Materské v roku 2008 - diel I.

Všetko čo potrebujete vedieť o materskej, nájdete v seriáli príspevkov o materskej. Kedy je nárok na materské, ako sa vypočíta výška materského, aké triky použiť na to, aby bolo materské čo najvyššie. Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

KEDY JE NÁROK NA MATERSKÉ

Pre akúkoľvek osobu platí, že nárok na materské má len osoba, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, prípadne nemocensky poistená bola a je v tzv. ochrannej lehote.

Zamestnankyňa

Podľa § 30 a § 48 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), nárok na materské bude mať zamestnankyňa, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať povinné nemocenské poistenie zamestnanca alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• nemá príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu poberania materského.

Príklad

Pani Adela bola zamestnaná od 1.3.2007 do 31.12.2007 v spoločnosti Devín. Potom bola nezamestnaná až do 1.8.2008, kedy sa zamestnala - už ako tehotná – v spoločnosti Karpaty. Dátum pôrodu lekár určil na 1.2.2009. O materské pani Adela požiada k 15.12.2008.

Pani Adela bude mať nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. O materské žiada v čase, kedy jej trvá povinné nemocenské poistenie a v období od 1.2.2007 do 31.1.2009 trvali jej zamestnania spolu viac ako 270 dní.

Samostatne zárobkovo činná osoba („SZČO“), nemocensky poistená ako SZČO

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať povinné nemocenské poistenie SZČO alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia SZČO,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako SZČO najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk).

Príklad

Pani Alžbeta má živnosť, je povinne nemocensky poistená ako SZČO. Pani Alžbeta chce nastúpiť na materské v októbri 2008. Pani Alžbeta však do konca októbra 2008 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac september 2008 – preto nebude mať nárok na materské i keď ostatné podmienky spĺňa.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba („DNPO“)

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať dobrovoľné nemocenské poistenie alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania dobrovoľného nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk.

Tip

Podľa § 14 ods.2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená môže byť na základe svojho rozhodnutia každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže v Sociálnej poisťovni napríklad prihlásiť študentka, nepracujúca žena „v domácnosti“ ale i osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Dobrovoľné nemocenské poistenie možno odporučiť zamestnankyni alebo podnikateľke, ktorá má v povinnom nemocenskom poistení ako zamestnanec alebo ako SZČO nízky vymeriavací základ a uvažuje o tehotenstve.

Príklad

Pani Andrea skončila v júni 2008 strednú školu. Od 1.9.2008 do 31.12.2008 sa zamestnala na dobu určitú v spoločnosti Devín. V novembri 2008 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 15.8.2009. Pani Andrea bude od 1.1.2009 bez zamestnania a hrozí jej, že nebude mať nárok na materské – zamestnanie v spoločnosti Devín bude trvať len 122 dní.

Ak sa od 1.1.2009 prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, získa tým nárok na materské. Od 1.1.2009 do 14.8.2009 by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo len 226 dní. Pri posudzovaní nároku na materské sa však spočíta obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca (122 dní) a obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia (226 dní, spolu by to bolo 348 dní). V súčte je to omnoho viac ako 270 dní a preto bude mať nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia.

OCHRANNÁ LEHOTA

Ako je uvedené vyššie, nárok na materské je vtedy, ak sa podmienky ustanovené na vznik nároku na materské splnili počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Pojem „ochranná lehota“ definuje § 32 zákona.

Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

Príklad

Pani Beáta bola zamestnankyňou spoločnosti Devín od 1.1.2008 do 30.9.2008. Od 1.10.2008 po vzájomnej dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer – a to v čase, kedy už bola tehotná. Nové zamestnanie pani Beáta nemá. Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, v danom prípade teda od 1.10.2008 do 31.3.2009. Ak do 31.3.2009 nastúpi pani Beáta na materské (o materské môže žiadať najskôr 6 až 8 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu), nárok naň bude mať.

REŤAZOVÉ PôRODY

Podľa § 49a zákona sa do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia SZČO sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Toto ustanovenie je dôležité pri tzv. reťazových pôrodoch.

Príklad

Pani Barbora je zamestnancom spoločnosti Devín od 1.1.2006. Začiatkom roka 2007 odišla na materskú dovolenku pri prvom dieťati. Po dobu 28 týždňov poberala materské. Od 1.9.2007 sa materská dovolenka zmenila na rodičovskú dovolenku – podľa § 26 zákona odo dňa začiatku rodičovskej dovolenky (odkedy poberá rodičovský príspevok) tým došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca a to v čase od 1.9.2007.

