Dobrovoľné nemocenské poistenie umožňuje aj osobe, ktoré by inak nebola nemocensky poistená - nie je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako povinne poistená SZČO - získať nemocenské dávky: materské, nemocenské alebo ošetrovné.
Legislatívne je upravené v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Dôležité sú pritom najmä ustanovenia:
• § 14 ods. 2 (kto môže byť dobrovoľne nemocensky poistený),
• § 23 (vznik a zánik nemocenského poistenia),
• § 31 (všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky),
• § 32 (ochranná lehota),
• § 33 ods. 2 (podmienky nároku na nemocenské),
• § 34 až 38 (nemocenské)
• § 39 až 43 (ošetrovné),
• § 48 až 53 (materské),
• § 54 (rozhodujúce obdobie),
• § 55 (denný vymeriavací základ),
• § 57 (pravdepodobný denný vymeriavací základ),
• § 58 (nárok na nemocenské dávky z viacerých poistení),
• § 130 (sadzba poistného),
• § 138 ods. 8 (vymeriavací základ),
• § 138 ods. 18 (platenie poistného pri súbehu viacerých poistení),
• § 140 ods. 1 a 4 (vylúčenie povinnosti platiť poistné),
• § 142 ods. 5 (možnosť zmeny vymeriavacieho základu),
• § 143 (splatnosť poistného),
• § 145 (vrátenie poistného),
• § 227 (práva a povinnosti),
• atď.
Rekapitulácia piatich najdôležitejších pojmov a pravidiel v dobrovoľnom nemocenskom poistení platných v rokoch 2009 a 2010
1. Na dobrovoľné nemocenské poistenie (ďalej už len "DNP") sa môže prihlásiť každá fyzická osoba, ktoré má najmenej 16 rokov a má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. Horná veková hranica stanovená nie je. Na DNP sa môže prihlásiť aj osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
2. Nárok na nemocenské pri PN alebo na materské z DNP je len vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN alebo pred pôrodom trvalo DNP (hoci aj prerušovane) aspoň 270 kalendárnych dní. Do toho sa započítavajú aj dni iného, už ukončeného nemocenského poistenia.
Pri posudzovaní nároku na ošetrovné z DNP takáto podmienka neexistuje - nárok na ošetrovné z DNP je aj v prípade, že DNP vzniklo v deň vzniku potreby ošetrovania.
Poznámka: Pri posudzovaní, či je vôbec nárok na dávku z DNP, nie je podstatná výška vymeriavacieho základu (VZ) z ktorého sa platí DNP.
3. Pri výpočte výšky dávky z DNP sa najskôr stanoví tzv. rozhodujúce obdobie (RO).
RO, teda obdobie, z ktorého sa vypočítava výška dávky, je dané ako predošlý rok (rok predchádzajúci roku, v ktorom sa začína výplata dávky).
Ak však DNP začalo počas predošlého roka, RO je dané ako obdobie od prihlásenia sa na DNP do konca predošlého roka.
Ak DNP začalo počas roka v ktorom sa začína výplata dávky, RO je dané ako obdobie od prihlásenia sa na DNP po koniec mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa začína výplata dávky.
Výpočet sumy dávky (nemocenské, materské, ošetrovné) na jeden kalendárny deň je potom takýto:
Denná dávka = 55% zo sumy danej ako súčet mesačných VZ v RO deleno počet dní v RO.
4. Pozor, ak od posledného prihlásenia sa na DNP do začiatku výplaty dávky uplynie menej ako 26 týždňov, dávka sa nepočíta podľa bodu 3. ale je daná ako 55% z minimálnej mzdy deleno 30, teda aktuálne ako 55% z (295,50/30) € na deň.
Poznámka: Preto je napríklad dôležité pri otehotnení prihlásiť sa na DNP najneskôr v 8.-mom týdžni tehotenstva, aby pri nástupe na materskú v 34.-tom týždni bola dodržaná lehota trvania DNP najmenej 26 týždňov - samozrejme toto má zmysel vtedy, ak pred aktuálnym DNP mala budúca mamička nejaké iné nemocenské poistenie tak, aby v posledných dvoch rokoch pred pôrodom trvali nemocenské poistenia v súčte najmenej 270 dní.
5. VZ v DNP je možné zmeniť až po 6 mesiacoch. To je dôležité pri snahe o optimalizáciu výšky zaplateného poistného.
Napríklad ak sa budúca mamička prihlási na DNP k 1.12.2009 a stanoví si maximálny vymeriavací základ (1084,55 €), zmeniť ho (povedme znížiť na minimálnu možnú sumu) môže najskôr až k 1.6.2010.
Ďalšie pravidlá
VZ si každá osoba stanovuje sama. Minimálny možný VZ je v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009 suma 295,50 €, v čase od 1.1.2010 do 31.12.2010 suma 319,58 €.
Maximálny možný VZ je v čase od 1.7.2009 do 30.6.2010 suma 1084,55 €. Po 1.7.2010 sa maximálny možný VZ zvýši, v čase písania tohto textu ešte príslušná suma nebola známa.
VZ sa určuje na prihláške na DNP (registračnom liste fyzickej osoby). VZ základ možno neskôr (najskôr po uplynutí 6 mesiacov, viď vyššie bod 5.) zmeniť tak, že sa na registračnom liste fyzickej osoby vyznačí zmena VZ, zmena je účinná vždy až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmena ohlásená.
V prípade súbehu viacerých povinností platí, že úhrnný VZ zo všetkých poistení nesmie presiahnuť sumu maximálneho VZ.
Napríklad ak poistenkyňa je súčasne SZČO a má aj DNP, a ako SZČO platí povinné poistné z VZ = 500 €, VZ v DNP môže byť maximálne 584,55 € (platí od 1.7.2009 do 30.6.2010).
V prípade, že sa v DNP zaplatí poistné z vyššieho základu, Sociálna poisťovňa "uzná" poistné zaplatené len do výšky podľa predošlej vety a na žiadosť danej osoby vráti nadbytočne zaplatené poistné.
Sadzba poistného je 4,4% z VZ. Poistné sa zaokrúhľuje na desať centov nadol.
Poistné na DNP sa neplatí v období, kedy sa z DNP poberá nemocenské, materské alebo ošetrovné. V takomto období však DNP stále trvá, čo je dôležité pre posúdenie nároku na dávku pre budúcnosť (podmienka 270 dní...).
Ak osoba, ktorá je prihlásená na DNP, stratí záujem o ďalšie trvanie DNP, musí sa z DNP sama odhlásiť - to sú najmä prípady mamičiek, ktoré sa na DNP prihlásili z dôvodu získania materskej a po skončení materskej neuvažujú ďalej o DNP.
Poznámka: v prípade, že DNP "poslúžilo" na získanie materskej, treba si zvážiť jeho zrušenie počas (po) materskej. Ak mamička DNP nezruší, môže z neho čerpať ošetrovné pri ochorení dieťaťa alebo nemocenské pri svojej PN a to aj v čase, kedy poberá rodičovský príspevok. Súčasne DNP môže využiť pri prípadnom následnom tehotenstve a ďalšom dieťati.
Materské v roku 2009 - 6. časť
VI. ČASŤ: AKO ZÍSKA ČO NAJVYŠŠIE MATERSKÉ POVINNE POISTENÁ SZČO
Ak si ako SZČO platíte nemocenské poistenie zo základu blízkeho maximálnemu možnému vymeriavaciemu základu, tj. 1084,55 € mesačne, respektíve ste si platili v rozhodujúcom období (v zásade ide o predošlý rok) nemocenské poistenie ako SZČO z vtedy platného maximálneho základu, ďalej nečítajte. Materské budete mať vo výške okolo 600 € mesačne, a reálne vyššie byť nemôže.
