Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2014
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov za rok 2014 znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to sú:
- nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
- nezdaniteľná časť základu dane na manželku - manžela,
- suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu.
Pre väčšinu daňovníkov to znamená legálnu možnosť zníženia dane z príjmov, ktorú by vo vlastnom záujme mali naplno využiť.
Pozor, už od roku 2011 nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti pri príjmoch iných, ako sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) a príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona). Nezdaniteľné časti si tak nemôže uplatniť daňovník pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona), pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (tantiémy, § 6 ods. 4 zákona) ani pri príjmoch z kapitálového majetku a ostatných príjmoch (§ 7 a 8 zákona). Nezdaniteľné časti nie je možné odpočítať ani pri zdanení príjmov zrážkovou daňou (§ 43 zákona).
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2014
Podľa 11 ods. 2 zákona:
"Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19, 2-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44, 2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule."
Pre daňové priznanie resp. ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2014 to znamená:
Suma životného minima platná k 1.1.2014 je 198,09 eura.
19,2-násobok je 3803,33 eura (zaokrúhľuje sa v súlade s § 47 zákona na eurocenty nahor).
100-násobok je 19809 eur.
44,2-násobok je 8755,578 eura.
To znamená
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 3803,33 eura. Základ dane tohto daňovníka sa zníži o celú sumu 3803,33 eura.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 8755,578 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
Pripomínam, že posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody. V prípade osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (SZČO) je to jeho príjem znížený o výdavky (paušálne + odvody alebo o skutočné výdavky). SZČO si pritom základ dane môže znížiť o prípadnú stratu z minulých rokov.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.
Príklad
Daňovník - zamestnanec si podáva sám daňové priznanie za rok 2014, pretože okrem príjmov zo závislej činnosti mal aj príjmy z prenájmu nehnuteľností.
Zo závislej činnosti (§ 5) dosiahol základ dane (príjem znížený o odvody) 18000 eur.
Z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3) dosiahol základ dane 5000 eur.
Napriek tomu, že v úhrne je základ dane až 23000 eur, pri určení výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka sa vychádza len zo základu dane dosiahnutého podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, v danom prípade zo sumy 18000 eur.
Daňovník si tak v daňovom priznaní uplatní sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 eura.
Daňovník s príjmami aj v zahraničí
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za rok 2014 príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.
Príklad
Daňovník mal za rok 2014 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur, v daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.
V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude 8755,578 – (24000 : 4) = 8755,578 - 6000 = 2755,58 eura.
Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale doplatí na tieto príjmy znížením nezdaniteľnej časti o vyše 1000 eur.
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti
Na rozdiel od ďalších troch nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2014 je 316,94 eura.
Poznámka: Suma 316,94 eura je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...".
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu napríklad aj:
- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- dohodári,
- štatutárni zástupcovia poberajúci odmenu,
- poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.2014,
- daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).
Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:
- zamestnanec, ktorý k 1.1.2014 poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia,
- zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladá, že jeho ročný základ dane bude vyšší ako 19809 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 eura ale menej, sa môže rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu na konci roka nevznikol nedoplatok na dani.
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní
Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú všetci daňovníci, s výnimkou:
- daňovníkov so základom dane 35022,32 eura a vyšším (viď predošlý text)
- a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienokl ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.
Príklad
Zamestnanec dosiahne za rok 2014 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2014 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný. V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3803,33 eura.
Príklad
Živnostník dosiahne za rok 2014 základ dane podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 30000 eur. V daňovom priznaní si uplatní stratu za predošlé roky vo výške 5000 eur. Výsledný základ dane bude suma 25000 eur.
Pretože dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako
8755,578 – (základ dane : 4) = 8755,578 – (25000 : 4) = 8755,578 – 6250 = 2505,58 eura (zaokrúhľuje sa na eurocenty nahor).
TIP: Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:
- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- atď.
... a to vždy v sume "za celý rok", aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.
Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti 3803,33 eura. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol "dobrovoľne" nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.
To isté sa týka napríklad živnostníka, ktorý mal živnosť len časť roka - v daňovom priznaní si uplatní plnú sumu.
Príklad
Študentka VŠ pracovala počas roka 2014 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemala.
Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2014 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3803,33 eura. Výsledkom bude nulová daň a zamestnávateľ študentke na základe ročného zúčtovania vráti daňový preplatok 160 eur.
Poberatelia dôchodkov
Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom:
1. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu
alebo
2. výsluhového dôchodku,
... a uvedený dôchodok poberal k 1.1.2014 alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.2014 alebo ešte skôr,
tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2014.
Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2014 je vyšší, ako 3803,33 eura, nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.
Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:
- vdovských a sirotských dôchodkov,
- invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
- poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1.2014.
Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov
Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2014 v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Tu platí:
- do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1.2014 až 31.12.2014,
- nezapočíta sa vianočný príspevok (ľudovo "vianočný dôchodok") - to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok,
- v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
- v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.
Nárok na uplatenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2014. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.2014 - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže na základe jeho žiadosti počas roka 2014 dôchodok zvýšiť (ak pracoval popri poberaní dôchodku).
Príklad
Pani Milada poberá starobný dôchodok od roku 2012 a po zomrelom manželovi aj vdovský dôchodok.
Počas roka 2014 poberá zo Sociálnej poisťovne sumu 450 eur mesačne, z čoho je 250 eur jej starobný dôchodok a 200 eur vdovský dôchodok. V decembri 2014 jej naviac vyplatia vianočný príspevok.
Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2014 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 250 = 3000 eur. Nezdaniteľná časť tak bude 3803,33 - 3000 = 803,33 eura.
TIP: Ako si môžu pomôcť dôchodcovia
Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014 si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1.2014 alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas roka 2014.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
Príklad
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2013. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2014, tak by si v roku 2014 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2014. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2014 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 3803,33 eura, čo pri sadzbe dane 19% znamená úsporu na dani 722,63 eura.
Poberatelia invalidných dôchodkov
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchokdového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.
Príklad
Pani Gabriela poberá invalidný dôchodok 320 eur. Dôchodkový vek dosiahla 15. októbra 2013 a k tomuto dňu požiadala v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa zistila, že podľa pravidiel pre výpočet starobného dôchodku by jej vyšiel starobný dôchodok 305 eur. Z tohto dôvodu bude Sociálna poisťovňa pani Gabriele aj naďalej vyplácať sumu 320 eur avšak už ako starobný dôchodok. Znamená to však, že pani Gabriela už za rok 2014 bude mať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len v sume rozdielu 3803,33 eur mínus úhrn vyplateného starobného dôchodku.
V uvedenom prípade by bolo pre pani Gabrielu - ktorá ďalej pracuje aj v roku 2014 - výhodnejšie o starobný dôchodok nežiadať a zostať na invalidnom dôchodku. Poberala by tak či tak rovnakú sumu avšak mala by nižšiu daň.
Dodatočne priznaný dôchodok
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1.2014 alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za rok 2014 (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Poznámka - v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu.
Príklad
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2014 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2014 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2015 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2014 a uplatnil sumu 3803,33 eura.
Pánovi Eduardovi v apríli 2015 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2013.
Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2014. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve uplatniť len sumu rozdielu medzi 3803,33 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2014.
Časté otázky
Otázka
Môže si počas roka pri výpočte preddavkov na daň uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka zamestnanec, ktorého mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 1500 – 2000 eur a viac - a je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní dane sa mu neprizná nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške?