Pani Barbora počas rodičovskej dovolenky znovu otehotnela. Lekár stanovil očakávaný deň pôrodu na 1.1.2009. V posledných dvoch rokov pred druhým pôrodom, teda v čase od 1.1.2007 do 31.12.2008, bola pani Barbora povinne nemocensky poistená ako zamestnanec len v období od 1.1.2007 do 31.8.2007 – do nástupu na rodičovskú dovolenku pri prvom dieťati. Toto obdobie trvalo spolu len 243 dní, teda menej ako 270 dní. Podľa § 49a zákona sa však započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie od 1.9.2007 do 31.12.2008. Pri započítaní obdobia rodičovskej dovolenky dostávame spolu 730 dní, čo je samozrejme viac ako 270 dní. Nárok na materské pri druhom dieťati pani Barbora mať bude.

V ďalšej časti sa dočítate, ako sa vypočíta výška materského.

Ročné zúčtovanie poistného - samoplatitelia, poistenci štátu, tlačivo typ C - najčastejšie otázky

Dovolím si všetkých požiadať o rešpektovanie autorských práv, kopírovanie príspevkov je dovolené len na svoju potrebu a na nekomerčné účely. Ak máte záujem o spoluprácu na komerčnom základe, kontakt nájdete na konci stránky.

Otázka:

Ako samoplatiteľ som mal za rok 2007 príjmy z prenájmu vo výške 200000 Sk – podával som daňové priznanie atď. Iné príjmy som nemal. Musím vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2007?

Odpoveď:

Príjem z prenájmu zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov patrí medzi tzv. vyňaté príjmy – viď § 13 ods. 20 zákona, a takéto príjmy sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu samoplatiteľa – viď § 13 ods.7 zákona. Preto zúčtovanie urobiť nemusíte.

Otázka:

Som študent a prispievam do jedného časopisu. Nie som zamestnancom toho časopisu, s vydavateľom časopisu mám uzatvorenú len autorskú zmluvu. Z mojich príjmov (honorárov) vydavateľ automaticky strháva zrážkovú daň.

Za rok 2007 moje hrubé príjmy z honorárov dosiahnu sumu cca 100 000 Sk. Iné príjmy nemám. Aby som dostal naspäť vrátenú zrážkovú daň (asi 12000 Sk), chcem v marci 2008 podať daňové priznanie za rok 2007. Čo však potom so zdravotným poistením?

Odpoveď:

Ak podáte daňové priznanie, pretože sa Vám oplatí tzv. "dodaniť" príjmy z honorárov, potom platí, že ak vaše hrubé príjmy dosiahnuté za rok 2007, ktoré v konečnom dôsledku neboli zdanené zrážkovou daňou (pretože podáte daňové priznanie a zdaníte ich "normálne") budú vyššie ako 59232 Sk, musíte podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V ročnom zúčtovaní sa poistné vypočíta z brutto príjmu, ktorý ste zarobili. Ak ide o príjem 100000 Sk, tak pri sadzbe 14% bude poistné suma 14000 Sk.

Z uvedených čísel vyplýva, že sa vám neoplatí podať daňové priznanie. Ak vrátená daň bude približne 12000 Sk, tak na druhej strane zaplatíte poistné 14000 Sk, a stratíte tak okolo 2000 Sk.

Otázka:

Som dôchodkyňa a mám pridelené DIČ vzhľadom na skutočnosť, že prenajímam svoj majetok (poľnohospodársku pôdu).

Po pridelení DIČ nastala ďalšia skutočnosť a stala som sa členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa zák.č:181/1995 Z.z.par.10.(o pozemkových spoločenstvách).

Svoje príjmy zdaňujem takto:

1. Príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňujem podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

2. Príjmy z prenájmu zdaňujem podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 11 ods.4 písm.a) nie som SZČO.

Ak nie som platiteľom poistného ako SZČO a ako dôchodca som poistencom štátu, podávam ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa skutočne nepovažujete za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení.

Preto sa nemusíte prihlasovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO, neplatíte preddavky na zdravotné poistenie a nemáte povinnosť podávať ročné zúčtovanie ako SZČO.

