Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) za rok 2013

Mnohí ľudia budú nepríjemne prekvapení ak zistia, že v daňovom priznaní za rok 2013 si už nebudú môcť uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela). A to napriek tomu, že ich manželka študuje, resp. pracuje na polovičný úväzok. Respektíve si budú môcť uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku - manžela len sčasti. Zákon o dani z príjmov sa sprísnil - a uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku tak bude pre mnohých problém.

 

Viem si predstaviť tie nazlostené tváre zamestnancov, keď im mzdárka oznámi pri podávaní žiadosti o ročné zúčtovanie preddavkov na daň, že si za rok 2013 nezdaniteľnú časť na manželku už nebudú môcť uplatniť. Hoci po minulé roky to nebol problém, veď predsa ich manželka nepracuje. Oproti minulému roku tak zaplatia až o 700 eur vyššiu daň.

Aké podmienky sa musia splniť, aby si daňovník (zamestnanec) mohol uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela)?

Platilo aj minulé roky:

1. Muselo byť uzavreté manželstvo. Nezdaniteľnú časť nie je možné uplatniť, ak dvojica žije vo "voľnom" zväzku bez uzatvorenia sobáša (lesbické páry a gayovia majú smolu, na Slovensku neexistuje inštitút registrovaného partnerstva).

2. Manželka (manžel) má žiadny alebo nízky vlastný príjem, nižší ako 3735 eur.

K tomu pre rok 2013 musí byť splnená najmenej jedna z novozavedených štyroch podmienok:

a) Manželka sa starala o vyživované dieťa

- do troch rokov veku,
- do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (dieťa pri ktorom je nárok na rodičovský príspevok až do šiestich rokov veku) alebo
- do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe

b) manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie (starala sa o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaného na opatrovanie)

c) manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, soc. vecí a rodiny

d) manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny).

K novým podmienkam na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku niekoľko poznámok.

Stačí splniť jednu z podmienok - napríklad starostlivosť o dieťa alebo invaliditu.

Pri podmienke starostlivosti o dieťa je dôležité, že:

- dieťa nemusí byť ich vlastné, môže ísť aj o náhradnú starostlivosť, pestúnov, adopcie a pod.
- nárok je vždy v prípade, ak manželka poberá rodičovský príspevok - môže to však aj byť prípad, kedy manželka po narodení dieťaťa ešte poberá materské - alebo ak namiesto rodičovského príspevku poberá tzv. "jasličkovné" - teda príspevok na starostlivosť o dieťa
- do vlastného príjmu manželky sa v týchto prípadoch započíta materské, nezapočíta sa rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, daňový bonus

Pri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie sa samotný príspevok započítava do vlastného príjmu manželky. Pozor - nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je v prípade, ak manželka poberá príspevok za osobnú asistenciu.

Pri invalidite nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok - ale či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ŤZP.

Napríklad manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok - ale v minulosti Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o invalidite.

Čo ak boli podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku splnené len časť roka?

Ak boli podmienky (manželstvo a najmenej jedna z nových podmienok) platné len časť roka postupuje sa takto:

1. Spočíta sa vlastný príjem manželky vždy za celý rok.

2. Určí sa fiktívna suma nezdaniteľnej časti na manželku za celý rok ako: 3735,94 - vlastný príjem

3. Zo sumy určenej podľa bodu 2. sa určí alikvótna časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré k 1. dňu mesiaca boli podmienky splnené.

Ukážeme si to ďalej na príkladoch.

Príklady uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)

1. Manželia celý rok 2013, celý rok 2013 sa manželka starala o vyživované dieťa, ktoré malo 1 rok, 15. októbra 2013 malo druhé narodeniny - počas celého roka 2013 tak dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky.

Vlastný príjem manželka nemala - poberala rodičovský príspevok - ten sa nepočíta.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za celá rok, pretože podmienky manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov boli splnené počas celého roka.

Nezdaniteľná časť na manželku = 3735,94 eura.

