zarobiť v roku 2007 tak, aby som od 1.7.2008 nemusel povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

Odpoveď:

Podľa § 14 ods.1 písm. b) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znp., SZČO je povinne nemocensky poistená ak jej príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1, 2, 5, 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov bol vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou mzdou.

Znamená to, že od 1.7.2008 budete povinne nemocensky poistený a podľa § 15 zákona aj povinne dôchodkovo poistený ako SZČO vtedy, ak váš príjem z podnikania za rok 2007 bude vyšší ako 97200 Sk. Suma 97200 Sk je daná ako 12-násobok minimálnej mzdy zamestnanca, odmeňovaného mesačnou mzdou, kde sa dá temer so 100%-nou istotou predpokladať, že k 1.7.2008 to bude aj naďalej aktuálne platných 8100 Sk (12 x 8100 = 97200).

Zdôrazňujem, že takto sa posudzuje hrubý príjem z podnikania (tržba) a nie základ dane. Čiže dôležité sú len príjmy. To aké ste mali výdavky, nie je podstatné pri posudzovaní či budete povinne poistený v Sociálnej poisťovni.

pošli do vybrali.sme.sk

Koľko môže v roku 2007 zarobiť dôchodca (študent) na dohodu, aby neplatil poistné na zdravotné poistenie?

Otázka:

Som dôchodca. Privyrábam si formou dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti. Koľko môžem zarobiť za rok 2007 aby som nemusel platiť poistné na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Najskôr odpoveď v súlade s aktuálne platným zákonom (28.10.2007).

Ak ste poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného dôchodku, tak podľa § 11 ods.8 písm.b) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení za vás platí poistné na zdravotné poistenie štát.

Podľa § 11 ods.9 zákona, štát platí poistné o.i. za dôchodcu len za podmienky, že jeho príjem, považovaný podľa zákona za vymeriavací základ, je najviac polovica úhrnu minimálnych miezd za obdobie, počas ktorého spĺňa základnú podmienku pre poistenca štátu, tj. v danom prípade za obdobie, kedy je počas roka poberateľom dôchodku.

Za sumu minimálnej mzdy sa pri posudzovaní výšky príjmu vždy považuje suma podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona č.90/1966 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru príslušného roka. Pre rok 2007 je to suma 7600 Sk. Preto ak ste poberateľom dôchodku po celý rok 2007, limit podľa § 11 ods.9 zákona je suma vo výške 1/2 z 12 x 7600 Sk, čo je 45600 Sk.

Pri posudzovaní, či je dôchodca zarábajúci na dohodu povinný platiť poistné, nie je dôležitý príjem za jednotlivé mesiace, ale za celé obdobie - teda za celý rok. Napríklad ak ste za mesiace január až máj 2007 nezarobili nič, v mesiacoch jún až september ste zarábali po 10000 Sk a od októbra do decembra ste nezarobili nič, dôležitý je súčet - čo v danom príklade je 40000 Sk a pretože je to do 45600 Sk, za rok 2007 sa neplatí žiadne poistné na zdravotné poistenie.

A teraz odpoveď pri predpoklade, že v Národnej rade v novembri 2007 bude schválená novela zákona o zdravotnom poistení.

Študenti a dôchodcovia už nebudú platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov na dohody, bez ohľadu na výšku takýchto príjmov. Uvedené bude platiť spätne už za rok 2007. To znamená, že dôchodca môže v roku 2007 zarobiť na dohodu akúkoľvek sumu a zdravotné poistenie si nebude musieť platiť.

pošli do vybrali.sme.sk

Čo má byť obsahom novely o zdravotnom poistení (písané 28.10.2007)

Pred týždňom Národná rada posunula návrh novely zákona o zdravotnom poistení do druhého čítania. Znamená to, že novela sa prerokuje vo výboroch Národnej rady a o výslednej podobe novely sa bude rokovať a hlasovať koncom novembra na ďalšej schôdzi Národnej rady. Z navrhovaných zmien vyberám:

Doktorandi (= 3. stupeň VŠ štúdia) sa už nebudú považovať za zamestnancov. Budú sa považovať za dobrovoľne nezamestnaných (ak náhodou nemajú iné zamestnanie alebo nepodnikajú) a budú si musieť platiť zdravotné poistenie sami ako samoplatitelia: tj. 751 Sk mesačne.