Avšak - ako uvádzate, ste na dôchodku. Predpokladám, že zamestnanie nemáte. Podľa toho za Vás platí poistné štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z.

Podľa § 11 ods. 10 však za vás štát platí poistné len vtedy, ak za rok 2007 váš príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona. Pre rok 2007 to znamená sumu 12 x 4936 Sk = 59232 Sk.

Medzi vyňaté príjmy patrí príjem z prenájmu, zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nie však príjem zdanený podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Znamená to, že ak váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) neprevýši sumu 59232 Sk, nemusíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného, zostávate poistencom štátu, neplatíte do zdravotnej poisťovne nič.

Ak však váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) prevýši sumu 59232 Sk, musíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V takomto prípade sa ročné zúčtovanie podáva na tlačive typ C. Ako vymeriavací základ sa uvedie príjem z pozemkového spoločenstva (urbáru), ktorý ste dostali v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na záver však poznámka. Ak skutočne Váš príjem z urbáru za rok 2007 prevýšil sumu 59232 Sk, odporúčam dodatočne sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako SZČO a podať ročné zúčtovanie na tlačive typ B.

Otázka:

Dôchodkyňa predala v roku 2007 zeleninu z vlastnej záhrady odberateľovi, ktorý jej za to vyplatil spolu 23000 Sk.

Povinnosť podať daňové priznanie nemala, nakoľko sa tento príjem považuje podľa § 8 ods.1 písm.a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov za príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti a je oslobodený od dane podľa § 9 ods.1 písm.h) zákona č. 595/2003 Z.z. až do výšky päťnásobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. (pre rok 2007 je to 24900 Sk).

Má táto dôchodkyňa povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007?

Odpoveď:

Príjem zdanený podľa § 8 zákona o dani z príjmov a dokonca oslobodený od dane z príjmov v zmysle § 9 ods.1 písm.h) od platenia dane, sa v ročnom zúčtovaní poistného neuvádza a samotná existencia takéhoto príjmu nie je dôvodom na podanie ročného zúčtovania.

Uvedená osoba preto nemá povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie.

Otázka:

V roku 2007 som dobrovoľne nezamestnaný a preddavky do zdravotnej poisťovne som platil ako samoplatiteľ 692 Sk mesačne.

Pre istú spoločnosť som pracoval na základe dohody o vykonaní práce. Ide o prácu, ktorá začala ešte v roku 2006, pokračovala až do októbra 2007 a po jej skončení som dostal jednorazovo vyplatenú celú odmenu (teda aj za prácu vykonanú ešte v roku 2006) vo výške 100000 Sk. Alikvótna časť vyúčtovaná za rok 2006 je 40000 Sk, za rok 2007 je to 60000 Sk.

Mám povinnosť podať ročné zúčtovanie za rok 2007? Akú sumu mám uviesť v ročnom zúčtovaní - 60000 Sk alebo 100000 Sk?

Odpoveď:

Ročné zúčtovanie za rok 2007 musíte podať, pretože vaše príjmy za rok 2007 boli vyššie ako úhrn minimálnych základov, čo je suma 59232 Sk.

V ročnom zúčtovaní musíte uviesť príjem na dohodu, ktorý Vám bol vyplatený a zúčtovaný za rok 2007. Dôležité preto je, do ktorého mesiaca platca odmeny vyplatil a zaúčtoval odmenu na dohodu.

Ak Vám platca odmeny zúčtoval celú odmenu vo výplatnom termíne za mesiac október 2007, musíte si celú odmenu započítať do ročného zúčtovania, napriek tomu, že ste prácu vykonávali už od roku 2006.

Teda nie je dôležité kedy bola vykonaná práca, nie je dôležité, kedy presne bola odmena vyplatená, dôležité je, do ktorého mesiaca v zmysle Zákonníka práce zaradil - zaúčtoval platca odmeny túto odmenu.

V uvedenom prípade teda do ročného zúčtovania uvediete sumu celých 100000 Sk.

Otázka:

V roku 2007 sme na dohodu o brigádnickej práci zamestnávali osobu inak dobrovoľne nezamestnanú. Zárobok za rok 2006 dosiahol okolo 60000 Sk. Teraz od nás žiada potvrdenie o príjme, pretože si podáva ročné zúčtovanie poistného. Máme mu vydať doklad o príjmoch a preddavkoch tak ako „riadnym“ zamestnancom?