2. Manželia celý rok 2013, dieťa sa im narodilo 5. júna 2013. Manželka od začiatku roka pracovala, 15. apríla 2013 odišla na materskú dovolenku a poberala materské, od decembra 2013 poberala rodičovský príspevok.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem v zamestnaní, znížený o jej odvody, započíta sa materské, nezapočíta sa rodičovský príspevok. Takto určený vlastný príjem je 3000 eur.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace júl - december 2013, pretože dieťa sa im narodilo 5.6.2013. Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa tak je splnená prvýkrát k 1.7.2013.

Nezdaniteľná časť na manželku:

1. 3735,94 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 735,94

2. 735,94 deleno 12, krát 6 (mesiacov) = 367,97 eura (zaokrúhľuje sa na celé centy nahor)

3. Rovnako ako v druhom príklade, manželstvo však uzatvorili až po narodení dieťaťa a to 4. októbra 2013.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace november - december 2013. Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa je splnená prvýkrát k 1.11.2013.

Nezdaniteľná časť na manželku:

1. 3735,94 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 735,94

2. 735,94 deleno 12, krát 2 (mesiace) = 122,66 eura

4. Manželia celý rok 2013, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke, dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2013. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem po odpočítaní odvodov na dohodu bol 500 eur.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa manželka nevrátila do pôvodného zamestnania a ako nezamestnaná sa zaevidovala od 16. októbra 2013 na úrade práce. Do konca roku bola v evidencií, dostala dávku v nezamestnanosti celkom 900 eur.

Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov - alebo evidencie na úrade práce - tak je splnená po celý rok 2013.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a dávka v nezamestnanosti (900 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

3735,94 - 1400 = 2335,94 eura

5. Ako štvrtý príklad, avšak po skončení rodičovskej dovolenky sa od 16. októbra 2013 manželka vrátila do zamestnania. V zamestnaní dosiahla do konca roka 2013 príjem po odpočítaní odvodov 1700 eur.

Podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov tak je splnená počas prvých 10 mesiacov roka 2013.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a príjem v zamestnaní, znížený o odvody (1700 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

1. 3735,94 - 2200 (vlastný príjem za celý rok) = 1535,94

2. 1535,94 deleno 12, krát 10 = 1279,95 eura

Sociálne a zdravotné poistenie (zmeny v odvodoch) od 1.1.2014

Zmeny v odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie od roku 2014 - zamestnanci a zamestnávatelia, študenti, dohodári, szčo, zdravotné poistenie z podielov na zisku, dlhodobo nezamestnaní, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazové poistenie, dobrovoľné poistenie, povinnosti zamestnávateľov ...

V stredu 16.10.2013 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa novelizuje aj zákon č. 462/2013 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 338/2013.

Účinnosť väčšiny zmien je k 1.1.2014.

Zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy pre zamestnávanie predtým dlhodobo nezamestnaných sú účinné už od 1.11.2013.

Zmeny týkajúce sa automatického prihlasovania a odhlasovania SZČO voči Sociálnej poisťovni sú účinné od 1.1.2015.

Ďalšie zmeny v zákone o zdravotnom poistení vyplývajú z noviel č. 220/2013 Z. z. a 463/2013 Z. z.

Z najzaujímavejších zmien vyberáme:

- zavádza sa nová odvodová úľava, týkajúca sa zamestnávania predtým dlhodobo nezamestnaných občanov,
- mení sa definícia SZČO, vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bude SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa,
- zavádza sa automatický zánik dobrovoľného poistenia,
- zmäkčujú sa podmienky, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku,
- sprísňuje sa výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov veku na základe dobrovoľného poistenia,
- v prospech žien na MD, RD sa upravuje výpočet dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas MD, RD,
- upravuje sa výpočet vymeriavacieho základu SZČO – vždy sa bude brať 1/12-tina, namiesto pomernej časti podľa počtu mesiacov podnikania,
- zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú,
- sadzba poistného na úrazové poistenie 0,8% pre všetkých zamestnávateľov a možnosť presúvania prebytočných financií medzi fondami zostáva v platnosti až do konca roku 2017,
- v zákone o zdravotnom poistení sa zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009,
- snáď s konečnou platnosťou sa definuje postup pri platení poistného na zdravotné poistenie z podielov na zisku.
Pozrime sa na niektoré navrhované zmeny podrobnejšie.