Odpoveď
Pokiaľ nejde o poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku priznaného pred 2.1.2014, môže si zamestnanec uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň, aj keď je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní sa bude suma nezdaniteľnej časti krátiť a bude nižšia ako 3803,33 eura. Zamestnanec by si mal byť vedomý faktu, že v ročnom zúčtovaní mu vyjde nedoplatok na dani – pokiaľ si v ročnom zúčtovaní neuplatní nezdaniteľnú časť na manželku, na dobrovoľné príspevky na II. dôchodkový pilier alebo do III. piliera.
Otázka
Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej sume za rok 2014 zamestnanec, ktorý poberá výsluhový dôchodok ale dôchodkový vek (62 rokov) dosiahne až o tri roky?
Odpoveď
Daňovník, ktorý poberá výsluhový dôchodok priznaný k 1.1.2014 alebo skôr, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške a to bez ohľadu na to, kedy dosiahol, resp. kedy dosiahne dôchodkový vek.
Otázka
Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok k 1.6.2013. Od1.9.2013 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti a preto mu k tomuto dňu bol predčasný starobný dôchodok pozastavený. A to až do dňa 9.1.2014 - kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol mu na základe jeho žiadosti priznaný starobný dôchodok. Za rok 2014 dostal zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v úhrne 3600 eur. Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014? Ak áno, v akej výške?
Odpoveď
K 1.1.2014 bola situácia taká, že síce mal k 1.6.2013 priznaný predčasný starobný dôchodok ale keďže od 1.9.2013 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, Sociálna poisťovňa mu od 1.9.2013 pozastavila jeho výplatu. K 1.1.2014 tak predčasný starobný dôchodok nepoberal. Starobný dôchodok začal poberať až od 9.1.2014. Preto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2014 v plnej výške.
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) za rok 2013
Mnohí ľudia budú nepríjemne prekvapení ak zistia, že v daňovom priznaní za rok 2013 si už nebudú môcť uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela). A to napriek tomu, že ich manželka študuje, resp. pracuje na polovičný úväzok. Respektíve si budú môcť uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku - manžela len sčasti. Zákon o dani z príjmov sa sprísnil - a uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku tak bude pre mnohých problém.
Aké podmienky sa musia splniť, aby si daňovník (zamestnanec) mohol uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela)?
Platilo aj minulé roky:
1. Muselo byť uzavreté manželstvo. Nezdaniteľnú časť nie je možné uplatniť, ak dvojica žije vo "voľnom" zväzku bez uzatvorenia sobáša (lesbické páry a gayovia majú smolu, na Slovensku neexistuje inštitút registrovaného partnerstva).
2. Manželka (manžel) má žiadny alebo nízky vlastný príjem, nižší ako 3735 eur.
K tomu pre rok 2013 musí byť splnená najmenej jedna z novozavedených štyroch podmienok:
a) Manželka sa starala o vyživované dieťa
- do troch rokov veku,
- do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (dieťa pri ktorom je nárok na rodičovský príspevok až do šiestich rokov veku) alebo
- do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe
b) manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie (starala sa o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaného na opatrovanie)
c) manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, soc. vecí a rodiny
d) manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny).
K novým podmienkam na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku niekoľko poznámok.
Stačí splniť jednu z podmienok - napríklad starostlivosť o dieťa alebo invaliditu.
Pri podmienke starostlivosti o dieťa je dôležité, že:
- dieťa nemusí byť ich vlastné, môže ísť aj o náhradnú starostlivosť, pestúnov, adopcie a pod.
- nárok je vždy v prípade, ak manželka poberá rodičovský príspevok - môže to však aj byť prípad, kedy manželka po narodení dieťaťa ešte poberá materské - alebo ak namiesto rodičovského príspevku poberá tzv. "jasličkovné" - teda príspevok na starostlivosť o dieťa
- do vlastného príjmu manželky sa v týchto prípadoch započíta materské, nezapočíta sa rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, daňový bonus
Pri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie sa samotný príspevok započítava do vlastného príjmu manželky. Pozor - nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je v prípade, ak manželka poberá príspevok za osobnú asistenciu.
Pri invalidite nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok - ale či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ŤZP.
Napríklad manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok - ale v minulosti Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o invalidite.
Čo ak boli podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku splnené len časť roka?
Ak boli podmienky (manželstvo a najmenej jedna z nových podmienok) platné len časť roka postupuje sa takto:
1. Spočíta sa vlastný príjem manželky vždy za celý rok.
2. Určí sa fiktívna suma nezdaniteľnej časti na manželku za celý rok ako: 3735,94 - vlastný príjem
3. Zo sumy určenej podľa bodu 2. sa určí alikvótna časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré k 1. dňu mesiaca boli podmienky splnené.
Ukážeme si to ďalej na príkladoch.
Príklady uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)
1. Manželia celý rok 2013, celý rok 2013 sa manželka starala o vyživované dieťa, ktoré malo 1 rok, 15. októbra 2013 malo druhé narodeniny - počas celého roka 2013 tak dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky.
Vlastný príjem manželka nemala - poberala rodičovský príspevok - ten sa nepočíta.
Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za celá rok, pretože podmienky manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov boli splnené počas celého roka.
Nezdaniteľná časť na manželku = 3735,94 eura.
2. Manželia celý rok 2013, dieťa sa im narodilo 5. júna 2013. Manželka od začiatku roka pracovala, 15. apríla 2013 odišla na materskú dovolenku a poberala materské, od decembra 2013 poberala rodičovský príspevok.
Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem v zamestnaní, znížený o jej odvody, započíta sa materské, nezapočíta sa rodičovský príspevok. Takto určený vlastný príjem je 3000 eur.
Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace júl - december 2013, pretože dieťa sa im narodilo 5.6.2013. Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa tak je splnená prvýkrát k 1.7.2013.
Nezdaniteľná časť na manželku:
1. 3735,94 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 735,94
2. 735,94 deleno 12, krát 6 (mesiacov) = 367,97 eura (zaokrúhľuje sa na celé centy nahor)
3. Rovnako ako v druhom príklade, manželstvo však uzatvorili až po narodení dieťaťa a to 4. októbra 2013.
Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace november - december 2013. Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa je splnená prvýkrát k 1.11.2013.
Nezdaniteľná časť na manželku:
1. 3735,94 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 735,94
2. 735,94 deleno 12, krát 2 (mesiace) = 122,66 eura
4. Manželia celý rok 2013, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke, dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2013. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem po odpočítaní odvodov na dohodu bol 500 eur.
Po skončení rodičovskej dovolenky sa manželka nevrátila do pôvodného zamestnania a ako nezamestnaná sa zaevidovala od 16. októbra 2013 na úrade práce. Do konca roku bola v evidencií, dostala dávku v nezamestnanosti celkom 900 eur.
Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov - alebo evidencie na úrade práce - tak je splnená po celý rok 2013.
Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a dávka v nezamestnanosti (900 eur).
Nezdaniteľná časť na manželku:
3735,94 - 1400 = 2335,94 eura
5. Ako štvrtý príklad, avšak po skončení rodičovskej dovolenky sa od 16. októbra 2013 manželka vrátila do zamestnania. V zamestnaní dosiahla do konca roka 2013 príjem po odpočítaní odvodov 1700 eur.
Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov tak je splnená počas prvých 10 mesiacov roka 2013.
Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a príjem v zamestnaní, znížený o odvody (1700 eur).
Nezdaniteľná časť na manželku:
1. 3735,94 - 2200 (vlastný príjem za celý rok) = 1535,94
2. 1535,94 deleno 12, krát 10 = 1279,95 eura
Sociálne a zdravotné poistenie (zmeny v odvodoch) od 1.1.2014
Zmeny v odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie od roku 2014 - zamestnanci a zamestnávatelia, študenti, dohodári, szčo, zdravotné poistenie z podielov na zisku, dlhodobo nezamestnaní, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazové poistenie, dobrovoľné poistenie, povinnosti zamestnávateľov ...