Odpoveď:

Nie. Osobe, ktorú ste zamestnávali na dohodu nevydávate doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch podľa § 19 ods. 5 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Tento doklad vydávate len osobám, ktoré sa považujú za zamestnancov na účely zákona o zdravotnom poistení – osobám v pracovnom alebo služobnom pomere, štatutárom spoločnosti, konateľom, spoločníkom atď. Osoba, ktorá mala príjem z dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, preukazuje svoj príjem zdravotnej poisťovni výplatnými páskami (§ 130 ods.5 Zákonníka práce), prípade potvrdením o zdaniteľnej mzde (§ 39 ods. 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Ak by takáto osoba preukazovala výšku svojich príjmov dokladom o príjmoch a zaplatených preddavkoch vydanom podľa § 19 ods. 5 zákona, zdravotná poisťovňa by sa naopak mohla domnievať, že šlo o príjmy z činnosti zamestnanca a považovať podané ročné zúčtovanie za nesprávne.

Otázka:

Študentka strednej školy dovŕši 18 rokov až v júli 2008. V roku 2007 mala príjem z honorárov (autorka software) vo výške 70000 Sk, musí preto podať ročné zúčtovanie za rok 2007. Zúčtovanie podáva sama alebo zúčtovanie musí za ňu podať zákonný zástupca?

Odpoveď:

Keďže v čase podávania zúčtovania ešte nebude plnoletá, zúčtovanie za ňu podáva zákonný zástupca – rodič. Na prvej strane tlačiva sa v takomto prípade vyplní II. Oddiel, kde sa uvedú údaje o zákonnom zástupcovi.

Tlačivo podpisuje zákonný zástupca.


Tlačivo ročného zúčtovania typ C

Otázka:

Podávam ročné zúčtovanie ako samoplatiteľ. Musím k tlačivu typ C priložiť aj potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí ma v roku 2007 zamestnávali na dohody?

Odpoveď:

Nie. K tlačivu typ C nie ste povinný priložiť potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí vás zamestnávali na dohody. Doklady o príjme na dohody ste však povinný uschovať si pre prípad kontroly zo strany zdravotnej poisťovne – viď § 24 písm. d) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Otázka:

V roku 2007 som platil celý rok preddavky ako samoplatiteľ vo výške 692 Sk mesačne. Preddavok za december 2007 som zaplatil až 5. januára 2008. Čo mám zapísať do položky č. 25?

Odpoveď:

Do položky č. 25 sa zapisuje suma zaplatených preddavkov za mesiace roka 2007 bez ohľadu na to, kedy boli zaplatené (stačí, ak boli zaplatené tesne pred podaním zúčtovania). Preto vo vašom prípade zapíšete sumu 12 x 692 Sk = 8304 Sk.

Otázka:

Som slobodný umelec, dosahujem príjmy – honoráre podľa Autorského zákona. V zdravotnej poisťovni nie som prihlásený ako SZČO ale ako samoplatiteľ. Za rok 2007 som dosiahol príjmy vo výške 400000 Sk, základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní som mal 220000 Sk. Čo mám zapísať do položky č. 26 a 42 – brutto príjem alebo základ dane?

Odpoveď:

Do položky č. 26 sa zapisuje vymeriavací základ samoplatiteľa podľa § 13 ods. 7 zákona – teda (brutto) príjem, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, dosiahnutý v roku 2006 okrem vyňatých príjmov. Do položky č. 26 preto zapíšete vami dosiahnutý príjem zdanený podľa § 6 zákona o dani z príjmov – sumu 400000 Sk.

Poznámka. Osobám, ktoré majú ako autori brutto príjem vyšší, ako dvanásťnásobok minimálnej mzdy platnej k 1.1. daného roka sa odporúča prihlásiť sa ako SZČO - ich poistné na zdravotné poistenie tak bude nižšie ako v prípade, keď zostanú samoplatiteľmi.

Otázka:

Aké sa prikladajú prílohy k tlačivu typ C?

Odpoveď:

K tlačivu sa nemusia priložiť žiadne potvrdenia o príjme zo závislej činnosti (potvrdenia o príjme na dohody a pod.). Podobne výpis z daňového priznania sa priložiť nemusí. Pozor, takéto doklady, potvrdenia a pod. je však potrebné mať odložené po dobu 10 rokov a v prípade kontroly samoplatiteľa zo strany zdravotnej poisťovne musí tieto doklady poistenec
poisťovni predložiť.