Študenti a dôchodcovia už nebudú platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov na dohody, bez ohľadu na výšku takýchto príjmov. Ak bude mať študent alebo dôchodca iné príjmy, napríklad príjmy na základe autorského zákona, tak nemusí platiť poistné ak tieto príjmy nepresiahnu sumu danú ako úhrn minimálnych miezd samoplatiteľa (pre rok 2007 ide o limit 59232 Sk, pre rok 2008 bude limit 64332 Sk). Uvedené bude platiť spätne už za rok 2007.
Štát by mal platiť poistné na zdravotné poistenie študentov, dôchodcov, žien starajúcich sa o dieťa aj v prípade, ak sú zamestnancami alebo SZČO, ak ich vymeriavací základ neprevýši úhrn minimálnych miezd samoplatiteľa - pre rok 2007 to znamená limit 12 mesiacov x 4936 Sk = 59232 Sk a pre rok 2008 to znamená limit 12 x 5361 = 64332 Sk. Doteraz bol limit polovica úhrnu minimálnych miezd. To znamená, že sa významne rozšíri okruh zamestnaných alebo podnikajúcich študentov, dôchodcov a žien s malými deťmi, ktorí nebudú musieť platiť poistné na zdravotné poistenie. Uvedené bude platiť spätne už za rok 2007 (!)

SZČO nebudú vôbec musieť platiť preddavky v období, kedy poberajú nemocenské dávky.

Sumy preplatkov a nedoplatkov vyplývajúce z ročného zúčtovania nižšie ako 100 Sk sa vôbec nebudú zohľadňovať - nebudú sa zdravotnej poisťovni uhrádzať a naopak.

Zamestnanec nebude môcť požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho bývalého zamestnávateľa.

Upresňuje sa postup pri podávaní dodatočného ročného zúčtovania.

Termíny ročného zúčtovania za rok 2007 sa opäť posúvajú a v roku 2008 budú fakticky rovnaké, ako boli v roku 2007 - napríklad termín dokedy sa musí podať ročné zúčtovanie za rok 2007 je navrhovaný na 30. jún 2008.

Upresňuje sa postup pri zmene zdravotnej poisťovne.

Drvivú väčšinu zmien možno hodnotiť pozitívne. Výnimkou sú doktorandi, ktorých novela nepoteší - zvýši ich náklady na odvody. Sľubované zjednodušenie ročného zúčtovania je zjednodušením pre cca 6000 študentov a dôchodcov, ktorí doteraz museli podávať ročné zúčtovanie z dôvodu príjmov na dohody - títo ročné zúčtovanie nebudú musieť podávať vôbec. Pre zamestnávateľov, pre státisíce podnikateľov a najmä podnikateľov popri zamestnaní ročné zúčtovanie jednoduchšie nebude - na budúci rok ich čakajú fakticky rovnaké tlačivá, s akými sa museli pasovať vlani, či tohto roku.

K skutočnému zjednodušeniu dôjde len ak:

zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba budú definovaní v zákone rovnako, ako v zákone o dani z príjmov,

zjednotí sa vymeriavací základ na výpočet poistného so základom dane,

zjednotí sa platenie preddavkov na poistné a platenie preddavkov na daň z príjmov,

zrušia sa všetky súčasné výnimky - poistné by sa malo platiť zo všetkého zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti a z podnikania, rovnako ako sa zo všetkých príjmov platí daň,

zruší sa povinný minimálny základ,

povinnosť platiť poistné bude mať len zamestnanec - rovnako ako sám platí daň z príjmu - zamestnávateľ by za zamestnanca poistné platiť nemal,