Z najzaujímavejších zmien vyberáme:
- zavádza sa nová odvodová úľava, týkajúca sa zamestnávania predtým dlhodobo nezamestnaných občanov,
- mení sa definícia SZČO, vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bude SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa,
- zavádza sa automatický zánik dobrovoľného poistenia,
- zmäkčujú sa podmienky, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku,
- sprísňuje sa výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov veku na základe dobrovoľného poistenia,
- v prospech žien na MD, RD sa upravuje výpočet dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas MD, RD,
- upravuje sa výpočet vymeriavacieho základu SZČO – vždy sa bude brať 1/12-tina, namiesto pomernej časti podľa počtu mesiacov podnikania,
- zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú,
- sadzba poistného na úrazové poistenie 0,8% pre všetkých zamestnávateľov a možnosť presúvania prebytočných financií medzi fondami zostáva v platnosti až do konca roku 2017,
- v zákone o zdravotnom poistení sa zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009,
- snáď s konečnou platnosťou sa definuje postup pri platení poistného na zdravotné poistenie z podielov na zisku.
Pozrime sa na niektoré navrhované zmeny podrobnejšie.
ODPUSTENIE ODVODOV PRI ZAMESTNÁVANÍ DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH OBČANOV
Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nebude považovať fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere (§ 4 ods. 1 písm. d), ak:
- bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan = občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
- dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
- suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- podobne voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,
- zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.
Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení aj pri zdravotnom poistení. Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát - ako keby bol naďalej v evidencií na úrade práce, viď § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení.
Takíto zamestnanci sú však súčasne zdravotne poistení aj ako zamestnanci a zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne - avšak sadzba poistného za takýchto zamestnancov je 0% pre zamestnanca (§ 12 ods. 1 písm. a) a rovnako 0% pre zamestnávateľa (§ 12 ods. 1 písm. d).
Odvodové zvýhodnenie sa uplatní počas prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 28.11.2013. Prvý kalendárny mesiac, odkedy sa začne uplatňovať odvodové zvýhodnenie, je november 2013. Posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa uplatní odvodové zvýhodnenie, tak bude (celý) október 2014.
Hranica príjmu v roku 2013 a v roku 2014
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.
Pozor, uvedená hranica sa uplatní počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, kedy pracovný (štátnozamestnanecký) pomer začal.
Aké odvody sa budú platiť
Pri uvedených zamestnancoch bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov platiť len úrazové poistenie (§ 16) a pri zamestnancoch v pracovnom pomere aj garančné poistenie (§ 18) - za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí. Čiže podobne, ako to bolo do 31.12.2012 pri dohodách.
Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je daný podľa § 138 ods. 8 písm. c) ako príjem takéhoto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa však nezahrnie prípadný príjem vyplatený v období danom podľa § 26 ods. 1 a 3 - teda v období definovanom pre zamestnancov s povinným poistením ako doby prerušenia (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovská dovolenka, v čase OČR po 10.-tom dni...).
Nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, dôchodok
Zamestnanec, ktorý bude mať odvodové zvýhodnenie, nebude počas tejto doby nemocensky poistený, nebude dôchodkovo poistený, nebude poistený v nezamestnanosti.
Dôsledok: nebude mať v tomto čase nárok na nemocenské dávky a doba odvodového zvýhodnenia sa nezapočítava do doby poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ani do doby dôchodkového poistenia pre budúci starobný, prípadne invalidný dôchodok.
Nemocenské poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení vznikne až od prvého dňa v poradí trinásteho kalendárneho mesiaca trvania zamestnania, respektíve od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Až pri práceschopnosti, ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia, bude mať zamestnanec nárok na nemocenské. Podobne to bude pri ošetrovaní člena rodiny, resp. pri posudzovaní nároku na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa potom stanoví podľa dňa vzniku nemocenského poistenia, rovnako to platí pre Sociálnu poisťovňu ako i pre zamestnávateľa.
Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti
Napriek tomu, že zamestnanec nebude nemocensky poistený, bude mať postavenie zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. To znamená, že bude mať nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ, počas prvých 10 dní práceneschopnosti (§ 2 ods. 1).
Denný vymeriavací základ sa určí tak, že priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely daný podľa § 134 Zákonníka práce a používaný v štvrťroku, v ktorom sa vypláca náhrada príjmu, sa vydelí konštantou 30,4167 (§ 8 ods. 8). Výsledná suma nie je obmedzená zhora.
Zákonník práce
Zamestnanec, predtým dlhodobo nezamestnaný, s odvodovým zvýhodnením, je z pohľadu Zákonníka práce riadnym zamestnancom, ktorý má všetky práva a povinnosti. To znamená, že napríklad:
- uplatňuje sa skúšobná doba,
- môže pracovať na dobu určitú i na dobu neurčitú,
- môže pracovať na plný alebo čiastočný úväzok,
- zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce,
- má nárok na dovolenku,
- má nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, napríklad pri vyšetrení u lekára,
- má nárok na stravovanie (stravné lístky),
- má nárok na cestovné náhrady, atď.
GARANČNÉ POISTENIE
Od 1.1.2014 sa za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa (§ 4 ods. 4).
Príklady
1. Konateľ a súčasne jediný spoločník s.r.o. má vo svojej s.r.o. súčasne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Od 1.1.2014 sa na neho nevzťahuje garančné poistenie.
2. Spoločník s.r.o. poberá za prácu pre svoju s.r.o. odmenu avšak nemá vo svojej s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu (pozn. takýto postup je v poriadku a nejde o nelegálne zamestnávanie podľa zákona o nelegálnej práci). Do 31.12.2013 a bez zmeny aj po 1.1.2014 platí, že sa na neho nevzťahuje garančné poistenie (dôvod - nemá pracovnú zmluvu ani dohodu).
ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ
Po novom (viď § 5 ale pozor, až od 1.7.2014, teda pri najbližšom novom "cykle" posudzovania či je alebo nie je SZČO povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, viď § 293cu) je SZČO definovaná ako fyzická osoba, ktorá:
- dovŕšila 18 rokov veku a
- v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Zmena spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade) ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda či má pridelené DIČ.
Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má (mala) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú (mali) príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Príklad
Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ istých finančných produktov. Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Za rok 2013 podal daňové priznanie a uvedené príjmy uviedol ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. K 1.7.2014 sa bude musieť prihlásiť v Sociálnej poisťovni ako povinne poistená SZČO, ak uvedený príjem za rok 2013 presiahol sumu 4830 eur.
Pozor, vzhľadom na účinnosť zmeny zákona o zdravotnom poistení a pri predpoklade, že bude mať takýto príjem aj v roku 2014, sa musí registrovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO k 1.1.2014.
ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O ZDRAVOTNOM POISTENÍ
Po novom (§ 11 ods. 4 zákona) je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná podľa zákona o zdravotnom poistení ako fyzická osoba, ktorá:
- dovŕšila 18 rokov veku a
- je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.
Zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) je definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.
Zmena od 1.1.2014 spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade), resp. či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad má živnostenský list) alebo či má príjem z činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
ZÁNIK A OPäTOVNÝ VZNIK POVINNÉHO NEMOCENSKÉHO A POVINNÉHO DôCHODKOVÉHO POISTENIA SZČO
Vzhľadom na to, že definícia SZČO už nebude naviazaná na registráciu na Finančnej správe a pridelenie DIČ, upravuje sa § 21 ods. 4 a 5 zákona.
Povinné poistenie SZČO, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) zaniká odo dňa zániku oprávnenia na výkon činnosti (napr. ku dňu vrátenia živnostenského listu, resp. ku dňu prerušenia živnosti).