Ak si platíte nemocenské poistenie zo základu nižšieho ako 1084,55 €, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho základu v rozhodujúcom období.
V takomto prípade máte dve možností ako si materské zvýšiť až na cca 600 € mesačne:
1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.
Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).
Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 1084,55 e a vymeriavacieho základu, z ktorého platíte poistné ako SZČO. Napríklad ak máte ako SZČO vymeriavací základ 295,50 € (povinný minimálny vymeriavací základ), tak uveďte vymeriavací základ 789,05 €. Preto ide o rozdiel sumy 1084,55 € a vymeriavacieho základu SZČO, lebo suma 1084,55 € je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať. Ak budete mať dve poistenia súčasne - SZČO a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 1084,55 €. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 1084,55 € a základu SZČO, Sociálna poisťovňa na sumu nad 1084,55 € pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len zo základu 1084,55 €, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.
Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na desať centov nadol. Napríklad pri vymeriavacom základe 789,05 € je poistné na DNP 34,70 € mesačne.
Nárok na materské budete mať z nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako SZČO aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.
Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia SZČO aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.
Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.
Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia SZČO je váš vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).
Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
Príklad
Pani Nataša je povinne poistená ako SZČO od 1.7.2007. V roku 2009 platí poistné zo základu 295,50 €. Otehotnela, pôrod by mal byť 28.6.2010, na materské chce ísť k 15.4.2010.
Pani Nataša sa prihlási (ešte pred otehotnením) na dobrovoľné nemocenské poistenie k 1.9.2009 a určí si vymeriavací základ 789,05 € mesačne (prečo práve ten, pozrite vyššie).
Pani Nataša bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Pre obe nemocenské poistenia platí, že poistenie trvalo viac ako 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO bude (12 x 295,50) / 365 = 9,7151 € (rozhodujúce obdobie je rok 2009).
Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (4 x 789,05) / 122 = 25,8705 € (rozhodujúce obdobie je 1.9.2009 - 31.12.2009).
Úhrn denných vymeriavacích základov je 35,5856 €. Materské bude 19,57 € na deň, temer 600 € mesačne.
2. Druhá (v praxi zrejme ťažko aplikovateľná) možnosť je pred nástupom na materskú zrušiť, prípadne pozastaviť živnosť a zamestnať sa
Zamestnať sa v zamestnaní pokiaľ možno s platom na úrovni maximálneho možného vymeriavacieho základu - aktuálne okolo 30219 Sk. Ďalší postup je rovnaký, ako v prípade zamestnankyne, pozrite príklad pani Ľuby z piatej časti seriálu.
Ak si ako SZČO platíte nemocenské poistenie zo základu blízkeho maximálnemu možnému vymeriavaciemu základu, tj. 1084,55 € mesačne, respektíve ste si platili v rozhodujúcom období (v zásade ide o predošlý rok) nemocenské poistenie ako SZČO z vtedy platného maximálneho základu, ďalej nečítajte. Materské budete mať vo výške okolo 600 € mesačne, a reálne vyššie byť nemôže.
Ak si platíte nemocenské poistenie zo základu nižšieho ako 1084,55 €, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho základu v rozhodujúcom období.
V takomto prípade máte dve možností ako si materské zvýšiť až na cca 600 € mesačne:
1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.
Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).
Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 1084,55 e a vymeriavacieho základu, z ktorého platíte poistné ako SZČO. Napríklad ak máte ako SZČO vymeriavací základ 295,50 € (povinný minimálny vymeriavací základ), tak uveďte vymeriavací základ 789,05 €. Preto ide o rozdiel sumy 1084,55 € a vymeriavacieho základu SZČO, lebo suma 1084,55 € je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať. Ak budete mať dve poistenia súčasne - SZČO a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 1084,55 €. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 1084,55 € a základu SZČO, Sociálna poisťovňa na sumu nad 1084,55 € pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len zo základu 1084,55 €, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.
Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na desať centov nadol. Napríklad pri vymeriavacom základe 789,05 € je poistné na DNP 34,70 € mesačne.
Nárok na materské budete mať z nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako SZČO aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.
Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia SZČO aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.
Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.
Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia SZČO je váš vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).
Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
Príklad
Pani Nataša je povinne poistená ako SZČO od 1.7.2007. V roku 2009 platí poistné zo základu 295,50 €. Otehotnela, pôrod by mal byť 28.6.2010, na materské chce ísť k 15.4.2010.
Pani Nataša sa prihlási (ešte pred otehotnením) na dobrovoľné nemocenské poistenie k 1.9.2009 a určí si vymeriavací základ 789,05 € mesačne (prečo práve ten, pozrite vyššie).
Pani Nataša bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Pre obe nemocenské poistenia platí, že poistenie trvalo viac ako 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO bude (12 x 295,50) / 365 = 9,7151 € (rozhodujúce obdobie je rok 2009).
Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (4 x 789,05) / 122 = 25,8705 € (rozhodujúce obdobie je 1.9.2009 - 31.12.2009).
Úhrn denných vymeriavacích základov je 35,5856 €. Materské bude 19,57 € na deň, temer 600 € mesačne.
2. Druhá (v praxi zrejme ťažko aplikovateľná) možnosť je pred nástupom na materskú zrušiť, prípadne pozastaviť živnosť a zamestnať sa
Zamestnať sa v zamestnaní pokiaľ možno s platom na úrovni maximálneho možného vymeriavacieho základu - aktuálne okolo 30219 Sk. Ďalší postup je rovnaký, ako v prípade zamestnankyne, pozrite príklad pani Ľuby z piatej časti seriálu.
Materské v roku 2009 - 5. časť
V. ČASŤ: AKO ZÍSKA ČO NAJVYŠŠIE MATERSKÉ ZAMESTNANKYŇA
Ak ste zamestnaná a máte v zamestnaní plat vyše 1084 € mesačne (a ak toto zamestnanie s takýmto platom máte už od roku 2008 a skôr), ani ďalej nečítajte. Vaše materské bude prakticky najvyššie možné, a žiadnym trikom ho nezvýšite.
Ak ale máte v zamestnaní plat nižší ako 1084 €, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho priemerného mesačného platu v rozhodujúcom období. Napríklad ak ste mali plat 300 € mesačne, materské bude okolo 165 € mesačne.
Ak sa vám to máli, máte dve možností ako si materské zvýšiť na sumu 600 € mesačne:
1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.
Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).
Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 1084,55 € a vášho platu. Napríklad ak máte plat 300 € mesačne, tak uveďte vymeriavací základ 784,55 € alebo pre zjednodušenie 780 €. Preto rozdiel 1084,55 € a platu, lebo suma 1084,55 € je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať a ak budete mať dve poistenia súčasne - zamestnanca a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 1084,55 €.
Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 1084,55 € a platu, Sociálna poisťovňa na sumu nad 1084,55 € pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 1084,55 €, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.
Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nadol. Napríklad pri vymeriavacom základe 780 € je poistné na DNP 34,30 € mesačne.
Nárok na materské budete mať jednak z nemocenského poistenia zamestnanca, jednak z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako zamestnanec aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.
Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia zamestannca aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.
Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.
Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období (obvykle to bude predchádzajúci rok).
Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
Príklad
Pani Kornélia je zamestnaná vo firme Alfa od roku 2007. V roku 2009 mala plat 300 € mesačne, v roku 2010 má plat 320 € mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 15.10.2010, na materské chce ísť k 1.9.2010.
Pani Kornélia sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie (ešte pred otehotnením) k 1.1.2010 a určí si vymeriavací základ 750 € mesačne (320 v zamestnaní + 750 = 10070 €).
Pani Kornélia bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať najmenej 270 dní pred pôrodom (vznik DNP 1.1.2010, pôrod 15.10.2010).
Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude (12 x 300) / 365 = 9,8631 € (rozhodujúce obdobie je rok 2009.
Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (8 x 750) / 243 = 24,6914 € (rozhodujúce obdobie je 1.1.2010 - 31.8.2010).
Úhrn denných vymeriavacích základov je 34,5545 €. Materské bude 19 € na deň, okolo 580 € mesačne.
2. Ukončite súčasné slabšie platené zamestnanie a nájdite si pred nástupom na materské nové, lepšie platené zamestnanie
Elegantnejší spôsob ako dobrovoľné nemocenské poistenie je riešenie č.2 - zmena slabo plateného zamestnania ešte pred nástupom na materské za iné zamestnanie.
Stačí tak urobiť pár týždňov, či dokonca pár dní pred nástupom na materské.
Zaujímavé pritom je, že nemusíte zmeniť zamestnávateľa - pokojne môžete ukončiť súčasný pracovný pomer a s tým istým zamestnávateľom uzavrieť nový pracovný pomer - aby bolo všetko kóšer, tak na inú pracovnú pozíciu a pod. Zdôrazňujem, nestačí zmena platu - treba ukončiť súčasný pracovný pomer, zaslať do Sociálnej poisťovne odhlášku zamestnanca a na druhý deň alebo o pár dní neskôr (odporúčam hneď na druhý deň, aby nevznikol problém so zdravotným poistením - tých pár dní by ste boli dobrovoľne nezamestnaná osoba) uzavrieť nový pracovný pomer a zaslať do Sociálnej poisťovne prihlášku zamestnanca.
Na materské si potom uplatníte nárok z nového zamestnania. Dôležité je - aby bola materská čo najvyššia, v novom zamestnaní (v novom pracovnom pomere) by ste mali mať plat čo najbližší sume 1084,55 €, čiže sume maximálneho možného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie. Nemusí pritom ísť o plat uvedený v novej pracovnej zmluve - ten samotný môže byť nízky - dôležité je, aby vyplatené mzda bola čo najvyššia - teda približujúca sa sume 1084,55 € za mesiac, napríklad vďaka mimoriadnym odmenám.
Nárok na materské z nového nemocenského poistenia budete mať - ak spĺňate podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní.
K dobe trvania nového zamestnania sa pritom započíta doba predošlého už ukončeného zamestnania plus prípadné ďalšie predošlé už ukončené doby nemocenského poistenia.
Materské na deň sa určí ako 55% z denného vymeriavacieho základu z nového zamestnania.
Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období.
Príklad
Pani Ľuba je zamestnaná vo firme Alfa od 1.10.2008. Má plat 600 € mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 25.12.2009, na materskú chce ísť k 15.11.2009.
Pani Ľuba k 31.10.2009 ukončí pracovný pomer vo firme Alfa. Od 1.11.2009 sa zamestná vo firme Beta. Vo firme Beta bude mať plat 1000 €, pričom za dni od 1.11.2009 do 14.11.2009 pred nástupom na MD zarobí alikvótnych (za 14 kal. dní) 467 €.
Pani Ľuba bude mať nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo firme Beta. K dobe nem. poistenia vo firme Beta sa pripočíta doba predošlého nem. poistenia vo firme Alfa.
Podmienku 270 dní nem. poistenia tak bez problémov splní.
Denný vymeriavací základ bude 467 € / 14 dní = 33,3572 € (rozhodujúce obdobie je 1.11.2009 - 14.11.2009).
Materské bude 18,35 € na deň, čiže okolo 560 € na mesiac.
Ak ste zamestnaná a máte v zamestnaní plat vyše 1084 € mesačne (a ak toto zamestnanie s takýmto platom máte už od roku 2008 a skôr), ani ďalej nečítajte. Vaše materské bude prakticky najvyššie možné, a žiadnym trikom ho nezvýšite.
Ak ale máte v zamestnaní plat nižší ako 1084 €, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho priemerného mesačného platu v rozhodujúcom období. Napríklad ak ste mali plat 300 € mesačne, materské bude okolo 165 € mesačne.
Ak sa vám to máli, máte dve možností ako si materské zvýšiť na sumu 600 € mesačne:
1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.
Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).
Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 1084,55 € a vášho platu. Napríklad ak máte plat 300 € mesačne, tak uveďte vymeriavací základ 784,55 € alebo pre zjednodušenie 780 €. Preto rozdiel 1084,55 € a platu, lebo suma 1084,55 € je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať a ak budete mať dve poistenia súčasne - zamestnanca a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 1084,55 €.
Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 1084,55 € a platu, Sociálna poisťovňa na sumu nad 1084,55 € pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 1084,55 €, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.
Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nadol. Napríklad pri vymeriavacom základe 780 € je poistné na DNP 34,30 € mesačne.
Nárok na materské budete mať jednak z nemocenského poistenia zamestnanca, jednak z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako zamestnanec aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.
Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia zamestannca aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.
Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.
Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období (obvykle to bude predchádzajúci rok).
Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
Príklad
Pani Kornélia je zamestnaná vo firme Alfa od roku 2007. V roku 2009 mala plat 300 € mesačne, v roku 2010 má plat 320 € mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 15.10.2010, na materské chce ísť k 1.9.2010.
Pani Kornélia sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie (ešte pred otehotnením) k 1.1.2010 a určí si vymeriavací základ 750 € mesačne (320 v zamestnaní + 750 = 10070 €).
Pani Kornélia bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať najmenej 270 dní pred pôrodom (vznik DNP 1.1.2010, pôrod 15.10.2010).
Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude (12 x 300) / 365 = 9,8631 € (rozhodujúce obdobie je rok 2009.
Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (8 x 750) / 243 = 24,6914 € (rozhodujúce obdobie je 1.1.2010 - 31.8.2010).
Úhrn denných vymeriavacích základov je 34,5545 €. Materské bude 19 € na deň, okolo 580 € mesačne.
2. Ukončite súčasné slabšie platené zamestnanie a nájdite si pred nástupom na materské nové, lepšie platené zamestnanie
Elegantnejší spôsob ako dobrovoľné nemocenské poistenie je riešenie č.2 - zmena slabo plateného zamestnania ešte pred nástupom na materské za iné zamestnanie.
Stačí tak urobiť pár týždňov, či dokonca pár dní pred nástupom na materské.
Zaujímavé pritom je, že nemusíte zmeniť zamestnávateľa - pokojne môžete ukončiť súčasný pracovný pomer a s tým istým zamestnávateľom uzavrieť nový pracovný pomer - aby bolo všetko kóšer, tak na inú pracovnú pozíciu a pod. Zdôrazňujem, nestačí zmena platu - treba ukončiť súčasný pracovný pomer, zaslať do Sociálnej poisťovne odhlášku zamestnanca a na druhý deň alebo o pár dní neskôr (odporúčam hneď na druhý deň, aby nevznikol problém so zdravotným poistením - tých pár dní by ste boli dobrovoľne nezamestnaná osoba) uzavrieť nový pracovný pomer a zaslať do Sociálnej poisťovne prihlášku zamestnanca.