zjednoduší sa platba štátu - štát by mal platiť poistné za úplne všetkých poistencov (aj za ekonomicky aktívnych) s tým, že suma poistného za jedného poistenca by sa stanovila tak, aby súčasný celkový objem financií vynakladaný štátom zostal zachovaný (prípadne sa zvýšil v rámci možností štátneho rozpočtu),

ročné zúčtovanie poistného bude prirodzenou súčasťou daňového priznania,

miesto výberu a vykazovania poistného bude totožné s miestom výberu a vykazovania daní -súčasné daňové úrady sa pretransformujú na daňovo- finančné úrady a zdravotné poisťovne prestanú vyberať poistné priamo od občanov.

Ćo má byť obsahom novely zákona o sociálnom poistení (písané 28.10.2007)

V poslednom októbrovom týždni sa definitívne rozhodne o novele zákona o sociálnom poistení. Novela má platiť od 1.januára 2008.

Z nepochopiteľných dôvodov ministerstvo práce označuje túto novelu ako "malú" hoci obsahuje vyše stovky pozmeňovacích bodov. Zrekapitulujme si, o čom budú rokovať poslanci od zajtra a čo aj pravdepodobne poslanci vládnej koalície schvália.

Počas prvého polroka 2008 sa otvorí II. pilier

Ak nie ste sporiteľ, môžete do II. piliera vstúpiť. Naopak ak ste sporiteľ a myslíte, že váš dôchodok bude vyšší ak budete len v I. pilieri (Sociálna poisťovňa), môžete z II. piliera vystúpiť.

Vstup do II. piliera bude pre mladých dobrovoľný

Mladí, ktorí po 1.1.2008 prvýkrát začnú pracovať a platiť odvody, si budú môcť vybrať, či vstúpia do II. piliera alebo či budú len v I. pilieri. Doteraz bol vstup do II. piliera pre mladých povinný.

Povinná doba sporenia v II. pilieri sa predlžuje z 10 na 15 rokov

Táto zmena je odôvodňovaná tým, že takto si sporitelia viac nasporia. Nepochybne ak jeden bude sporiť rok a druhý štyridsať rokov, tak ten druhý si nasporí viac. Skutočným dôvodom tohto opatrenia je nepriznaný úmysel vyhnať z II. piliera všetkých, ktorí do II. piliera vstúpili s vedomím, že stačí sporiť 10 rokov - a spočítajú si, že 10 rokov by síce stihli ale 15 rokov je veľa.

Sociálna poisťovňa už nebude za doterajších sporiteľov - invalidov, platiť príspevky do II. piliera

Pod tlakom verejnej mienky vláda ustúpila od zámeru, aby štát už neplatil príspevky do II. piliera za mamičky a opatrovateľov. Invalidi však majú smolu.

Mení sa spôsob výpočtu starobných dôchodkov pre invalidov

Sociálna poisťovňa nebude platiť príspevky do II. piliera za invalidov preto, lebo ministerstvo práce navrhlo v novele úplne nový spôsob výpočtu starobných dôchodkov pre túto skupinu občanov. Len v skratke pripomeniem, že nový spôsob veľkú časť invalidov poškodí a to najmä tých, ktorí sú čiastočnými invalidmi a dokážu si popri invalidite zarábať.

Pracujúci alebo podnikajúci plní invalidi budú musieť platiť odvody na invalidné poistenie

Čisté príjmy invalidov sa znížia. Invalidi sú skupinou občanov, ktorú novela najviac poškodí.

Predčasné dôchodky (?)

Pravdepodobne sa pracujúcim poberateľom predčasných starobných dôchodkov ich dôchodky ponechajú. Sprísni sa len systém priznávania nových predčasných starobných dôchodkov. Už ste si zistili, kedy majú vo vašej pobočke SP otvorené pred Vianocami? Pozor, pred koncom roka budú v pobočkách riadne fronty.