Ročné zúčtovanie poistného - SZČO, tlačivo typ B - najčastejšie otázky

Dovolím si všetkých požiadať o rešpektovanie autorských práv, kopírovanie príspevkov je dovolené len na svoju potrebu a na nekomerčné účely. Ak máte záujem o spoluprácu na komerčnom základe, kontakt nájdete na konci stránky.

Otázka:

Som SZČO, za rok 2007 dosiahnem stratu. Som povinný podať ročné zúčtovanie za rok 2007?

Odpoveď:

Každý poistenec, ktorý bol v r. 2007 považovaný za SZČO čo len jeden deň (čo len jeden deň bol prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO), musí vykonať ročné zúčtovanie. A to aj keď mal stratu.

Otázka:

Som živnostník - v zdravotnej poisťovni som prihlásený ako SZČO. Účtujem v jednoduchom účtovníctve. V roku 2007 som dosiahol príjmy 800000 Sk, výdavky 450000 Sk. Príjem je však skreslený tým, že vo februári 2007 som dostal zaplatených 300000 Sk za práce, ktoré som vykonal ešte v roku 2004 (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení). Z akej sumy si mám vypočítať poistné v ročnom zúčtovaní?

Odpoveď:

Poistné v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vypočítate z vymeriavacieho základu daného ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v roku 2007 (základ dane podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).

Ak účtujete v jednoduchom účtovníctve, tak daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie sú:

• do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie za rok 2007 a prípadne aj za predchádzajúce roky zaplatené od 1.1.2007 do 31.12.2007,
• nedoplatok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za predchádzajúce roky, zaplatený v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007,
• prípadné zaplatené nedoplatky poistného za roky 2004 a staršie, zaplatené v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Keďže účtujete v jednoduchom účtovníctve, do základu dane za rok 2007 musíte zahrnúť všetok príjem, dosiahnutý v roku 2007, hoci šlo o príjem za práce vykonané ešte v roku 2004.

Poistné preto v konečnom dôsledku zaplatíte aj z uvedeného príjmu.

Otázka:

SZČO uplatňoval v r.2006 paušálne výdavky, v r.2007 účtoval v JÚ. Nakoľko mal z r.2006 neuhradenú pohľadávku, v r. 2008 podal dodatočné DP za r. 2006 a základ dane sa mu zvýšil. Teraz musí vyplniť dodatočné ročné zúčtovanie za rok 2006. Do koľko dní je povinný zúčtovanie doručiť do ZP a zaplatiť nedoplatok? Ako sa vypĺňa dodatočné ročné zúčtovanie? Uvediem tam všetky sumy ako keby bolo riadne a len ho označím ako dodatočné?

Odpoveď:

§ 19 ods.19 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení:

"Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté."

Otázka:

V roku 2007 som bola evidovaná na úrade práce Začiatkom decembra 2007 som si založila živnosť a zároveň som požiadala o nenávratnú pôžičku z Euro fondu. Peniaze mi nabehli na účet dňa 19.12.2007. V roku 2007 som z nich nečerpala. Žiaden iný príjem som v roku 2007 nemala.

Otázka znie, či mám nenávratnú pôžičku uviesť v daňovom priznaní za rok 2007 ako príjem?

Ak je odpoveď áno, potom to musím preniesť aj do ročného zúčtovania poistného pre zdravotnú poisťovňu. Keď v ročnom zúčtovaní uvediem ten príjem, tak mi vyjde od júla 2008 platiť preddavky 3000 Sk mesačne.

Odpoveď:

Ako SZČO musíte podať ročné zúčtovanie, vo vašom prípade použijete tlačivo typ B.

V riadku 27 sa uvedie základ dane z r.42 daňového priznania.

Podľa Usmernenia MF SR k čerpaniu, účtovaniu a zdaňovaniu nenávratného príspevku zo štrukturálnych fondov, uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2004, sa príjem dotácie účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Do príjmu ovplyvňujúceho základ dane sa postupne preúčtováva až pri zaúčtovaní čerpania dotácie.

Znamená to, že ak sa v roku 2007 z dotácie ešte nečerpalo, za tento rok príjem dotácie neovplyvňuje váš základ dane, a teda ani výšku preddavkov na zdravotné poistenie v roku 2008.