ODPUSTENIE ODVODOV PRI ZAMESTNÁVANÍ DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH OBČANOV
Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nebude považovať fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere (§ 4 ods. 1 písm. d), ak:

- bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan = občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

- dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
- suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

- podobne voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,

- zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.

Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení aj pri zdravotnom poistení. Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát - ako keby bol naďalej v evidencií na úrade práce, viď § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení.

Takíto zamestnanci sú však súčasne zdravotne poistení aj ako zamestnanci a zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne - avšak sadzba poistného za takýchto zamestnancov je 0% pre zamestnanca (§ 12 ods. 1 písm. a) a rovnako 0% pre zamestnávateľa (§ 12 ods. 1 písm. d).

Odvodové zvýhodnenie sa uplatní počas prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 28.11.2013. Prvý kalendárny mesiac, odkedy sa začne uplatňovať odvodové zvýhodnenie, je november 2013. Posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa uplatní odvodové zvýhodnenie, tak bude (celý) október 2014.
Hranica príjmu v roku 2013 a v roku 2014
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.

Pozor, uvedená hranica sa uplatní počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, kedy pracovný (štátnozamestnanecký) pomer začal.

Aké odvody sa budú platiť

Pri uvedených zamestnancoch bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov platiť len úrazové poistenie (§ 16) a pri zamestnancoch v pracovnom pomere aj garančné poistenie (§ 18) - za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí. Čiže podobne, ako to bolo do 31.12.2012 pri dohodách.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je daný podľa § 138 ods. 8 písm. c) ako príjem takéhoto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa však nezahrnie prípadný príjem vyplatený v období danom podľa § 26 ods. 1 a 3 - teda v období definovanom pre zamestnancov s povinným poistením ako doby prerušenia (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovská dovolenka, v čase OČR po 10.-tom dni...).

Nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, dôchodok

Zamestnanec, ktorý bude mať odvodové zvýhodnenie, nebude počas tejto doby nemocensky poistený, nebude dôchodkovo poistený, nebude poistený v nezamestnanosti.

Dôsledok: nebude mať v tomto čase nárok na nemocenské dávky a doba odvodového zvýhodnenia sa nezapočítava do doby poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ani do doby dôchodkového poistenia pre budúci starobný, prípadne invalidný dôchodok.

Nemocenské poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení vznikne až od prvého dňa v poradí trinásteho kalendárneho mesiaca trvania zamestnania, respektíve od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Až pri práceschopnosti, ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia, bude mať zamestnanec nárok na nemocenské. Podobne to bude pri ošetrovaní člena rodiny, resp. pri posudzovaní nároku na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa potom stanoví podľa dňa vzniku nemocenského poistenia, rovnako to platí pre Sociálnu poisťovňu ako i pre zamestnávateľa.

Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti

Napriek tomu, že zamestnanec nebude nemocensky poistený, bude mať postavenie zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. To znamená, že bude mať nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ, počas prvých 10 dní práceneschopnosti (§ 2 ods. 1).

Denný vymeriavací základ sa určí tak, že priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely daný podľa § 134 Zákonníka práce a používaný v štvrťroku, v ktorom sa vypláca náhrada príjmu, sa vydelí konštantou 30,4167 (§ 8 ods. 8). Výsledná suma nie je obmedzená zhora.

Zákonník práce

Zamestnanec, predtým dlhodobo nezamestnaný, s odvodovým zvýhodnením, je z pohľadu Zákonníka práce riadnym zamestnancom, ktorý má všetky práva a povinnosti. To znamená, že napríklad:

- uplatňuje sa skúšobná doba,
- môže pracovať na dobu určitú i na dobu neurčitú,
- môže pracovať na plný alebo čiastočný úväzok,
- zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce,
- má nárok na dovolenku,
- má nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, napríklad pri vyšetrení u lekára,
- má nárok na stravovanie (stravné lístky),
- má nárok na cestovné náhrady, atď.