Na materské si potom uplatníte nárok z nového zamestnania. Dôležité je - aby bola materská čo najvyššia, v novom zamestnaní (v novom pracovnom pomere) by ste mali mať plat čo najbližší sume 1084,55 €, čiže sume maximálneho možného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie. Nemusí pritom ísť o plat uvedený v novej pracovnej zmluve - ten samotný môže byť nízky - dôležité je, aby vyplatené mzda bola čo najvyššia - teda približujúca sa sume 1084,55 € za mesiac, napríklad vďaka mimoriadnym odmenám.
Nárok na materské z nového nemocenského poistenia budete mať - ak spĺňate podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní.
K dobe trvania nového zamestnania sa pritom započíta doba predošlého už ukončeného zamestnania plus prípadné ďalšie predošlé už ukončené doby nemocenského poistenia.
Materské na deň sa určí ako 55% z denného vymeriavacieho základu z nového zamestnania.
Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období.
Príklad
Pani Ľuba je zamestnaná vo firme Alfa od 1.10.2008. Má plat 600 € mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 25.12.2009, na materskú chce ísť k 15.11.2009.
Pani Ľuba k 31.10.2009 ukončí pracovný pomer vo firme Alfa. Od 1.11.2009 sa zamestná vo firme Beta. Vo firme Beta bude mať plat 1000 €, pričom za dni od 1.11.2009 do 14.11.2009 pred nástupom na MD zarobí alikvótnych (za 14 kal. dní) 467 €.
Pani Ľuba bude mať nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo firme Beta. K dobe nem. poistenia vo firme Beta sa pripočíta doba predošlého nem. poistenia vo firme Alfa.
Podmienku 270 dní nem. poistenia tak bez problémov splní.
Denný vymeriavací základ bude 467 € / 14 dní = 33,3572 € (rozhodujúce obdobie je 1.11.2009 - 14.11.2009).
Materské bude 18,35 € na deň, čiže okolo 560 € na mesiac.
Materské v roku 2009 - 4. časť
IV. ČASŤ: AKO ZÍSKA ČO NAJVYŠŠIE MATERSKÉ ŠTUDENTKA ALEBO NEZAMESTNANÁ
Ak ste doteraz neboli nemocensky poistená (napríklad preto, lebo ešte len študujete alebo ste začali podnikať a nie ste ešte povinne nemocensky poistená ako SZČO), tak nutnou podmienkou na získanie materského je samozrejme existencia nemocenského poistenia.
Ak chcete získať materské, musíte sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni (SP) ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).
Pozor, ak ste v posledných dvoch rokoch nemali žiadne nemocenské poistenie, musíte sa v SP prihlásiť ako DNPO ešte pred otehotnením! A to preto, lebo podmienkou na získanie materského je, aby ste boli nemocensky poistená aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.
Tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, to je 280 dní - preto zdôrazňujem: ak chcete mať istotu, že materské mať budete, treba sa v SP prihlásiť pred otehotnením.
Ak ste ale v období posledných dvoch rokov pred otehotnením mali nemocenské poistenie - napríklad mali ste zamestnanie, dobrovoľné nemocenské poistenie alebo ste boli povinne poistená SZČO, s prihlasovaním do SP ako DNPO sa ponáhľať nemusíte. Stačí, ak sa ako DNPO prihlásite najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. (prečo do 8.-ho týždňa si vysvetlíme ďalej).
Treba si samozrejme spočítať, či trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia do dňa pôrodu, spolu so započítaním predošlého - už skončeného - nemocenského poistenia za dva roky dozadu, bude spolu najmenej požadovaných 270 dní.
Skrátka: pri prihlásení sa v SP ako DNPO treba rešpektovať zásadu, že trvanie nového
dobrovoľného nemocenského poistenia spolu s prípadným predošlým už ukončeným nemocenským poistením bude najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.
Prihlásiť sa v SP ako DNPO znamená osobne zájsť do miestne príslušnej pobočky SP podľa miesta trvalého pobytu a vyplniť tzv. "Registračný list fyzickej osoby" s tým, že sa prihlasujete na dobrovoľné nemocenské poistenie.
Ak chcete mať materské čo najvyššie, čiže v súčasnosti je to okolo 600 € mesačne, v Registračnom liste uveďte vymeriavací základ 1084,55 €. Je to najvyššia možná suma (s platnosťou do 30.6.2010, od 1.7.2010 sa táto suma zvýši). Materské bude približne 55% z uvedeného vymeriavacieho základu (pozor, píšem to na tomto mieste zjednodušene, presný postup pri výpočte materského nájdete vyššie).
Ak uvediete vymeriavací základ ako sumu 1084,55 €, budete každý mesiac platiť poistné 4,4% zo základu, teda zo základu 1084,55 € je to 47,70 € (vypočítané poistné sa zaokrúhľuje na celé desiatky eurocentov nadol). Ak budete platiť poistné nie za celý mesiac ale len za jeho časť, suma poistného sa prepočíta alikvótne podľa počtu dní, za ktoré poistné platíte.
Poistné potom prestávate platiť ku dňu ku ktorému začnete poberať materské.
Pozor - na to, aby ste mali materské v zaujímavej výške - čiže 55% z vami určeného vymeriavacieho základu (55% zo základu 1084,55 € znamená materské okolo 600 € mesačne), je dôležité rešpektovať ešte jednu zásadu:
Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské!
Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).
Zrekapitulujme si to:
1. Nárok na materskú máte vtedy, ak ste v období posledných dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu mali nemocenské poistenie aspoň 270 dní.
Pre budúce matky, ktoré nemocenské poistenie predtým nemali, je preto dôležité, aby sa v SP prihlásili na dobrovoľné nemocenské poistenie ešte pred otehotnením.
Budúce matky, ktoré predtým boli nemocensky poistené, sa s prihláškou na dobrovoľné nemocenské poistenie ponáhľať nemusia - stačí, ak sa prihlásia v SP až vo 8.-mom týždni tehotenstva (ak po započítaní predošlého nemocenského poistenia dva roky spätne odo dňa pôrodu budú mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia).
2. Aby bola materská skutočne v zaujímavej výške - teda ideálne vo výške 55% z 1084,55 €, čiže cca 600 € mesačne - treba sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť v každom prípade najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva a určiť si čo najvyšší vymeriavací základ (1084,55 €).
Ak by "čerstvé" dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov pred nástupom na materskú, SP by priznala materskú len vo výške 55% zo sumy minimálnej mzdy (aktuálne 55% z 295,50 €).
Na materskú sa pritom nastupuje 8 až 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu (de facto môžete na materskú nastúpiť povedzme 4 týždne pred predpokladaným dňom pôrodu, zákon to nevylučuje).
Pozrime sa na to ešte raz z iného uhla pohľadu
1. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom neboli nemocensky poistená - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie treba pred otehotnením a zvoliť si vymeriavací základ najvyšší možný - v súčasnosti (platí do 30.6.2010) je to suma 1084,55 €.
2. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli nemocensky poistená aspoň 2-3 mesiace - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie stačí do 8.-ho týždňa tehotenstva a treba si zvoliť vymeriavací základ najvyšší možný, čiže 1084,55 €.
Príklady
Jana je absolventka VŠ. Začala podnikať na živnosť, povinne poistená ako SZČO ešte nie je. Je vydatá, s manželom plánujú potomka. K 1.9.2009 sa v SP prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 1084,55 €. Od septembra 2009 platí mesačne poistné 47,70 € (splatnosť poistného je do 8.-ho dňa nasledujúceho mesiaca).