Otázka:

Som živnostník - v zdravotnej poisťovni som preto prihlásený ako SZČO. Za rok 2007 dosiahnem základ dane z podnikania (zo živnosti) 200000 Sk. Okrem príjmov zo živnosti som však za rok 2007 mal aj príjem - autorský honorár - za knihu, ktorú som napísal ešte v roku 2006. Z akého základu zaplatím poistné, musím zahrnúť aj príjmy z autorského honoráru, keď som v roku 2007 činnosť podľa autorského zákona fakticky nevykonával?

Odpoveď:

V roku 2007 ste boli SZČO, v ročnom zúčtovaní si preto určíte vymeriavací základ na výpočet poistného podľa § 13 ods.6 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v roku 2007 podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči:

• základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov),
• základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a
• základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).

Nie je dôvod na to, aby sa pri určení vymeriavacieho základu zo základu dane vylúčil príjem dosiahnutý podľa Autorského zákona, zdanený podľa § 6 ods.2 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Záver: poistné na zdravotné poistenie si v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vypočítate aj z autorského honoráru.

Otázka:

Počas roka 2007 mi bol priznaný invalidný dôchodok. Ako si mám v tlačive typ B vypočítať poistné, keď sa tam (riadok 54) dá zapísať len jedna sadzba?

Odpoveď:

Ak sa počas roka 2007 zmenila Vaša sadzba poistného tak ako vo Vašom prípade, namiesto tlačiva typ B musíte vyplniť tlačivo typ X a vložiť doň list XB. Tam je možné vypočítať poistné za mesiace, kedy ste ešte nemali priznanú invaliditu sadzbou 14% a za mesiace, kedy ste už mali priznanú invaliditu sadzbou 7%.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 25, mám tam zapísať počet pracovných dní alebo počet kalendárnych dní?

Odpoveď:

Riadok 25 sa musí vyplniť len vtedy, ak vypĺňate IV. oddiel. Vtedy sa do riadku 25 zapíše počet kalendárnych dní, počas ktorých ste boli v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť IV. oddiel? Musí sa tento oddiel vyplniť?

Odpoveď:

IV. oddiel sa musí vyplniť len vtedy, ak ste v roku 2007 boli osobou patriacou do niektorej zo skupín občanov, vymenovaných v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona a súčasne ste v tom čase boli aj SZČO. Vyplníte ho teda napríklad vtedy, ak ste podnikali a súčasne ste boli študentom denného štúdia SŠ alebo VŠ, ak ste poberali dôchodok (starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový), ak ste poberali rodičovský príspevok alebo sa osobne starali o dieťa vo veku do 6 rokov atď.

Ak IV. oddiel vypĺňate, do riadku 31 zapíšete, odkedy dokedy ste v priebehu roka 2007 podnikali a súčasne ste boli študentom, dôchodcom a pod. Do riadku 32 zapíšete počet kalendárnych dní, počas ktorých ste podnikali a súčasne ste boli študentom, dôchodcom atď.

Do riadku 33 vypočítate sumu podľa vzorca (p.29 / p.25) x p.32 – je to pomerná časť z vymeriavacieho základu, uvedeného v riadku 29, pripadajúca na tie dni, kedy ste súčasne boli študentom, dôchodcom atď. a súčasne ste boli prihlásení ako SZČO.

Dôležitý je riadok 34 – tu vypočítate sumu úhrnu minimálnych základov za obdobie, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď. a to takto:

• za každý celý mesiac, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď., započítate sumu 4936 Sk,
• za mesiac, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď. len časť mesiaca, započítate sumu (4936/plný počet dní mesiaca) x počet dní mesiaca, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď.

Napríklad ak ste boli študentom, dôchodcom atď. celý rok, bude tu suma 59232 Sk = 12 x 4936. Ak ste boli študentom do 9.6.2006, výsledok bude (5 x 4936) + (4936/30 x 9) = 26161 Sk.

Na riadku 35 vyznačíte „áno“, ak suma na riadku 33 je nižšia alebo rovná sume na riadku 34. V takomto prípade súčasne sumu z riadku 33 zapíšete do riadku 36.

Na riadku 35 vyznačíte „nie“, ak suma na riadku 33 je vyššia, ako suma na riadku 34. V takomto prípade zapíšete do riadku 36 sumu nula.