Povinné poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon činnosti (umelci a autori, rôzni sprostredkovatelia) zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
Povinné poistenie (v období 12 mesiacov obdobia "1. júl - 30. jún") u osoby, ktorá opätovne získala oprávnenie na výkon činnosti, opätovne vzniká ku dňu kedy znova nadobudne oprávnenie na výkon činnosti (nový živnostenský list, resp. ukončenie prerušenia živnosti a pod.).
U osoby, ktorá zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), opätovne vzniká povinné poistenie v období "1. júl - 30. jún", odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
Príklad
Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2014 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. K 15.7.2014 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 15.7.2014 pán Adam preto už nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.
Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2014 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Od 1.9.2014 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2014 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.
Pani Božena začne znova vykonávať umeleckú činnosť k 1.3.2015. K tomuto dňu preto doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie o tom, že znova vykonáva činnosť a od tohto dňa je znova povinne poistená SZČO.
Pán Xavér je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mal byť povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pán Xavér však pozastaví živnosť v čase od 1.6.2014 do 30.11.2014. K 1.7.2014 mu preto povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne (lebo v tom čase činnosť - živnosť - nevykonáva). Povinné poistenie v Sociálnej poisťovni vznikne k 1.12.2014 - v prvý deň obnovenia živnosti.
Pani Zuzana je živnostníčka. Za rok 2013 dosiahla zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mala byť povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pani Zuzana pozastaví živnosť od 1.6.2014 do 31.8.2015. Pani Zuzane tak k 1.7.2014 povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne a nevznikne určite skôr, než sa skončí pozastavenie živnosti.
Od 1.9.2015 (v prvý deň obnovenia živnosti) bude pani Zuzana povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak za rok 2014 dosiahne príjem zo živnosti vyšší, ako 12-násobok minimálneho základu platného k 1.7.2015 (čiže ak bude mať zo živnosti za rok 2014 príjem cca 4950 eur a viac).
AUTOMATICKÝ ZÁNIK DOBROVOĽNÉHO POISTENIA
Doteraz platilo, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky a prípadne aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 zákona.
Na zánik dobrovoľného poistenia tak bolo potrebné podať odhlášku z dobrovoľného poistenia.
Od 1.1.2014 podľa § 23 zákona dobrovoľné poistenie zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné.
V takýchto prípadoch dobrovoľné poistenie automaticky zanikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.
Samozrejme výnimkou sú prípady (a dobrovoľné poistenie nezanikne) ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 zákona - ak sa jej za celý mesiac vyplácalo materské, ošetrovné alebo nemocenské.
Príklad
Pán Cyril je dobrovoľne dôchodkovo poistený od 1.1.2013. Pán Cyril je živnostník a od 1.7.2014 mu vznikne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Od júla 2014 tak pán Cyril platí poistné do Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO - dobrovoľné poistenie prestane platiť.
Keďže do konca septembra 2014 podľa evidencie Sociálnej poisťovne nezaplatil dobrovoľné poistenie za júl ani za august 2014, automaticky mu zanikne dobrovoľné dôchodkové poistenie k 1.7.2014.
Pani Cecília je dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Poistné na dobrovoľné poistenie naposledy zaplatila za január 2014. Na úhradu poistného za mesiace február a marec 2014 nemá peniaze. Ak do konca mesiaca apríl 2014 nezaplatí (celé) poistné za mesiac február 2014, dobrovoľné poistenie jej automaticky zanikne.
Ako vidno na druhom príklade (pani Cecília), zavedenie automatického zániku dobrovoľného poistenia môže spôsobiť niektorým dobrovoľne poisteným osobám problém. Ak sa dostanú s platbami do dvojmesačného omeškania, dobrovoľné poistenie im automaticky zanikne, či sa im to páči, či nie. Pozor si na to musia dať napríklad ženy, ktoré si dobrovoľným poistením chcú zlepšiť, resp. získať materské.
ZMäKČENIE PODMIENOK NÁROKU NA NEMOCENSKÚ DÁVKU ZAMESTNANCA
Jednou z podmienok nároku zamestnanca na nemocenskú dávku (§ 30 ods. b) zákona) do 31.12.2013 bolo, že zamestnanec nemá príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca za obdobie (resp. v období), v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca, pretože čerpá nemocenskú dávku.
To znamenalo, že ak napríklad zamestnávateľ vyplatil svojej zamestnankyni počas materskej príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu - Sociálna poisťovňa nevyplatila materské za mesiac, v ktorom bol príjem vyplatený. Podobne zamestnanec, ktorému končil pracovný pomer a v poslednom mesiaci bol celý mesiac práceneschopný - a zamestnávateľ mu vyplatil odstupné - nemal zo Sociálnej poisťovne vyplatené za tento mesiac nemocenské.
Po novom sa nemocenská dávka nevyplatí len v prípade, ak príjem vyplatený za mesiac, v ktorom zamestnanec bol na PN, ošetrovnom resp. materskej, súvisel s prácou, ktorú zamestnanec vykonal v čase, kedy poberal nemocenské, ošetrovné resp. materské.
DÁVKY V NEZAMESTNANOSTI
V praxi sa často stáva, že počas materskej alebo rodičovskej dovolenky matka dieťaťa pracuje, avšak za nižšiu mzdu, resp. odmenu, než mala pred materskou dovolenkou. Napríklad ak pracuje počas MD/RD na dohodu niekoľko hodín týždenne.
Od 1.1.2014 platí, že ak denný vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, je nižší ako denný vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu dosiahnutého pre nástupom na rodičovskú dovolenku, pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa použije vyšší denný vymeriavací základ, teda ten, ktorý sa zistí z vymeriavacieho základu dosiahnutého pred nástupom na RD (§ 108 nový ods. 5 zákona).
Príklad
Pani Zdenka je zamestnaná v pracovnom pomere. Pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku mala v zamestnaní príjem cca 500-600 eur brutto mesačne. Od 12.3.2011 je postupne na materskej a od 1.5.2011 následne na rodičovskej dovolenke až do 30.4.2014. Počas rodičovskej dovolenky od 1.12.2013 do 28.2.2014 mala príjem z dohody o pracovnej činnosti 100 eur mesačne. Z tejto dohody bola poistená, vrátane poistenia v nezamestnanosti (šlo o dohodu s pravidelným mesačným príjmom).
Súčasne so skončením rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom pani Zdenka ukončila pracovný pomer a od 1.5.2014 sa hlási na úrade práce do evidencie nezamestnaných. Súčasne si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 bola pani Zdenka na rodičovskej dovolenke - povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v pracovnom pomere mala prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 však bola pani Zdenka v čase od 1.12.2013 do 28.2.2014 povinne poistená v nezamestnanosti aj z dohody s pravidelným mesačným príjmom.
Denný vymeriavací základ zistený v období rodičovskej dovolenky je 3 x 100 eur (príjem z dohody za 3 mesiace) deleno 90 dní = 3,3334 eura.
Denný vymeriavací základ zistený v rozhodujúcom období 2 rokov pred rodičovskou dovolenkou, teda v čase od 1.5.2009 do 30.4.2011 (zistený z príjmu v pracovnom pomere) vyjde ... 18 eur. Keďže táto suma je vyššia, dávka v nezamestnanosti sa určí zo sumy denného vymeriavacieho základu 18 eur.
ZMENA VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU SZČO NA SOCIÁLNE POISTENIE OD 1.7.2014
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO bude v období od 1.7.2014 (prípadne od 1.10.2014, ak bude SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013) určený podľa § 138 ods. 2 zákona ako:
- podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov),
- nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO,
- upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu,
- a koeficientu 1,6 (pozor, pri výpočte VZ od 1.7.2015 z daňového priznania za rok 2014 bude koeficient 1,486).