GARANČNÉ POISTENIE
Od 1.1.2014 sa za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa (§ 4 ods. 4).

Príklady

1. Konateľ a súčasne jediný spoločník s.r.o. má vo svojej s.r.o. súčasne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Od 1.1.2014 sa na neho nevzťahuje garančné poistenie.

2. Spoločník s.r.o. poberá za prácu pre svoju s.r.o. odmenu avšak nemá vo svojej s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu (pozn. takýto postup je v poriadku a nejde o nelegálne zamestnávanie podľa zákona o nelegálnej práci). Do 31.12.2013 a bez zmeny aj po 1.1.2014 platí, že sa na neho nevzťahuje garančné poistenie (dôvod - nemá pracovnú zmluvu ani dohodu).


ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ

Po novom (viď § 5 ale pozor, až od 1.7.2014, teda pri najbližšom novom "cykle" posudzovania či je alebo nie je SZČO povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, viď § 293cu) je SZČO definovaná ako fyzická osoba, ktorá:

- dovŕšila 18 rokov veku a
- v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Zmena spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade) ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda či má pridelené DIČ.

Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má (mala) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú (mali) príjmy podľa  6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Príklad

Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ istých finančných produktov. Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Za rok 2013 podal daňové priznanie a uvedené príjmy uviedol ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. K 1.7.2014 sa bude musieť prihlásiť v Sociálnej poisťovni ako povinne poistená SZČO, ak uvedený príjem za rok 2013 presiahol sumu 4830 eur.

Pozor, vzhľadom na účinnosť zmeny zákona o zdravotnom poistení a pri predpoklade, že bude mať takýto príjem aj v roku 2014, sa musí registrovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO k 1.1.2014.


ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O ZDRAVOTNOM POISTENÍ

Po novom (§ 11 ods. 4 zákona) je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná podľa zákona o zdravotnom poistení ako fyzická osoba, ktorá:

- dovŕšila 18 rokov veku a
- je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

Zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) je definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.

Zmena od 1.1.2014 spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade), resp. či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad má živnostenský list) alebo či má príjem z činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.


ZÁNIK A OPäTOVNÝ VZNIK POVINNÉHO NEMOCENSKÉHO A POVINNÉHO DôCHODKOVÉHO POISTENIA SZČO

Vzhľadom na to, že definícia SZČO už nebude naviazaná na registráciu na Finančnej správe a pridelenie DIČ, upravuje sa § 21 ods. 4 a 5 zákona.

Povinné poistenie SZČO, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) zaniká odo dňa zániku oprávnenia na výkon činnosti (napr. ku dňu vrátenia živnostenského listu, resp. ku dňu prerušenia živnosti).

Povinné poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon činnosti (umelci a autori, rôzni sprostredkovatelia) zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Povinné poistenie (v období 12 mesiacov obdobia "1. júl - 30. jún") u osoby, ktorá opätovne získala oprávnenie na výkon činnosti, opätovne vzniká ku dňu kedy znova nadobudne oprávnenie na výkon činnosti (nový živnostenský list, resp. ukončenie prerušenia živnosti a pod.).

U osoby, ktorá zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), opätovne vzniká povinné poistenie v období "1. júl - 30. jún", odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad
Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2014 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. K 15.7.2014 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 15.7.2014 pán Adam preto už nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2014 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Od 1.9.2014 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2014 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pani Božena začne znova vykonávať umeleckú činnosť k 1.3.2015. K tomuto dňu preto doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie o tom, že znova vykonáva činnosť a od tohto dňa je znova povinne poistená SZČO.

Pán Xavér je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mal byť povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pán Xavér však pozastaví živnosť v čase od 1.6.2014 do 30.11.2014. K 1.7.2014 mu preto povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne (lebo v tom čase činnosť - živnosť - nevykonáva). Povinné poistenie v Sociálnej poisťovni vznikne k 1.12.2014 - v prvý deň obnovenia živnosti.

Pani Zuzana je živnostníčka. Za rok 2013 dosiahla zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mala byť povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pani Zuzana pozastaví živnosť od 1.6.2014 do 31.8.2015. Pani Zuzane tak k 1.7.2014 povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne a nevznikne určite skôr, než sa skončí pozastavenie živnosti.