Otázka:

V roku 2007 som bol dvakrát chorý. Nebol som povinne nemocensky poistený ako SZČO a nebol som ani dobrovoľne nemocensky poistený. Mám niečo zapísať do V. oddielu?

Odpoveď:

Ak ste nepoberali nemocenské dávky, do V. oddielu nezapíšete nič. Ak by ste boli nemocensky poistený, do V. oddielu by ste zapísali počet kalendárnych dní trvania práceneschopnosti, prípadne ošetrovania člena rodiny alebo počet dní, kedy by ste prípadne poberali materské zo Sociálnej poisťovne.

Otázka:

Musí sa v tlačive typ B vyplniť VI. oddiel?

Odpoveď:

VI. oddiel sa musí vyplniť vtedy, ak vymeriavací základ uvedený v riadku 29 je suma menšia ako 91200 Sk.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť VI. oddiel a v ňom stĺpec 42?

Odpoveď:

Do stĺpca 42 uvediete sumy 7600 Sk za každý mesiac, v ktorom bol poistenec SZČO.

Minimálny základ nie je suma 7600 Sk ale suma:

• 5700 Sk, ak SZČO poberá čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred rokom 2004 alebo ak SZČO je vo veku 16 alebo 17 rokov,
• 3800 Sk, ak SZČO poberá invalidný dôchodok alebo SZČO je mladšia ako 16 rokov.

Ak v nejakom mesiaci poistenec bol SZČO len časť mesiaca (v priebehu mesiaca začal podnikať, alebo v priebehu mesiaca ukončil podnikanie), suma vyššie uvedeného minimálneho základu sa prepočíta podľa počtu kalendárnych dní a výsledok zaokrúhli na celé Sk nahor. Napríklad ak SZČO začal podnikať 6. 9. 2007, za mesiac september zapíše sumu (7600/30) x 25 = 6334 Sk.

Ak v nejakom mesiaci za nemocensky poistenú SZČO platil poistné štát z dôvodu trvania práceneschopnosti, prípadne ošetrovania člena rodiny alebo poberania materského zo Sociálnej poisťovne, tak minimálny základ sa prepočíta podľa počtu kalendárnych dní, za ktoré si poistné platí sám poistenec. Napríklad ak v decembri 2007 bol SZČO práceneschopný 14 dní a počas tohto obdobia poberal nemocenské, za mesiac december zapíše sumu (7600/31 x 17) = 4168 Sk.

Otázka:

V roku 2007 som bol poistený na Slovensku len 6 mesiacov. K 1.7.2007 som skončil s podnikaním a odišiel som do USA, kde som platil zdravotné poistenie. V tlačive typ B mi vychádza na riadku 51 vymeriavací základ 400000 Sk. Podľa môjho názoru sa maximálny základ 621864 Sk v mojom prípade má znížiť na polovicu, keďže som bol poistený len polroka.

Odpoveď:

Maximálny ročný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 621864 Sk pre každého, kto podáva ročné zúčtovanie. A to aj vo Vašom prípade.

Otázka:

Musím vyplniť IX. oddiel (výpočet preddavkov), ak som živnosť ukončil ešte 31.3.2007 a v súčasnosti už nepodnikám?

Odpoveď:

Ak už nepodnikáte, tak nie je nutné vyplniť IX. oddiel. Odporúčam však IX. oddiel vyplniť aj napriek tomu, aby ste vedeli, aké by ste platili preddavky, ak by ste sa v budúcnosti (v čase do 30. júna 2009) predsa rozhodli znovu podnikať.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 62, ak mám živnosť od 5.2.2007?

Odpoveď:

Uvediete počet celých mesiacov podnikania – v danom prípade 10, keďže v januári ste nepodnikali, a vo februári ste začali až 5.-teho.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 66?

Odpoveď:

Do riadku 66 sa zapíše suma preddavku, vypočítaná na riadku 65, avšak tu sa prihliada na ustanovenia § 16 ods. 8 písm. b) a c) a ods. 9 zákona o zdravotnom poistení.

Preto suma na riadku 66 môže byť najviac vo výške určenej sadzbou poistného z maximálneho možného mesačného základu 56283 Sk. Ak sadzba poistného je 14%, v riadku 66 môže byť suma najviac 7880 Sk, ak sadzba poistného je 7%, v riadku 66 môže byť suma najviac 3940 Sk.