To znamená:
- základ dane sa nebude deliť podľa počtu mesiacov vykonávania činnosti ale vždy sa bude deliť 12-timi (zmena účinná od 1.1.2014),
- k základu dane sa jednoznačne nebude pripočítavať prípadné poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky z činnosti osobného asistenta,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky dosiahnuté v zahraničí.
Príklad
Pán Vojtech je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem 20000 eur, výdavky okrem odvodov mal 11000 eur a výdavky na odvody (sociálne a zdravotné poistenie) mal 2000 eur.
Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:
20000 (príjem) - 11000 (výdavky okrem odvodov) = 9000
9000/12/1,6 = 468,75 eura
Pri určení vymeriavacieho základu SZČO aj naďalej platí, že musí byť najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Pre rok 2014 je preto vymeriavací základ SZČO najmenej vo výške 402,50 eura.
Príklad
Pani Vladimíra je tlmočníčka. Činnosť začala vykonávať od 1.6.2013 a za rok 2013 dosiahla z tejto činnosti príjem 6000 eur. Výdavky okrem odvodov mala 2400 eur a výdavky na odvody (zdravotné poistenie, sociálne neplatila) mala 300 eur.
Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:
6000 (príjem) - 2400 (výdavky okrem odvodov) = 3600
3600/12/1,6 = 187,50 eura (po novom delíme vždy "12"-timi, aj keď činnosť vykonávala len 7 mesiacov)
187,50 je však menej ako minimálny vymeriavací základ. Pani Vladimíra tak od 1.7.2014 bude platiť poistné do Sociálnej poisťovne zo základu 402,50 eura.
SADZBA POISTNÉHO NA ÚRAZOVÉ POISTENIE
Podľa § 293cy v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.
POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE Z PODIELOV NA ZISKU ZA ROKY 2013 A NASLEDUJÚCE
Na podiely na zisku (dividendy) vyplatené za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr (zjednodušene dividendy za rok 2013 a nasledujúce) sa už vzťahuje "štandardný" režim stanovený v zákone o zdravotnom poistení.
To znamená:
- do vymeriavacieho základu sa započíta celá suma dividendy (už od 0,01 eura),
- vymeriavací základ (ročný) je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období, vrátane iných príjmov (teda max. VZ v roku 2013 je 47160 eur, v roku 2014 suma 48300 eur atď.),
- sadzba poistného z dividendy je 14%, bez výnimky aj pre osobu so zdravotným postihnutím.
Poznámka: Pôvodne v zákone uvedený maximálny vymeriavací základ z dividend až do výšky 180-násobku priemernej mesačnej mzdy sa zo zákona vypustil novelou č. 463/2013 Z. z.
Preddavky na zdravotné poistenie z dividend
Z dividendy vyplatenej za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr, je platiteľ dividendy povinný odvádzať preddavky.
V tejto súvislosti sa v zákone zavádza pojem "platiteľ dividend" (§ 11 ods. 11). Platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba (komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy.
Preddavok (§ 16) sa vypočíta sadzbou 14% zo sumy dividendy vyplatenej v kalendárnom mesiaci. Preddavok sa vypočíta najviac zo sumy 60-násobku priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 tak najviac zo sumy 48300 eur).
Pozor, ak by platiteľ dividendy tej istej osobe vyplácal dividendu za rok 2013 na viac splátok - v rôznych kalendárnych mesiacoch - každý preddavok jednotlivo sa vypočíta až do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.
Preddavok je povinný vypočítať a odviesť platiteľ dividend najneskôr do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy (§ 17 ods. 4 ZZP).
Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz zaslať len elektronicky (viď § 20 ods. 6 ZZP, pozor na zmenu zákonom č. 463/2013 Z. z.).
Dividendy zo zahraničia
Podľa § 23 ods. 15 zákona o zdravotnom poistení, poistenec musí zdravotnej poisťovni sám oznámiť dividendy za roky 2013 a nasledujúce (respektíve už za roky 2011 a nasledujúce), ktoré mu vyplatili právnické osoby so sídlom mimo územia SR. A to najneskôr do 31. mája roka nasledujúcom po roku, v ktorom dividendy inkasoval.
Napríklad ak poistenec dostane počas roka 2014 vyplatenú dividendu zo zahraničia za rok 2013, musí výšku prijatej dividendy oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do 31.5.2015.
SADZBY, VYMERIAVACIE ZÁKLADY A ĎALŠIE PARAMETRE V SOCIÁLNOM A ZDRAVOTNOM POISTENÍ V ROKU 2014
SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2014
Maximálny vymeriavací základ 4025 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.
Sadzby poistného zamestnanec
Nemocenské poistenie 1,4%
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1%
Sadzby poistného zamestnávateľ
Nemocenské poistenie 1,4%
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1%
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%
Sadzby poistného študent na DoBPŠ
Hranica príjmu pri uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia - 68 eur (naposledy v mesiaci, v ktorom študent dosiahne 18 rokov), 159 eur (od 18 rokov)
Starobné poistenie 4% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Sadzby poistného zamestnávateľ za študenta na DoBPŠ
Starobné poistenie 14% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Garančné poistenie 0,25% (z celého príjmu)
Úrazové poistenie 0,8% (z celého príjmu)
Rezervný fond 4,75% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Sadzby poistného poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)
Sadzby poistného zamestnávateľ za poberateľa dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%
Sadzby poistného ostatní dohodári DoVP, DoPČ
Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)
Sadzby poistného zamestnávateľ za ostatných dohodárov DoVP, DoPČ
Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2013 a pokračuje v roku 2014 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2014 je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto) za rok 2013 bol vyšší ako 4830 eur (12 x 402,50).
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálne poistné 133,42 eura
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura
Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura
Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura
Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 8,05 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura
Všeobecne platné výnimky
Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.
Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky = 39,6987 eura.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN = 39,6986 eura.
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti:
- od 1.1.2014 do 30.6.2014 najviac zo sumy 2 x 12 x 805/365 eur= 52,9316 eura.
Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2014
Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 237,80 eura (1,2-násobok životného minima 198,09 eura)
Aktuálna dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2014
10,2524 eura
Priemerný osobný mzdový bod
Priemerný osobný mzdový bod v hodnote od 1 do 1,25 sa započítava v celej výške.
Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2014 - 76 %
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2014 - 18 %
*
ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2014
Maximálny vymeriavací základ pri výpočte mesačných preddavkov 4025 eur, v ročnom zúčtovaní 48300 eur.
Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba
a) uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.
Sadzby poistného zamestnanec
4% z vymeriavacieho základu zamestnanca
2% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je osoba so zdravotným postihnutím
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Sadzby poistného zamestnávateľ
10% z vymeriavacieho základu zamestnanca
5% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím
Dohody
Za zamestnanca sa považuje a zdravotné poistenie platí dohodár, ktorý pracuje na základe DoVP alebo DoPČ a nie je poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku).
Sadzby poistného SZČO
14% z vymeriavacieho základu SZČO
7% z vymeriavacieho základu SZČO, ak je osoba so zdravotným postihnutím
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Sadzby poistného samoplatiteľ
14% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa
7% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa, ak je osoba so zdravotným postihnutím
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím).
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Poistenci štátu
Poistenec štátu platí poistné z príjmov podľa § 13 ods. 6 a 7. Sadzby:
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
V stredu 16.10.2013 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa novelizuje aj zákon č. 462/2013 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 338/2013.
Účinnosť väčšiny zmien je k 1.1.2014.
Zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy pre zamestnávanie predtým dlhodobo nezamestnaných sú účinné už od 1.11.2013.
Zmeny týkajúce sa automatického prihlasovania a odhlasovania SZČO voči Sociálnej poisťovni sú účinné od 1.1.2015.