V novembri 2009 otehotnie. Dátum pôrodu lekár stanovil na 10.8.2010. Jana požiada o materské od 1.7.2010. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac jún 2010. Spolu teda zaplatí poistné za 10 mesiacov, v celkovej výške 477 €.
Jane sa narodí dieťa 4.8.2010.
Nárok na materské Jana mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (4.8.2008 až 3.8.2010) bola nemocensky poistená (dni od 1.9.2009 do 3.8.2010) viac než požadovaných 270 dní.
Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 1.9.2009 - 31.12.2009. Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (1.9.2009) do dňa nástupu na materské (1.7.2010) prešlo s rezervou viac ako 26 týždňov, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Jana poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.
Denný vymeriavací základ je: 4 (mesiace) x 1084,55 deleno 122 dní (1.9.2009 - 31.12.2009) = 35,5591 €.
Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 35,5591 € = 19,56 € na deň, približne 595 € na mesiac. Jana získa za celé obdobie = 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 3833 €.
Rekapitulácia: Pani Jana zaplatí poistné celkom 477 €. Za to dostane materské celkom 3833 €.
..................................
Kamila mala od 1.1.2008 do 30.4.2009 zamestnanie (pracovný pomer). V súčasnosti zamestnaná nie je, nepodniká. Ako zamestnanec bola do 30.4.2009 nemocensky poistená.
Kamila otehotnela (približne) 1.8.2009. Lekár stanovil termín pôrodu na 25.4.2010.
Kamila sa prihlási k 15.9.2009 v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 1084,55 €. Za september 2009 za 16 dní zaplatí poistné 25,40 € (47,70 € deleno 30, krát 16). Za október 2009 a nasledujúce mesiace platí mesačne poistné 47,70 €.
Kamila požiada o materské od 18.3.2010. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac marec 2010 vo výške 26,10 € (47,70 deleno 31, krát 17) . Spolu teda zaplatí poistné za približne 6 mesiacov, v celkovej výške 290 €.
Kamile sa narodí dieťa 27.4.2010.
Nárok na materské Kamila mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (27.4.2008 až 26.4.2010) bola nemocensky poistená (od 27.4.2008 do 30.4.2009 ako zamestnanec, od 15.9.2009 do 26.4.2010 ako dobrovoľne poistená) s veľkou rezervou viac než požadovaných 270 dní.
Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 15.9.2009 - 31.12.2009. Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (15.9.2009) do dňa nástupu na materské (18.3.2010) prejde 26 týždňov a 2 dni, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Kamila poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.
Denný vymeriavací základ je: 578,43 € (september od 15.-ho) + 3 x 1084,55 € (október - december), deleno 108 dní (15.9.2009 - 31.12.2009) = 35,4823 €.
Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 35,4823 € = 19,51 € na deň, približne 593 € na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 3824 €.
Rekapitulácia: Pani Kamila zaplatí poistné 290 € a dostane materské celkom 3824 €.
Ak ste doteraz neboli nemocensky poistená (napríklad preto, lebo ešte len študujete alebo ste začali podnikať a nie ste ešte povinne nemocensky poistená ako SZČO), tak nutnou podmienkou na získanie materského je samozrejme existencia nemocenského poistenia.
Ak chcete získať materské, musíte sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni (SP) ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).
Pozor, ak ste v posledných dvoch rokoch nemali žiadne nemocenské poistenie, musíte sa v SP prihlásiť ako DNPO ešte pred otehotnením! A to preto, lebo podmienkou na získanie materského je, aby ste boli nemocensky poistená aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.
Tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, to je 280 dní - preto zdôrazňujem: ak chcete mať istotu, že materské mať budete, treba sa v SP prihlásiť pred otehotnením.
Ak ste ale v období posledných dvoch rokov pred otehotnením mali nemocenské poistenie - napríklad mali ste zamestnanie, dobrovoľné nemocenské poistenie alebo ste boli povinne poistená SZČO, s prihlasovaním do SP ako DNPO sa ponáhľať nemusíte. Stačí, ak sa ako DNPO prihlásite najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. (prečo do 8.-ho týždňa si vysvetlíme ďalej).
Treba si samozrejme spočítať, či trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia do dňa pôrodu, spolu so započítaním predošlého - už skončeného - nemocenského poistenia za dva roky dozadu, bude spolu najmenej požadovaných 270 dní.
Skrátka: pri prihlásení sa v SP ako DNPO treba rešpektovať zásadu, že trvanie nového
dobrovoľného nemocenského poistenia spolu s prípadným predošlým už ukončeným nemocenským poistením bude najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.
Prihlásiť sa v SP ako DNPO znamená osobne zájsť do miestne príslušnej pobočky SP podľa miesta trvalého pobytu a vyplniť tzv. "Registračný list fyzickej osoby" s tým, že sa prihlasujete na dobrovoľné nemocenské poistenie.
Ak chcete mať materské čo najvyššie, čiže v súčasnosti je to okolo 600 € mesačne, v Registračnom liste uveďte vymeriavací základ 1084,55 €. Je to najvyššia možná suma (s platnosťou do 30.6.2010, od 1.7.2010 sa táto suma zvýši). Materské bude približne 55% z uvedeného vymeriavacieho základu (pozor, píšem to na tomto mieste zjednodušene, presný postup pri výpočte materského nájdete vyššie).
Ak uvediete vymeriavací základ ako sumu 1084,55 €, budete každý mesiac platiť poistné 4,4% zo základu, teda zo základu 1084,55 € je to 47,70 € (vypočítané poistné sa zaokrúhľuje na celé desiatky eurocentov nadol). Ak budete platiť poistné nie za celý mesiac ale len za jeho časť, suma poistného sa prepočíta alikvótne podľa počtu dní, za ktoré poistné platíte.
Poistné potom prestávate platiť ku dňu ku ktorému začnete poberať materské.
Pozor - na to, aby ste mali materské v zaujímavej výške - čiže 55% z vami určeného vymeriavacieho základu (55% zo základu 1084,55 € znamená materské okolo 600 € mesačne), je dôležité rešpektovať ešte jednu zásadu:
Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské!
Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).
Zrekapitulujme si to:
1. Nárok na materskú máte vtedy, ak ste v období posledných dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu mali nemocenské poistenie aspoň 270 dní.
Pre budúce matky, ktoré nemocenské poistenie predtým nemali, je preto dôležité, aby sa v SP prihlásili na dobrovoľné nemocenské poistenie ešte pred otehotnením.
Budúce matky, ktoré predtým boli nemocensky poistené, sa s prihláškou na dobrovoľné nemocenské poistenie ponáhľať nemusia - stačí, ak sa prihlásia v SP až vo 8.-mom týždni tehotenstva (ak po započítaní predošlého nemocenského poistenia dva roky spätne odo dňa pôrodu budú mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia).
2. Aby bola materská skutočne v zaujímavej výške - teda ideálne vo výške 55% z 1084,55 €, čiže cca 600 € mesačne - treba sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť v každom prípade najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva a určiť si čo najvyšší vymeriavací základ (1084,55 €).
Ak by "čerstvé" dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov pred nástupom na materskú, SP by priznala materskú len vo výške 55% zo sumy minimálnej mzdy (aktuálne 55% z 295,50 €).
Na materskú sa pritom nastupuje 8 až 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu (de facto môžete na materskú nastúpiť povedzme 4 týždne pred predpokladaným dňom pôrodu, zákon to nevylučuje).