Menia sa podmienky na priznanie vdovských a vdoveckých dôchodkov

Presnejšie povedané, podmienky na priznanie týchto dôchodkov sa sprísňujú.

Strop vymeriavacieho základu na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond sa zvyšuje z 56283 Sk na 75044 Sk

Znamená to zvýšenie odvodov pre všetkých, ktorí pravidelne alebo nepravidelne dosahujú príjem nad 56283 Sk - bez zohľadnenia pri výpočte budúceho dôchodku z I. piliera.

Znovu sa zavádza povinné nemocenské poistenie pre pracujúcich poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a plných invalidných dôchodkov

Na jednej strane je to pozitívne - budú mať nárok na nemocenské dávky. Skutočným cieľom vlády je na ich úkor získať ďalšie financie - ako je známe, z fondu nemocenského poistenia sa vyplácajú dávky v objeme približne polovice vyzbieraných odvodov.

V nemocenskom poistení sa ruší sa ochranná lehota počas tzv. "prerušenia povinného nemocenského poistenia" a zavádza sa strop pre výpočet nemocenských dávok

Šetrenie za každú cenu. "Neopovážte sa" ochorieť počas neplateného voľna - nebudete mať nárok na nemocenské, aj keď si už 30 rokov platíte nemocenské.

Doktorandi už nebudú povinne poistení v postavení zamestnanca

Doteraz doktorandi boli poistení ako zamestnanci. Po novom poistení nebudú. Na prvý pohľad tak ušetria (v skutočnosti ušetria hlavne vysoké školy na ktorých pôsobia). Podstata veci je však v tom, že ak si nebudú platiť odvody sami - v postavení dobrovoľne poistených osôb - nezapočítajú sa im roky doktorandského štúdia do nárokov na dôchodok, na ich dôchodkovom účte v DSS nepribudne nič, nebudú mať nárok na nemocenské dávky atď.

Znalci, tlmočníci, súkromní lekári, auditori, poisťovací agenti atď., ktorí podnikajú popri zamestnaní, budú mať zvýhodnený režim pri platení odvodov

Dobrá správa pre takto podnikajúcich ľudí. Škoda, že rovnaké zvýhodnenie nenavrhlo ministerstvo práce aj pre živnostníkov podnikajúcich popri zamestnaní. Žeby námet pre Ústavný súd (popretie zásady rovnosti občanov pred zákonom...)?

Vyhlasuje sa "generálny pardon"

Ak ste niekoľkoročným dlžníkom Sociálnej poisťovne a svoj dlh ste doteraz nezaplatili, urobili ste dobre. Stačí, ak dlh zaplatíte po 1.1.2008 - penále a prípadné ďalšie sankcie vám budú odpustené.

Správny fond Sociálnej poisťovne sa zvyšuje z 2,9% na 3,5% z vybratého poistného

Peniaze sú potrebné na zmenu informačných systémov - "ide" euro. Okrem toho si pár ľudí v SP prilepší na plate.

Tak tomuto ministerstvo práce hovorí "malá novela". Teším sa spolu s vami na "veľkú novelu", čo bude jej obsahom, sa máme dozvedieť v marci 2008.

Príbeh Žanety Smotanovej

Pani Žaneta Smotanová je šťastnou mamičkou novonarodeného dieťatka. Malá dcérka sa pani Žanete narodila presne 1. októbra 2007. Miery, váhy, obe zdravé, veď to poznáte, kopa radosti.

Pri všetkej tej radosti je však pani Žaneta riadne nazlostená. Nazlostená na Sociálnu poisťovňu, ktorá jej nechce priznať materskú. "Veď som si predsa dlhé roky platila nemocenské (!)", argumentovala pani Smotanová v pobočke na Záhradníckej ulici.