Ďalšie zmeny v zákone o zdravotnom poistení vyplývajú z noviel č. 220/2013 Z. z. a 463/2013 Z. z.Účinnosť väčšiny zmien je k 1.1.2014.
Zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy pre zamestnávanie predtým dlhodobo nezamestnaných sú účinné už od 1.11.2013.
Zmeny týkajúce sa automatického prihlasovania a odhlasovania SZČO voči Sociálnej poisťovni sú účinné od 1.1.2015.
Z najzaujímavejších zmien vyberáme:
- zavádza sa nová odvodová úľava, týkajúca sa zamestnávania predtým dlhodobo nezamestnaných občanov,
- mení sa definícia SZČO, vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bude SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa,
- zavádza sa automatický zánik dobrovoľného poistenia,
- zmäkčujú sa podmienky, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku,
- sprísňuje sa výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov veku na základe dobrovoľného poistenia,
- v prospech žien na MD, RD sa upravuje výpočet dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas MD, RD,
- upravuje sa výpočet vymeriavacieho základu SZČO – vždy sa bude brať 1/12-tina, namiesto pomernej časti podľa počtu mesiacov podnikania,
- zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú,
- sadzba poistného na úrazové poistenie 0,8% pre všetkých zamestnávateľov a možnosť presúvania prebytočných financií medzi fondami zostáva v platnosti až do konca roku 2017,
- v zákone o zdravotnom poistení sa zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009,
- snáď s konečnou platnosťou sa definuje postup pri platení poistného na zdravotné poistenie z podielov na zisku.
Pozrime sa na niektoré navrhované zmeny podrobnejšie.
ODPUSTENIE ODVODOV PRI ZAMESTNÁVANÍ DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH OBČANOV
Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nebude považovať fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere (§ 4 ods. 1 písm. d), ak:
- bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan = občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
- dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
- suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- podobne voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,
- zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.
Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení aj pri zdravotnom poistení. Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát - ako keby bol naďalej v evidencií na úrade práce, viď § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení.
Takíto zamestnanci sú však súčasne zdravotne poistení aj ako zamestnanci a zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne - avšak sadzba poistného za takýchto zamestnancov je 0% pre zamestnanca (§ 12 ods. 1 písm. a) a rovnako 0% pre zamestnávateľa (§ 12 ods. 1 písm. d).
Odvodové zvýhodnenie sa uplatní počas prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 28.11.2013. Prvý kalendárny mesiac, odkedy sa začne uplatňovať odvodové zvýhodnenie, je november 2013. Posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa uplatní odvodové zvýhodnenie, tak bude (celý) október 2014.
Hranica príjmu v roku 2013 a v roku 2014
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.
Pozor, uvedená hranica sa uplatní počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, kedy pracovný (štátnozamestnanecký) pomer začal.
Aké odvody sa budú platiť
Pri uvedených zamestnancoch bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov platiť len úrazové poistenie (§ 16) a pri zamestnancoch v pracovnom pomere aj garančné poistenie (§ 18) - za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí. Čiže podobne, ako to bolo do 31.12.2012 pri dohodách.
Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je daný podľa § 138 ods. 8 písm. c) ako príjem takéhoto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa však nezahrnie prípadný príjem vyplatený v období danom podľa § 26 ods. 1 a 3 - teda v období definovanom pre zamestnancov s povinným poistením ako doby prerušenia (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovská dovolenka, v čase OČR po 10.-tom dni...).
Nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, dôchodok
Zamestnanec, ktorý bude mať odvodové zvýhodnenie, nebude počas tejto doby nemocensky poistený, nebude dôchodkovo poistený, nebude poistený v nezamestnanosti.
Dôsledok: nebude mať v tomto čase nárok na nemocenské dávky a doba odvodového zvýhodnenia sa nezapočítava do doby poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ani do doby dôchodkového poistenia pre budúci starobný, prípadne invalidný dôchodok.
Nemocenské poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení vznikne až od prvého dňa v poradí trinásteho kalendárneho mesiaca trvania zamestnania, respektíve od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Až pri práceschopnosti, ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia, bude mať zamestnanec nárok na nemocenské. Podobne to bude pri ošetrovaní člena rodiny, resp. pri posudzovaní nároku na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa potom stanoví podľa dňa vzniku nemocenského poistenia, rovnako to platí pre Sociálnu poisťovňu ako i pre zamestnávateľa.
Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti
Napriek tomu, že zamestnanec nebude nemocensky poistený, bude mať postavenie zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. To znamená, že bude mať nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ, počas prvých 10 dní práceneschopnosti (§ 2 ods. 1).
Denný vymeriavací základ sa určí tak, že priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely daný podľa § 134 Zákonníka práce a používaný v štvrťroku, v ktorom sa vypláca náhrada príjmu, sa vydelí konštantou 30,4167 (§ 8 ods. 8). Výsledná suma nie je obmedzená zhora.
Zákonník práce
Zamestnanec, predtým dlhodobo nezamestnaný, s odvodovým zvýhodnením, je z pohľadu Zákonníka práce riadnym zamestnancom, ktorý má všetky práva a povinnosti. To znamená, že napríklad:
- uplatňuje sa skúšobná doba,
- môže pracovať na dobu určitú i na dobu neurčitú,
- môže pracovať na plný alebo čiastočný úväzok,
- zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce,
- má nárok na dovolenku,
- má nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, napríklad pri vyšetrení u lekára,
- má nárok na stravovanie (stravné lístky),
- má nárok na cestovné náhrady, atď.
GARANČNÉ POISTENIE
Od 1.1.2014 sa za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa (§ 4 ods. 4).
Príklady
1. Konateľ a súčasne jediný spoločník s.r.o. má vo svojej s.r.o. súčasne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Od 1.1.2014 sa na neho nevzťahuje garančné poistenie.
2. Spoločník s.r.o. poberá za prácu pre svoju s.r.o. odmenu avšak nemá vo svojej s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu (pozn. takýto postup je v poriadku a nejde o nelegálne zamestnávanie podľa zákona o nelegálnej práci). Do 31.12.2013 a bez zmeny aj po 1.1.2014 platí, že sa na neho nevzťahuje garančné poistenie (dôvod - nemá pracovnú zmluvu ani dohodu).
ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ
Po novom (viď § 5 ale pozor, až od 1.7.2014, teda pri najbližšom novom "cykle" posudzovania či je alebo nie je SZČO povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, viď § 293cu) je SZČO definovaná ako fyzická osoba, ktorá:
- dovŕšila 18 rokov veku a
- v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Zmena spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade) ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda či má pridelené DIČ.
Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má (mala) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú (mali) príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Príklad
Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ istých finančných produktov. Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Za rok 2013 podal daňové priznanie a uvedené príjmy uviedol ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. K 1.7.2014 sa bude musieť prihlásiť v Sociálnej poisťovni ako povinne poistená SZČO, ak uvedený príjem za rok 2013 presiahol sumu 4830 eur.
Pozor, vzhľadom na účinnosť zmeny zákona o zdravotnom poistení a pri predpoklade, že bude mať takýto príjem aj v roku 2014, sa musí registrovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO k 1.1.2014.
ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O ZDRAVOTNOM POISTENÍ
Po novom (§ 11 ods. 4 zákona) je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná podľa zákona o zdravotnom poistení ako fyzická osoba, ktorá:
- dovŕšila 18 rokov veku a
- je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.
Zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) je definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.
Zmena od 1.1.2014 spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade), resp. či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad má živnostenský list) alebo či má príjem z činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
ZÁNIK A OPäTOVNÝ VZNIK POVINNÉHO NEMOCENSKÉHO A POVINNÉHO DôCHODKOVÉHO POISTENIA SZČO
Vzhľadom na to, že definícia SZČO už nebude naviazaná na registráciu na Finančnej správe a pridelenie DIČ, upravuje sa § 21 ods. 4 a 5 zákona.