Pozrime sa na to ešte raz z iného uhla pohľadu
1. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom neboli nemocensky poistená - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie treba pred otehotnením a zvoliť si vymeriavací základ najvyšší možný - v súčasnosti (platí do 30.6.2010) je to suma 1084,55 €.
2. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli nemocensky poistená aspoň 2-3 mesiace - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie stačí do 8.-ho týždňa tehotenstva a treba si zvoliť vymeriavací základ najvyšší možný, čiže 1084,55 €.
Príklady
Jana je absolventka VŠ. Začala podnikať na živnosť, povinne poistená ako SZČO ešte nie je. Je vydatá, s manželom plánujú potomka. K 1.9.2009 sa v SP prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 1084,55 €. Od septembra 2009 platí mesačne poistné 47,70 € (splatnosť poistného je do 8.-ho dňa nasledujúceho mesiaca).
V novembri 2009 otehotnie. Dátum pôrodu lekár stanovil na 10.8.2010. Jana požiada o materské od 1.7.2010. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac jún 2010. Spolu teda zaplatí poistné za 10 mesiacov, v celkovej výške 477 €.
Jane sa narodí dieťa 4.8.2010.
Nárok na materské Jana mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (4.8.2008 až 3.8.2010) bola nemocensky poistená (dni od 1.9.2009 do 3.8.2010) viac než požadovaných 270 dní.
Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 1.9.2009 - 31.12.2009. Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (1.9.2009) do dňa nástupu na materské (1.7.2010) prešlo s rezervou viac ako 26 týždňov, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Jana poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.
Denný vymeriavací základ je: 4 (mesiace) x 1084,55 deleno 122 dní (1.9.2009 - 31.12.2009) = 35,5591 €.
Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 35,5591 € = 19,56 € na deň, približne 595 € na mesiac. Jana získa za celé obdobie = 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 3833 €.
Rekapitulácia: Pani Jana zaplatí poistné celkom 477 €. Za to dostane materské celkom 3833 €.
..................................
Kamila mala od 1.1.2008 do 30.4.2009 zamestnanie (pracovný pomer). V súčasnosti zamestnaná nie je, nepodniká. Ako zamestnanec bola do 30.4.2009 nemocensky poistená.
Kamila otehotnela (približne) 1.8.2009. Lekár stanovil termín pôrodu na 25.4.2010.
Kamila sa prihlási k 15.9.2009 v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 1084,55 €. Za september 2009 za 16 dní zaplatí poistné 25,40 € (47,70 € deleno 30, krát 16). Za október 2009 a nasledujúce mesiace platí mesačne poistné 47,70 €.
Kamila požiada o materské od 18.3.2010. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac marec 2010 vo výške 26,10 € (47,70 deleno 31, krát 17) . Spolu teda zaplatí poistné za približne 6 mesiacov, v celkovej výške 290 €.
Kamile sa narodí dieťa 27.4.2010.
Nárok na materské Kamila mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (27.4.2008 až 26.4.2010) bola nemocensky poistená (od 27.4.2008 do 30.4.2009 ako zamestnanec, od 15.9.2009 do 26.4.2010 ako dobrovoľne poistená) s veľkou rezervou viac než požadovaných 270 dní.
Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 15.9.2009 - 31.12.2009. Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (15.9.2009) do dňa nástupu na materské (18.3.2010) prejde 26 týždňov a 2 dni, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Kamila poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.
Denný vymeriavací základ je: 578,43 € (september od 15.-ho) + 3 x 1084,55 € (október - december), deleno 108 dní (15.9.2009 - 31.12.2009) = 35,4823 €.
Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 35,4823 € = 19,51 € na deň, približne 593 € na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 3824 €.
Rekapitulácia: Pani Kamila zaplatí poistné 290 € a dostane materské celkom 3824 €.
Materské v roku 2009 - 3. časť
III. ČASŤ: NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOC. POISTENÍ
V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:
• má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
• má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
• má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
• je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon").
Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď vyššie). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.
Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.
Pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.
Príklad
Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - v roku 2008 to bola suma 8100 Sk, od januára 2009 je to suma základu 295,50 €.
Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2009 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pre dobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 700 €.
Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2009. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.
Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO:
Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2008.
Denný vymeriavací základ je suma (12 x 8100) / 30,126 / 366 = 8,8155 €.
Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia:
Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2009.
Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 700)/303 = 23,1024 €.
Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (8,8155 + 23,1024) € = 55% z 31,9179 € = približne 17,55 € na deň, približne 535 € mesačne.
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.
Avšak pozor!
Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.
Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.
V druhom polroku 2009 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:
Júl, august, október, december: 1084,55 / 31 = 34,9855 €
september, november: 1084,55 / 30 = 36,1517 €
Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného
Podľa § 138 ods. 18 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 1084,55 €).
Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 1084,55 €). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 1084,55 €. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 1084,55 €. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.
V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:
• má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
• má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
• má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
• je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon").
Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď vyššie). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.
Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.
Pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.
Príklad
Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - v roku 2008 to bola suma 8100 Sk, od januára 2009 je to suma základu 295,50 €.
Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2009 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pre dobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 700 €.
Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2009. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.
Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO:
Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2008.
Denný vymeriavací základ je suma (12 x 8100) / 30,126 / 366 = 8,8155 €.
Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia:
Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2009.
Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 700)/303 = 23,1024 €.
Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (8,8155 + 23,1024) € = 55% z 31,9179 € = približne 17,55 € na deň, približne 535 € mesačne.
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.
Avšak pozor!
Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.
Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.
V druhom polroku 2009 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:
Júl, august, október, december: 1084,55 / 31 = 34,9855 €
september, november: 1084,55 / 30 = 36,1517 €
Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného
Podľa § 138 ods. 18 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 1084,55 €).
Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 1084,55 €). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 1084,55 €. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 1084,55 €. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.
Materské v roku 2009 - 2. časť
II. ČASŤ: VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO
Výška materského na jeden deň je daná ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).
Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Čiže postupujeme takto:
1. Určíme rozhodujúce obdobie
2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období
3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období
4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)
Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.
ROZHODUJÚCE OBDOBIE
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.
Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.
Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.
Príklad
Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2009. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2009 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2009. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2009 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.
Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1. júlu 2009 šlo o hranicu 12 x 295,50 € = 3546 € alebo 106827 Sk).
Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky
Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:
1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2010, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2009. Atď.
2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.
Príklad
Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2007. Za rok 2007 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2008 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2008 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2009 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2010, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2009 bude vyšší ako 3834,96 €. Atď.
Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2008 do konca roku 2008.
3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2008 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2008 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2009 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2009.
Pani Darina sa k 15.4.2009 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2009 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.
Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2008 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2009 do 30.9.2009.
Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2009 do 30.9.2009. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2008, sa nezohľadní.
4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2008 do 30.9.2009, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2009 sa zamestnala v spoločnosti Devín.
Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2009. O materské požiada pani Edita k 20.10.2009.
Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2009 do 20.10.2009. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.
5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).
6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
Príklad
Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2008 do 30.9.2009. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2009 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2009. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2008 do 31.12.2008.
Pozor
Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.
VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods. 18 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2009 do 30.6.2010 ide o sumu 1084,55 €). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).
Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 1084,55 €). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 1084,55 €. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 1084,55 €. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.
Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
• v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
• v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
• v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2009 – rozhodujúce obdobie je rok 2008.
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2008. Spolu je to suma 200000 Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma 6638,783774 €
Pani Gabriela bola v roku 2008 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2008 odpočítajú.