Milá pani na druhej strane pultu jej však vysvetlila toto:

"Pani Smotanová, podľa našich záznamov ste boli nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.1999 do 31.5.2006. (Pani Smotanová dlhé roky podnikala, mala živnosť). Potom ste boli od 1.6.2006 do 31.1.2007 dobrovoľne nemocensky poistená. A od 1.2.2007 až doteraz ste poistená ako zamestnanec. Na materské preto nemáte nárok."

Pani Smotanovú to poriadne rozčúlilo:

"Ako to, veď od roku 1999 až doteraz som nonstop nemocensky poistená a vraj nemám na materské nárok! Čo je to za nezmysel??"

Pani "Sociálková" jej nato zacitovala zákon o sociálnom poistení:

"Podľa § 48 odsek 1 a 2 platí, že...

(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní...

(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia sa dobrovoľne nemocensky poistenej osobe započítava obdobie nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, zamestnancovi obdobie nemocenského poistenia zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby."

Pani Žaneta:

"No a: Veď hovorím, že posledné dva roky pred pôrodom som bola nemocensky poistená?! A keby len posledné dva roky! Veď to máte v záznamoch!"

Pani za prepážkou:

"To je síce pravda. Ale zákon hovorí, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa sleduje doba 270 dní poistenia osobitne za nemocenské poistenie SZČO, osobitne za dobrovoľné nemocenské poistenie a osobitne za poistenie zamestnanca! Vy ste posledné dva roky pred pôrodom boli 8 mesiacov poistená ako SZČO, potom ste boli 8 mesiacov dobrovoľne nemocensky poistená a potom 8 mesiacov poistená ako zamestnanec! Čiže ani jedno poistenie netrvalo aspoň 270 dní - na materské nemáte nárok!"

A tak pani Žaneta Smotanová materskú nedostala.

Tento príbeh je vymyslený a podobnosť so skutočnými postavami je čiste náhodná. Tento príbeh by sa nikdy nestal, ak by k 1.8.2006 nebol zákon o sociálnom poistení novelizovaný tak, že pri posudzovaní nároku na materské sa doby poistenia sa v posledných dvoch rokoch posudzujú osobitne. Tento príbeh by sa nestal ani v budúcnosti, ak by ministerstvo práce (alebo nejaký cituplný poslanec) vrátilo do novely, o ktorej sa bude v parlamente hlasovať v týchto dňoch, bod:

"29. V § 48 sa vypúšťa odsek 2.Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 2 až 9."

Smutné je, že tento bod (riešiaci situáciu pani Smotanovej) pôvodne ministerstvo do novely navrhlo ale na základe pripomienok Sociálnej poisťovne bol z novely vypustený. Vraj: "zneužívalo sa to".

Životopis autora blogu

Narodil som sa 18. marca 1965 v Nitre. Zmaturoval som v roku 1983 na gymnáziu v Žiline. Od osemnástich rokov žijem v Bratislave. Študoval som na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského, ktorú som ukončil v roku 1988 štátnicami k čomu v roku 1989 pribudli úspešne zložené rigorózne skúšky.

V rokoch 1989 až 1990 som ako "čatár absolvent" pobudol 11 mesiacov na základnej vojenskej službe v poddôstojníckej škole Pohraničnej stráže v Západných Čechách v dedinke Zadní Chodov. Na vojenčine ma zastihla nežná revolúcia. Obišlo ma tak štrnganie kľúčmi na bratislavských námestiach, čo som si na vojne dostatočne vynahradil založením Pohraničníckeho fóra, organizáciou hladovky a ďalšími zaujímavými aktivitami ktorých výsledkom bol pád boľševika.

V roku 1990 som sa vrátil do Bratislavy a po krátkej dobe zamestnania som spolu s bývalými spolužiakmi z vysokej školy založil softvérovú spoločnosť AURUS s.r.o. V tej som pôsobil až do roku 2006, pričom mojou náplňou práce bol rozvoj mzdových a personálnych systémov.