Povinné poistenie SZČO, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) zaniká odo dňa zániku oprávnenia na výkon činnosti (napr. ku dňu vrátenia živnostenského listu, resp. ku dňu prerušenia živnosti).
Povinné poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon činnosti (umelci a autori, rôzni sprostredkovatelia) zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
Povinné poistenie (v období 12 mesiacov obdobia "1. júl - 30. jún") u osoby, ktorá opätovne získala oprávnenie na výkon činnosti, opätovne vzniká ku dňu kedy znova nadobudne oprávnenie na výkon činnosti (nový živnostenský list, resp. ukončenie prerušenia živnosti a pod.).
U osoby, ktorá zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), opätovne vzniká povinné poistenie v období "1. júl - 30. jún", odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
Príklad
Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2014 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. K 15.7.2014 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 15.7.2014 pán Adam preto už nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.
Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2014 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Od 1.9.2014 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2014 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.
Pani Božena začne znova vykonávať umeleckú činnosť k 1.3.2015. K tomuto dňu preto doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie o tom, že znova vykonáva činnosť a od tohto dňa je znova povinne poistená SZČO.
Pán Xavér je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mal byť povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pán Xavér však pozastaví živnosť v čase od 1.6.2014 do 30.11.2014. K 1.7.2014 mu preto povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne (lebo v tom čase činnosť - živnosť - nevykonáva). Povinné poistenie v Sociálnej poisťovni vznikne k 1.12.2014 - v prvý deň obnovenia živnosti.
Pani Zuzana je živnostníčka. Za rok 2013 dosiahla zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mala byť povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pani Zuzana pozastaví živnosť od 1.6.2014 do 31.8.2015. Pani Zuzane tak k 1.7.2014 povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne a nevznikne určite skôr, než sa skončí pozastavenie živnosti.
Od 1.9.2015 (v prvý deň obnovenia živnosti) bude pani Zuzana povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak za rok 2014 dosiahne príjem zo živnosti vyšší, ako 12-násobok minimálneho základu platného k 1.7.2015 (čiže ak bude mať zo živnosti za rok 2014 príjem cca 4950 eur a viac).
AUTOMATICKÝ ZÁNIK DOBROVOĽNÉHO POISTENIA
Doteraz platilo, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky a prípadne aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 zákona.
Na zánik dobrovoľného poistenia tak bolo potrebné podať odhlášku z dobrovoľného poistenia.
Od 1.1.2014 podľa § 23 zákona dobrovoľné poistenie zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné.
V takýchto prípadoch dobrovoľné poistenie automaticky zanikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.
Samozrejme výnimkou sú prípady (a dobrovoľné poistenie nezanikne) ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 zákona - ak sa jej za celý mesiac vyplácalo materské, ošetrovné alebo nemocenské.
Príklad
Pán Cyril je dobrovoľne dôchodkovo poistený od 1.1.2013. Pán Cyril je živnostník a od 1.7.2014 mu vznikne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Od júla 2014 tak pán Cyril platí poistné do Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO - dobrovoľné poistenie prestane platiť.
Keďže do konca septembra 2014 podľa evidencie Sociálnej poisťovne nezaplatil dobrovoľné poistenie za júl ani za august 2014, automaticky mu zanikne dobrovoľné dôchodkové poistenie k 1.7.2014.
Pani Cecília je dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Poistné na dobrovoľné poistenie naposledy zaplatila za január 2014. Na úhradu poistného za mesiace február a marec 2014 nemá peniaze. Ak do konca mesiaca apríl 2014 nezaplatí (celé) poistné za mesiac február 2014, dobrovoľné poistenie jej automaticky zanikne.
Ako vidno na druhom príklade (pani Cecília), zavedenie automatického zániku dobrovoľného poistenia môže spôsobiť niektorým dobrovoľne poisteným osobám problém. Ak sa dostanú s platbami do dvojmesačného omeškania, dobrovoľné poistenie im automaticky zanikne, či sa im to páči, či nie. Pozor si na to musia dať napríklad ženy, ktoré si dobrovoľným poistením chcú zlepšiť, resp. získať materské.
ZMäKČENIE PODMIENOK NÁROKU NA NEMOCENSKÚ DÁVKU ZAMESTNANCA
Jednou z podmienok nároku zamestnanca na nemocenskú dávku (§ 30 ods. b) zákona) do 31.12.2013 bolo, že zamestnanec nemá príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca za obdobie (resp. v období), v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca, pretože čerpá nemocenskú dávku.
To znamenalo, že ak napríklad zamestnávateľ vyplatil svojej zamestnankyni počas materskej príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu - Sociálna poisťovňa nevyplatila materské za mesiac, v ktorom bol príjem vyplatený. Podobne zamestnanec, ktorému končil pracovný pomer a v poslednom mesiaci bol celý mesiac práceneschopný - a zamestnávateľ mu vyplatil odstupné - nemal zo Sociálnej poisťovne vyplatené za tento mesiac nemocenské.
Po novom sa nemocenská dávka nevyplatí len v prípade, ak príjem vyplatený za mesiac, v ktorom zamestnanec bol na PN, ošetrovnom resp. materskej, súvisel s prácou, ktorú zamestnanec vykonal v čase, kedy poberal nemocenské, ošetrovné resp. materské.
DÁVKY V NEZAMESTNANOSTI
V praxi sa často stáva, že počas materskej alebo rodičovskej dovolenky matka dieťaťa pracuje, avšak za nižšiu mzdu, resp. odmenu, než mala pred materskou dovolenkou. Napríklad ak pracuje počas MD/RD na dohodu niekoľko hodín týždenne.
Od 1.1.2014 platí, že ak denný vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, je nižší ako denný vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu dosiahnutého pre nástupom na rodičovskú dovolenku, pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa použije vyšší denný vymeriavací základ, teda ten, ktorý sa zistí z vymeriavacieho základu dosiahnutého pred nástupom na RD (§ 108 nový ods. 5 zákona).
Príklad
Pani Zdenka je zamestnaná v pracovnom pomere. Pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku mala v zamestnaní príjem cca 500-600 eur brutto mesačne. Od 12.3.2011 je postupne na materskej a od 1.5.2011 následne na rodičovskej dovolenke až do 30.4.2014. Počas rodičovskej dovolenky od 1.12.2013 do 28.2.2014 mala príjem z dohody o pracovnej činnosti 100 eur mesačne. Z tejto dohody bola poistená, vrátane poistenia v nezamestnanosti (šlo o dohodu s pravidelným mesačným príjmom).
Súčasne so skončením rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom pani Zdenka ukončila pracovný pomer a od 1.5.2014 sa hlási na úrade práce do evidencie nezamestnaných. Súčasne si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 bola pani Zdenka na rodičovskej dovolenke - povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v pracovnom pomere mala prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 však bola pani Zdenka v čase od 1.12.2013 do 28.2.2014 povinne poistená v nezamestnanosti aj z dohody s pravidelným mesačným príjmom.
Denný vymeriavací základ zistený v období rodičovskej dovolenky je 3 x 100 eur (príjem z dohody za 3 mesiace) deleno 90 dní = 3,3334 eura.
Denný vymeriavací základ zistený v rozhodujúcom období 2 rokov pred rodičovskou dovolenkou, teda v čase od 1.5.2009 do 30.4.2011 (zistený z príjmu v pracovnom pomere) vyjde ... 18 eur. Keďže táto suma je vyššia, dávka v nezamestnanosti sa určí zo sumy denného vymeriavacieho základu 18 eur.