Denný vymeriavací základ je: 6638,783774 €/346 = 19,1873 €
Príklad
Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2008. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2009.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2008 do konca roka 2008.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2008, je suma 6 x 8100 = 48600 Sk = 1613,224457 € (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2008 do konca roka 2008 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 1613,224457 € / 184 dní = 8,7676 €.
Príklad
Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2008. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 30219 Sk. Od 1.1.2009 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 295,50 €.
Poznámka: Podľa § 142 ods. 5 zákona, po 1.1.2009 je možné zmeniť vymeriavací základ v dobrovoľnom nemocenskom poistení najskôr po uplynutí 6 mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu !!
Iveta v januári 2009 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2009.
Iveta požiada o materské k 20.8.2009. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2008 do 31.12.2008.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 30219 = 30219 Sk, čo je 1003,087034 €.
Obdobie od 1.12.2008 do 31.12.2008 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 1003,087034 € / 31 dní = 32,3577 €.
PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:
• poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
• poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.
Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v roku 2009 je minimálna mzda 295,50 €).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2009 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.
Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 800 € plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2009 vo výške 960 €. Z toho jedna tridsiatina je 32 €, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.
Materské bude 55% z 32 €, teda 17,60 € na deň.
Príklad
Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009. V čase od 1.7.2009 do 30.7.2010 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2008 bol nižší ako 3546 €.
Od 1.7.2010 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 450 €.
Pani Jarmila presne k 1.7.2010 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 450 € deleno 30 = 15 €.
Materské bude 55% z 15 €, teda 8,25 € na deň.
Výška materského na jeden deň je daná ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).
Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Čiže postupujeme takto:
1. Určíme rozhodujúce obdobie
2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období
3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období
4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)
Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.
ROZHODUJÚCE OBDOBIE
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.
Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.
Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.
Príklad
Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2009. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2009 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2009. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2009 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.
Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1. júlu 2009 šlo o hranicu 12 x 295,50 € = 3546 € alebo 106827 Sk).
Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky
Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:
1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2010, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2009. Atď.
2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.
Príklad
Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2007. Za rok 2007 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2008 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2008 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2009 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2010, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2009 bude vyšší ako 3834,96 €. Atď.
Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2008 do konca roku 2008.
3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2008 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2008 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2009 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2009.
Pani Darina sa k 15.4.2009 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2009 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.
Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2008 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2009 do 30.9.2009.
Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2009 do 30.9.2009. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2008, sa nezohľadní.
4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.
Príklad
Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2008 do 30.9.2009, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2009 sa zamestnala v spoločnosti Devín.
Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2009. O materské požiada pani Edita k 20.10.2009.
Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2009 do 20.10.2009. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.
5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).
6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
Príklad
Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2008 do 30.9.2009. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2009 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2009. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2008 do 31.12.2008.
Pozor
Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.
VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods. 18 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2009 do 30.6.2010 ide o sumu 1084,55 €). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).
Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 1084,55 €). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 1084,55 €. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 1084,55 €. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.
Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
• v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
• v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
• v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.
Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2009 – rozhodujúce obdobie je rok 2008.
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2008. Spolu je to suma 200000 Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma 6638,783774 €
Pani Gabriela bola v roku 2008 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2008 odpočítajú.
Denný vymeriavací základ je: 6638,783774 €/346 = 19,1873 €
Príklad
Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2008. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2009.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2008 do konca roka 2008.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2008, je suma 6 x 8100 = 48600 Sk = 1613,224457 € (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2008 do konca roka 2008 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 1613,224457 € / 184 dní = 8,7676 €.
Príklad
Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2008. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 30219 Sk. Od 1.1.2009 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 295,50 €.
Poznámka: Podľa § 142 ods. 5 zákona, po 1.1.2009 je možné zmeniť vymeriavací základ v dobrovoľnom nemocenskom poistení najskôr po uplynutí 6 mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu !!
Iveta v januári 2009 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2009.
Iveta požiada o materské k 20.8.2009. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2008 do 31.12.2008.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 30219 = 30219 Sk, čo je 1003,087034 €.
Obdobie od 1.12.2008 do 31.12.2008 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 1003,087034 € / 31 dní = 32,3577 €.
PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:
• poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
• poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.
Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v roku 2009 je minimálna mzda 295,50 €).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2009 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.
Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 800 € plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2009 vo výške 960 €. Z toho jedna tridsiatina je 32 €, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.
Materské bude 55% z 32 €, teda 17,60 € na deň.
Príklad
Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009. V čase od 1.7.2009 do 30.7.2010 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2008 bol nižší ako 3546 €.
Od 1.7.2010 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 450 €.
Pani Jarmila presne k 1.7.2010 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 450 € deleno 30 = 15 €.
Materské bude 55% z 15 €, teda 8,25 € na deň.
Materské v roku 2009 - 1. časť
1. ČASŤ: KEDY JE NÁROK NA MATERSKÉ
Pre akúkoľvek osobu platí, že nárok na materské má len osoba, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, prípadne nemocensky poistená bola a je v tzv. ochrannej lehote.
ZAMESTNANKYŇA
Podľa § 30 a § 48 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), nárok na materské bude mať zamestnankyňa, ak:
• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá povinné nemocenské poistenie zamestnanca alebo je v tzv. ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• nemá príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu poberania materského.
Príklad
Pani Adela bola zamestnaná od 1.3.2008 do 31.12.2008 v spoločnosti Devín. Potom bola nezamestnaná až do 1.8.2009, kedy sa zamestnala - už ako tehotná – v spoločnosti Karpaty. Dátum pôrodu lekár určil na 1.2.2010. O materské pani Adela požiada k 15.12.2009.
Pani Adela bude mať nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. O materské žiada v čase, kedy jej trvá povinné nemocenské poistenie a v období od 1.2.2008 do 31.1.2010 trvali jej zamestnania spolu viac ako 270 dní.
SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA („SZČO“)
(povinne nemocensky poistená)
Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:
• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá povinné nemocenské poistenie SZČO alebo je v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia SZČO,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako SZČO najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk).
Príklad
Pani Alžbeta má živnosť, je povinne nemocensky poistená ako SZČO. Pani Alžbeta chce nastúpiť na materské v októbri 2009. Pani Alžbeta však do konca októbra 2009 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac september 2009 – preto nebude mať nárok na materské i keď ostatné podmienky spĺňa.
DOBROVOĽNE NEMOCENSKY POISTENÁ OSOBA („DNPO“)
Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:
• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá dobrovoľné nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote po skončení trvania dobrovoľného nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk.
Tip
Podľa § 14 ods.2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená môže byť na základe svojho rozhodnutia každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže v Sociálnej poisťovni napríklad prihlásiť študentka, nepracujúca žena „v domácnosti“ ale i osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Dobrovoľné nemocenské poistenie možno odporučiť zamestnankyni alebo podnikateľke, ktorá má v povinnom nemocenskom poistení ako zamestnanec alebo ako SZČO nízky vymeriavací základ a uvažuje o tehotenstve.
Príklad
Pani Andrea skončila v júni 2009 strednú školu. Od 1.9.2009 do 31.12.2009 sa zamestnala na dobu určitú v spoločnosti Devín. V novembri 2009 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 15.8.2010. Pani Andrea bude od 1.1.2010 bez zamestnania a hrozí jej, že nebude mať nárok na materské – zamestnanie v spoločnosti Devín bude trvať len 122 dní.
Ak sa od 1.1.2010 prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, získa tým nárok na materské. Od 1.1.2010 do 14.8.2010 by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo len 226 dní. Pri posudzovaní nároku na materské sa však spočíta obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca (122 dní) a obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia (226 dní, spolu by to bolo 348 dní). V súčte je to omnoho viac ako 270 dní a preto bude mať nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia.