Od 1.9.2015 (v prvý deň obnovenia živnosti) bude pani Zuzana povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak za rok 2014 dosiahne príjem zo živnosti vyšší, ako 12-násobok minimálneho základu platného k 1.7.2015 (čiže ak bude mať zo živnosti za rok 2014 príjem cca 4950 eur a viac).


AUTOMATICKÝ ZÁNIK DOBROVOĽNÉHO POISTENIA
Doteraz platilo, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky a prípadne aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 zákona.

Na zánik dobrovoľného poistenia tak bolo potrebné podať odhlášku z dobrovoľného poistenia.

Od 1.1.2014 podľa § 23 zákona dobrovoľné poistenie zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné.

V takýchto prípadoch dobrovoľné poistenie automaticky zanikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné  poistenie.

Samozrejme výnimkou sú prípady (a dobrovoľné poistenie nezanikne) ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 zákona - ak sa jej za celý mesiac vyplácalo materské, ošetrovné alebo nemocenské.

Príklad

Pán Cyril je dobrovoľne dôchodkovo poistený od 1.1.2013. Pán Cyril je živnostník a od 1.7.2014 mu vznikne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Od júla 2014 tak pán Cyril platí poistné do Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO - dobrovoľné poistenie prestane platiť.

Keďže do konca septembra 2014 podľa evidencie Sociálnej poisťovne nezaplatil dobrovoľné poistenie za júl ani za august 2014, automaticky mu zanikne dobrovoľné dôchodkové poistenie k 1.7.2014.

Pani Cecília je dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Poistné na dobrovoľné poistenie naposledy zaplatila za január 2014. Na úhradu poistného za mesiace február a marec 2014 nemá peniaze. Ak do konca mesiaca apríl  2014 nezaplatí (celé) poistné za mesiac február 2014, dobrovoľné poistenie jej automaticky zanikne.

Ako vidno na druhom príklade (pani Cecília), zavedenie automatického zániku dobrovoľného poistenia môže spôsobiť niektorým dobrovoľne poisteným osobám problém. Ak sa dostanú s platbami do dvojmesačného omeškania, dobrovoľné poistenie im automaticky zanikne, či sa im to páči, či nie. Pozor si na to musia dať napríklad ženy, ktoré si dobrovoľným poistením chcú zlepšiť, resp. získať materské.


ZMäKČENIE PODMIENOK NÁROKU NA NEMOCENSKÚ DÁVKU ZAMESTNANCA

Jednou z podmienok nároku zamestnanca na nemocenskú dávku (§ 30 ods. b) zákona) do 31.12.2013 bolo, že zamestnanec nemá príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca za obdobie (resp. v období), v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca, pretože čerpá nemocenskú dávku.

To znamenalo, že ak napríklad zamestnávateľ vyplatil svojej zamestnankyni počas materskej príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu - Sociálna poisťovňa nevyplatila materské  za mesiac, v ktorom bol príjem vyplatený. Podobne zamestnanec, ktorému končil pracovný pomer a v poslednom mesiaci bol celý mesiac práceneschopný - a zamestnávateľ mu vyplatil odstupné - nemal zo Sociálnej poisťovne vyplatené za tento mesiac nemocenské.

Po novom sa nemocenská dávka nevyplatí len v prípade, ak príjem vyplatený za mesiac, v ktorom zamestnanec bol na PN, ošetrovnom resp. materskej, súvisel s prácou, ktorú zamestnanec vykonal v čase, kedy poberal nemocenské, ošetrovné resp. materské.


DÁVKY V NEZAMESTNANOSTI

V praxi sa často stáva, že počas materskej alebo rodičovskej dovolenky matka dieťaťa pracuje, avšak za nižšiu mzdu, resp. odmenu, než mala pred materskou dovolenkou. Napríklad ak pracuje počas MD/RD na dohodu niekoľko hodín týždenne.