ZMENA VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU SZČO NA SOCIÁLNE POISTENIE OD 1.7.2014
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO bude v období od 1.7.2014 (prípadne od 1.10.2014, ak bude SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013) určený podľa § 138 ods. 2 zákona ako:
- podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov),
- nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO,
- upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu,
- a koeficientu 1,6 (pozor, pri výpočte VZ od 1.7.2015 z daňového priznania za rok 2014 bude koeficient 1,486).
To znamená:
- základ dane sa nebude deliť podľa počtu mesiacov vykonávania činnosti ale vždy sa bude deliť 12-timi (zmena účinná od 1.1.2014),
- k základu dane sa jednoznačne nebude pripočítavať prípadné poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky z činnosti osobného asistenta,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky dosiahnuté v zahraničí.
Príklad
Pán Vojtech je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem 20000 eur, výdavky okrem odvodov mal 11000 eur a výdavky na odvody (sociálne a zdravotné poistenie) mal 2000 eur.
Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:
20000 (príjem) - 11000 (výdavky okrem odvodov) = 9000
9000/12/1,6 = 468,75 eura
Pri určení vymeriavacieho základu SZČO aj naďalej platí, že musí byť najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Pre rok 2014 je preto vymeriavací základ SZČO najmenej vo výške 402,50 eura.
Príklad
Pani Vladimíra je tlmočníčka. Činnosť začala vykonávať od 1.6.2013 a za rok 2013 dosiahla z tejto činnosti príjem 6000 eur. Výdavky okrem odvodov mala 2400 eur a výdavky na odvody (zdravotné poistenie, sociálne neplatila) mala 300 eur.
Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:
6000 (príjem) - 2400 (výdavky okrem odvodov) = 3600
3600/12/1,6 = 187,50 eura (po novom delíme vždy "12"-timi, aj keď činnosť vykonávala len 7 mesiacov)
187,50 je však menej ako minimálny vymeriavací základ. Pani Vladimíra tak od 1.7.2014 bude platiť poistné do Sociálnej poisťovne zo základu 402,50 eura.
SADZBA POISTNÉHO NA ÚRAZOVÉ POISTENIE
Podľa § 293cy v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.
POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE Z PODIELOV NA ZISKU ZA ROKY 2013 A NASLEDUJÚCE
Na podiely na zisku (dividendy) vyplatené za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr (zjednodušene dividendy za rok 2013 a nasledujúce) sa už vzťahuje "štandardný" režim stanovený v zákone o zdravotnom poistení.
To znamená:
- do vymeriavacieho základu sa započíta celá suma dividendy (už od 0,01 eura),
- vymeriavací základ (ročný) je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období, vrátane iných príjmov (teda max. VZ v roku 2013 je 47160 eur, v roku 2014 suma 48300 eur atď.),
- sadzba poistného z dividendy je 14%, bez výnimky aj pre osobu so zdravotným postihnutím.
Poznámka: Pôvodne v zákone uvedený maximálny vymeriavací základ z dividend až do výšky 180-násobku priemernej mesačnej mzdy sa zo zákona vypustil novelou č. 463/2013 Z. z.
Preddavky na zdravotné poistenie z dividend
Z dividendy vyplatenej za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr, je platiteľ dividendy povinný odvádzať preddavky.
V tejto súvislosti sa v zákone zavádza pojem "platiteľ dividend" (§ 11 ods. 11). Platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba (komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy.
Preddavok (§ 16) sa vypočíta sadzbou 14% zo sumy dividendy vyplatenej v kalendárnom mesiaci. Preddavok sa vypočíta najviac zo sumy 60-násobku priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 tak najviac zo sumy 48300 eur).
Pozor, ak by platiteľ dividendy tej istej osobe vyplácal dividendu za rok 2013 na viac splátok - v rôznych kalendárnych mesiacoch - každý preddavok jednotlivo sa vypočíta až do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.
Preddavok je povinný vypočítať a odviesť platiteľ dividend najneskôr do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy (§ 17 ods. 4 ZZP).
Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz zaslať len elektronicky (viď § 20 ods. 6 ZZP, pozor na zmenu zákonom č. 463/2013 Z. z.).
Dividendy zo zahraničia
Podľa § 23 ods. 15 zákona o zdravotnom poistení, poistenec musí zdravotnej poisťovni sám oznámiť dividendy za roky 2013 a nasledujúce (respektíve už za roky 2011 a nasledujúce), ktoré mu vyplatili právnické osoby so sídlom mimo územia SR. A to najneskôr do 31. mája roka nasledujúcom po roku, v ktorom dividendy inkasoval.
Napríklad ak poistenec dostane počas roka 2014 vyplatenú dividendu zo zahraničia za rok 2013, musí výšku prijatej dividendy oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do 31.5.2015.
SADZBY, VYMERIAVACIE ZÁKLADY A ĎALŠIE PARAMETRE V SOCIÁLNOM A ZDRAVOTNOM POISTENÍ V ROKU 2014
SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2014
Maximálny vymeriavací základ 4025 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.
Sadzby poistného zamestnanec
Nemocenské poistenie 1,4%
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1%
Sadzby poistného zamestnávateľ
Nemocenské poistenie 1,4%
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1%
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%
Sadzby poistného študent na DoBPŠ
Hranica príjmu pri uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia - 68 eur (naposledy v mesiaci, v ktorom študent dosiahne 18 rokov), 159 eur (od 18 rokov)
Starobné poistenie 4% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Sadzby poistného zamestnávateľ za študenta na DoBPŠ
Starobné poistenie 14% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Garančné poistenie 0,25% (z celého príjmu)
Úrazové poistenie 0,8% (z celého príjmu)
Rezervný fond 4,75% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Sadzby poistného poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)
Sadzby poistného zamestnávateľ za poberateľa dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%
Sadzby poistného ostatní dohodári DoVP, DoPČ
Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)
Sadzby poistného zamestnávateľ za ostatných dohodárov DoVP, DoPČ
Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2013 a pokračuje v roku 2014 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2014 je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto) za rok 2013 bol vyšší ako 4830 eur (12 x 402,50).
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálne poistné 133,42 eura
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura
Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura
Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura
Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 8,05 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura
Všeobecne platné výnimky
Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.
Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky = 39,6987 eura.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN = 39,6986 eura.
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti:
- od 1.1.2014 do 30.6.2014 najviac zo sumy 2 x 12 x 805/365 eur= 52,9316 eura.
Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2014
Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 237,80 eura (1,2-násobok životného minima 198,09 eura)
Aktuálna dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2014
10,2524 eura
Priemerný osobný mzdový bod
Priemerný osobný mzdový bod v hodnote od 1 do 1,25 sa započítava v celej výške.
Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2014 - 76 %
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2014 - 18 %
*
ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2014
Maximálny vymeriavací základ pri výpočte mesačných preddavkov 4025 eur, v ročnom zúčtovaní 48300 eur.
Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba
a) uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.
Sadzby poistného zamestnanec
4% z vymeriavacieho základu zamestnanca
2% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je osoba so zdravotným postihnutím
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Sadzby poistného zamestnávateľ
10% z vymeriavacieho základu zamestnanca
5% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím
Dohody
Za zamestnanca sa považuje a zdravotné poistenie platí dohodár, ktorý pracuje na základe DoVP alebo DoPČ a nie je poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku).
Sadzby poistného SZČO
14% z vymeriavacieho základu SZČO
7% z vymeriavacieho základu SZČO, ak je osoba so zdravotným postihnutím
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Sadzby poistného samoplatiteľ
14% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa
7% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa, ak je osoba so zdravotným postihnutím
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím).
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Poistenci štátu
Poistenec štátu platí poistné z príjmov podľa § 13 ods. 6 a 7. Sadzby:
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)