Ak SZČO nie je v deň podania ročného zúčtovania zamestnancom a nie je osobou uvedenou v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p)zákona – nie je študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď., tak do riadku 66 uvedie sumu preddavku z riadku 65, avšak najmenej sumu:

• 1134 Sk, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 8100 Sk (ako sa stanovuje suma minimálneho základu viď vyššie),
• 567 Sk, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 8100 Sk,
• 851, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 6075 Sk,
• 426, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 6075 Sk,
• 567 Sk, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 4050 Sk,
• 284 Sk, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 4050 Sk.

Ak SZČO je v deň podania ročného zúčtovania zamestnancom alebo je osobou uvedenou v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona – je študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď., tak do riadku 66 uvedie sumu 0 Sk, ak suma preddavku na riadku 65 je suma menšia ako 100 Sk. (viď § 16 ods. 9 zákona).

Otázka:

Som dôchodkyňa a mám pridelené DIČ vzhľadom na skutočnosť, že prenajímam svoj majetok (poľnohospodársku pôdu). Po pridelení DIČ nastala ďalšia skutočnosť a stala som sa členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa zák.č:181/1995 Z.z.par.10.(o pozemkových spoločenstvách).

Svoje príjmy zdaňujem takto:

1. Príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňujem podľa § 6 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

2. Príjmy z prenájmu zdaňujem podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 11 ods.4 písm. a) nie som SZČO.

Ak nie som platiteľom poistného ako SZČO a ako dôchodca som poistencom štátu, podávam ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa skutočne nepovažujete za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení. Preto sa nemusíte prihlasovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO, neplatíte preddavky na zdravotné poistenie a nemáte povinnosť podávať ročné zúčtovanie ako SZČO.

Avšak - ako uvádzate, ste na dôchodku. Predpokladám, že zamestnanie nemáte. Podľa toho za Vás platí poistné štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z.

Podľa § 11 ods. 10 však za vás štát platí poistné len vtedy, ak za rok 2006 váš príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrnu minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b), čiže minimálnych základov samoplatiteľa, či poistenca štátu.

Úhrn minimálnych základov podľa predošlej vety pre rok 2007 znamená sumu 12 x 4936 = 59232 Sk.

Medzi vyňaté príjmy patrí príjem z prenájmu, zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nie však príjem zdanený podľa § 6 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Znamená to, že ak váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) neprevýši sumu 59232 Sk, nemusíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného, zostávate poistencom štátu, neplatíte do zdravotnej poisťovne nič.

Ak však váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) prevýši sumu 59232 Sk, musíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V takomto prípade sa ročné zúčtovanie podáva na tlačive typ C. Ako vymeriavací základ sa uvedie príjem z pozemkového spoločenstva (urbáru), ktorý ste dostali v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na záver však poznámka. Ak skutočne Váš príjem z urbáru za rok 2007 prevýšil sumu 59232 Sk, odporúčam dodatočne sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako SZČO a podať ročné zúčtovanie na tlačive typ B.

Otázka:

SZČO celý rok 2007 povinne poistený. Platil preddavky 1400 do 06/2007, od 07/2007 preddavky 1500 Sk. V čase od 9.2. do 21.2.2007 bol PN. V ZP mu oznámili, že neuznajú alikvótnu časť poistného, lebo nemal nárok na nemocenskú dávku z dôvodu nedoplatku v SP. PN-ka bola odovzdaná v ZP aj SP.

Odpoveď:

Ak Sociálna poisťovňa nepriznala nemocenské z dôvodu nedoplatku v SP, tak za obdobie práceneschopnosti štát za SZČO poistné neplatí - štát by platil len v prípade, ak by SZČO počas PN poberal nemocenské dávky. V praxi v ročnom zúčtovaní to znamená, že za obdobie takejto PN si SZČO nemôže znížiť svoj minimálny vymeriavací základ (viď VI. oddiel tlačiva typ B).

Otázka:

Aké sa prikladajú prílohy k tlačivu typ B, musím priložiť výpis z daňového priznania?

Odpoveď:

Výpis z daňového priznania sa priložiť nemusí. Ak počas roka poberala SZČO nemocenské dávky a platí za ňu za tieto dni štát, tak k tlačivu typ B sa priložia potvrdenia zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok. Do riadku 71 "Počet príloh" sa zapíše počet priložených dokumentov.