OCHRANNÁ LEHOTA
Ako je uvedené vyššie, nárok na materské je vtedy, ak sa podmienky ustanovené na vznik nároku na materské splnili počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Pojem „ochranná lehota“ definuje § 32 zákona.
Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
Príklad
Pani Beáta bola zamestnankyňou spoločnosti Devín od 1.1.2009 do 30.9.2009. Od 1.10.2009 po vzájomnej dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer – a to v čase, kedy už bola tehotná. Nové zamestnanie pani Beáta nemá. Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, v danom prípade teda od 1.10.2009 do 31.3.2010. Ak do 31.3.2010 nastúpi pani Beáta na materské (o materské môže žiadať najskôr 6 až 8 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu), nárok naň bude mať.
REŤAZOVÉ PôRODY
Podľa § 49a zákona sa do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia SZČO sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
Toto ustanovenie je dôležité pri tzv. reťazových pôrodoch.
Príklad
Pani Barbora je zamestnancom spoločnosti Devín od 1.1.2006. Začiatkom roka 2008 odišla na materskú dovolenku pri prvom dieťati. Po dobu 28 týždňov poberala materské. Od 1.9.2008 sa materská dovolenka zmenila na rodičovskú dovolenku – podľa § 26 zákona odo dňa začiatku rodičovskej dovolenky (odkedy poberá rodičovský príspevok) tým došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca a to v čase od 1.9.2008.
Pani Barbora počas rodičovskej dovolenky znovu otehotnela. Lekár stanovil očakávaný deň pôrodu na 1.1.2010. V posledných dvoch rokoch pred druhým pôrodom, teda v čase od 1.1.2008 do 31.12.2009, bola pani Barbora povinne nemocensky poistená ako zamestnanec len v období od 1.1.2006 do 31.8.2008 – do nástupu na rodičovskú dovolenku pri prvom dieťati. Toto obdobie trvalo spolu len 243 dní, teda menej ako 270 dní. Podľa § 49a zákona sa však započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie od 1.9.2008 do 31.12.2009. Pri započítaní obdobia rodičovskej dovolenky dostávame spolu 730 dní, čo je samozrejme viac ako 270 dní. Nárok na materské pri druhom dieťati pani Barbora mať bude.
Pre akúkoľvek osobu platí, že nárok na materské má len osoba, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, prípadne nemocensky poistená bola a je v tzv. ochrannej lehote.
ZAMESTNANKYŇA
Podľa § 30 a § 48 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), nárok na materské bude mať zamestnankyňa, ak:
• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá povinné nemocenské poistenie zamestnanca alebo je v tzv. ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• nemá príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu poberania materského.
Príklad
Pani Adela bola zamestnaná od 1.3.2008 do 31.12.2008 v spoločnosti Devín. Potom bola nezamestnaná až do 1.8.2009, kedy sa zamestnala - už ako tehotná – v spoločnosti Karpaty. Dátum pôrodu lekár určil na 1.2.2010. O materské pani Adela požiada k 15.12.2009.
Pani Adela bude mať nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. O materské žiada v čase, kedy jej trvá povinné nemocenské poistenie a v období od 1.2.2008 do 31.1.2010 trvali jej zamestnania spolu viac ako 270 dní.
SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA („SZČO“)
(povinne nemocensky poistená)
Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:
• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá povinné nemocenské poistenie SZČO alebo je v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia SZČO,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako SZČO najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk).
Príklad
Pani Alžbeta má živnosť, je povinne nemocensky poistená ako SZČO. Pani Alžbeta chce nastúpiť na materské v októbri 2009. Pani Alžbeta však do konca októbra 2009 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac september 2009 – preto nebude mať nárok na materské i keď ostatné podmienky spĺňa.
DOBROVOĽNE NEMOCENSKY POISTENÁ OSOBA („DNPO“)
Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:
• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá dobrovoľné nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote po skončení trvania dobrovoľného nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk.
Tip
Podľa § 14 ods.2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená môže byť na základe svojho rozhodnutia každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže v Sociálnej poisťovni napríklad prihlásiť študentka, nepracujúca žena „v domácnosti“ ale i osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Dobrovoľné nemocenské poistenie možno odporučiť zamestnankyni alebo podnikateľke, ktorá má v povinnom nemocenskom poistení ako zamestnanec alebo ako SZČO nízky vymeriavací základ a uvažuje o tehotenstve.
Príklad
Pani Andrea skončila v júni 2009 strednú školu. Od 1.9.2009 do 31.12.2009 sa zamestnala na dobu určitú v spoločnosti Devín. V novembri 2009 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 15.8.2010. Pani Andrea bude od 1.1.2010 bez zamestnania a hrozí jej, že nebude mať nárok na materské – zamestnanie v spoločnosti Devín bude trvať len 122 dní.
Ak sa od 1.1.2010 prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, získa tým nárok na materské. Od 1.1.2010 do 14.8.2010 by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo len 226 dní. Pri posudzovaní nároku na materské sa však spočíta obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca (122 dní) a obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia (226 dní, spolu by to bolo 348 dní). V súčte je to omnoho viac ako 270 dní a preto bude mať nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia.
OCHRANNÁ LEHOTA
Ako je uvedené vyššie, nárok na materské je vtedy, ak sa podmienky ustanovené na vznik nároku na materské splnili počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Pojem „ochranná lehota“ definuje § 32 zákona.
Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
Príklad
Pani Beáta bola zamestnankyňou spoločnosti Devín od 1.1.2009 do 30.9.2009. Od 1.10.2009 po vzájomnej dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer – a to v čase, kedy už bola tehotná. Nové zamestnanie pani Beáta nemá. Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, v danom prípade teda od 1.10.2009 do 31.3.2010. Ak do 31.3.2010 nastúpi pani Beáta na materské (o materské môže žiadať najskôr 6 až 8 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu), nárok naň bude mať.
REŤAZOVÉ PôRODY
Podľa § 49a zákona sa do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia SZČO sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
Toto ustanovenie je dôležité pri tzv. reťazových pôrodoch.
Príklad
Pani Barbora je zamestnancom spoločnosti Devín od 1.1.2006. Začiatkom roka 2008 odišla na materskú dovolenku pri prvom dieťati. Po dobu 28 týždňov poberala materské. Od 1.9.2008 sa materská dovolenka zmenila na rodičovskú dovolenku – podľa § 26 zákona odo dňa začiatku rodičovskej dovolenky (odkedy poberá rodičovský príspevok) tým došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca a to v čase od 1.9.2008.
Pani Barbora počas rodičovskej dovolenky znovu otehotnela. Lekár stanovil očakávaný deň pôrodu na 1.1.2010. V posledných dvoch rokoch pred druhým pôrodom, teda v čase od 1.1.2008 do 31.12.2009, bola pani Barbora povinne nemocensky poistená ako zamestnanec len v období od 1.1.2006 do 31.8.2008 – do nástupu na rodičovskú dovolenku pri prvom dieťati. Toto obdobie trvalo spolu len 243 dní, teda menej ako 270 dní. Podľa § 49a zákona sa však započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie od 1.9.2008 do 31.12.2009. Pri započítaní obdobia rodičovskej dovolenky dostávame spolu 730 dní, čo je samozrejme viac ako 270 dní. Nárok na materské pri druhom dieťati pani Barbora mať bude.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)