Pätnásťročná práca spočívajúca do značnej miery zo štúdia zákonov, ich analýzy a následnej syntézy v podobe softvérových riešení, časom prerastala do stále častejšej komunikácie s ľuďmi na školeniach k problémom pracovného, daňového a sociálneho práva. Postupne som sa presadzoval ako autor článkov k tejto problematike v odborných periodikách (EPP, IURA, EPOS). Svojou aktivitou som sa podieľal na úspešnom štarte komunitného webu slovenských účtovníkov a podnikateľov http://www.porada.sk/. Odklon od rutiny tvorby softvéru k stále častejším prednáškam sa ukončil mojim odchodom zo spoločnosti AURUS. Po dohode s bývalými spoločníkmi som prevzal poradenskú spoločnosť RELIA s.r.o. a až do týchto dní som jej jediným majiteľom.

V roku 2004 došlo k prvým kontaktom s ľudmi z okruhu spolupracovníkov vtedajšieho ministra zdravotníctva R. Zajaca. Oslovili ma ako kritika čerstvo schváleného zákona o zdravotnom poistení, ktorý vo svojej prvej verzií obsahoval neuveriteľné chyby. Ich výzvu na spoluprácu pri vylaďovaní tohto zákona a pri príprave ročného zúčtovania zdravotného poistenia som prijal. V roku 2005 a v prvej polovici roka 2006 som sa tak stal externým poradcom ministra Zajaca a po odchode väčšiny jeho reformného tímu som pripravil dve či tri novely zákona o zdravotnom poistení spolu s nepopulárnym ročným zúčtovaním. Ako smutne hovorievam, mojou úlohou bolo urobiť kvalitnú strechu na dome so zlými základmi - a zmeniť základy sa nedalo. Žiaľ minister Zajac napriek varovaniam a upozorneniam o zložitosti tohto systému ročné zúčtovanie spustil naostro. Slovo som však dodržal a ročné zúčtovanie dotiahol do konca - bez väčších zmien funguje už 4 roky...

K sporom medzi mnou a ministrom Zajacom došlo i kvôli parlamentným voľbám v roku 2006. Mňa oslovila niekdajšia štátna tajomníčka Alexandra Novotná s ponukou stať sa súčasťou novovznikajúcej strany Nádej. Program tejto strany - jej liberálna orientácia a najmä presadzovanie odvodového bonusu (autora R. Sulíka) - čo bol jeden z pilierov programu - znamenali, že na jar 2006 som sa naplno zapojil do práce pre túto stranu, dokonca som bol zvolený do jej prezídia. Výsledok strany Nádej vo voľbách však víťazstvom určite nebol a po neúspechu v následných komunálnych voľbách je dnes táto strana už dva roky nefunkčná.

V súčasnosti sa venujem dvom hlavným aktivitám. Po prvé sú to pravidelné semináre a prednášky k pracovnoprávnej, daňovej a odvodovej legislatíve. Za posledné tri roky mám ročne v priemere 80 seminárov so slušnou účasťou. Po druhé je to autorská práca pre web http://www.drak.porada.sk/, čo je databáza rád, aktualít a komentárov o daniach, odvodoch a pracovnom práve. Na blogu http://www.jozefmihal.blogspot.sk/ sa sporadicky snažím o rozšírenie obzoru ľudí, ktorí by inak nevedeli, ako sa majú zariadiť v praxi pri platení daní a odvodov, či získaní nemocenských alebo dôchodkových dávok. Druhý svoj blog na eTREND-e orientujem kriticky k činnosti súčasnej vlády, ktorá by najviac úžitku ľuďom priniesla vtedy, keby sa radšej ničoho nechytala.

V roku 2009 sme spolu s R. Sulíkom, R. Mistríkom a R. Švihurom založili politickú stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Základom ekonomického programu SaS je zavedenie odvodového bonusu. To ľuďom prinesie vyššie čisté príjmy a výrazné zjednodušenie systému odvodov, daní a sociálnych dávok.

Som ženatý, máme dvoch synov a jednu dcéru, žijeme v Bratislave.