Od 1.1.2014 platí, že ak denný vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, je nižší ako denný vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu dosiahnutého pre nástupom na rodičovskú dovolenku, pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa použije vyšší denný vymeriavací základ, teda ten, ktorý sa zistí z vymeriavacieho základu dosiahnutého pred nástupom na RD (§ 108 nový ods. 5 zákona).

Príklad

Pani Zdenka je zamestnaná v pracovnom pomere. Pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku mala v zamestnaní príjem cca 500-600 eur brutto mesačne. Od 12.3.2011 je postupne na materskej a od 1.5.2011 následne na rodičovskej dovolenke až do 30.4.2014. Počas rodičovskej dovolenky od 1.12.2013 do 28.2.2014 mala príjem z dohody o pracovnej činnosti 100 eur mesačne. Z tejto dohody bola poistená, vrátane poistenia v nezamestnanosti (šlo o dohodu s pravidelným mesačným príjmom).

Súčasne so skončením rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom pani Zdenka ukončila pracovný pomer a od 1.5.2014 sa hlási na úrade práce do evidencie nezamestnaných. Súčasne si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 bola pani Zdenka na rodičovskej dovolenke - povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v pracovnom pomere mala prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 však bola pani Zdenka v čase od 1.12.2013 do 28.2.2014 povinne poistená v nezamestnanosti aj z dohody s pravidelným mesačným príjmom.

Denný vymeriavací základ zistený v období rodičovskej dovolenky je 3 x 100 eur (príjem z dohody za 3 mesiace) deleno 90 dní = 3,3334 eura.

Denný vymeriavací základ zistený v rozhodujúcom období 2 rokov pred rodičovskou dovolenkou, teda v čase od 1.5.2009 do 30.4.2011 (zistený z príjmu v pracovnom pomere) vyjde ... 18 eur. Keďže táto suma je vyššia, dávka v nezamestnanosti sa určí zo sumy denného vymeriavacieho základu 18 eur.


ZMENA VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU SZČO NA SOCIÁLNE POISTENIE OD 1.7.2014
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO bude v období od 1.7.2014 (prípadne od 1.10.2014, ak bude SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013)  určený podľa § 138 ods. 2 zákona ako:

- podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov),
- nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO,
- upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu,
- a koeficientu 1,6 (pozor, pri výpočte VZ od 1.7.2015 z daňového priznania za rok 2014 bude koeficient 1,486).

To znamená:
- základ dane sa nebude deliť podľa počtu mesiacov vykonávania činnosti ale vždy sa bude deliť 12-timi (zmena účinná od 1.1.2014),
- k základu dane sa jednoznačne nebude pripočítavať prípadné poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky z činnosti osobného asistenta,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky dosiahnuté v zahraničí.

Príklad

Pán Vojtech je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem 20000 eur, výdavky okrem odvodov mal 11000 eur a výdavky na odvody (sociálne a zdravotné poistenie) mal 2000 eur.

Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:

20000 (príjem) - 11000 (výdavky okrem odvodov) = 9000
9000/12/1,6 = 468,75 eura

Pri určení vymeriavacieho základu SZČO aj naďalej platí, že musí byť najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Pre rok 2014 je preto vymeriavací základ SZČO najmenej vo výške 402,50 eura.

Príklad

Pani Vladimíra je tlmočníčka. Činnosť začala vykonávať od 1.6.2013 a za rok 2013 dosiahla z tejto činnosti príjem 6000 eur. Výdavky okrem odvodov mala 2400 eur a výdavky na odvody (zdravotné poistenie, sociálne neplatila) mala 300 eur.

Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:

6000 (príjem) - 2400 (výdavky okrem odvodov) = 3600
3600/12/1,6 = 187,50 eura (po novom delíme vždy "12"-timi, aj keď činnosť vykonávala len 7 mesiacov)

187,50 je však menej ako minimálny vymeriavací základ. Pani Vladimíra tak od 1.7.2014 bude platiť poistné do Sociálnej poisťovne zo základu 402,50 eura.


SADZBA POISTNÉHO NA ÚRAZOVÉ POISTENIE

Podľa § 293cy v období od  1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.


POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE Z PODIELOV NA ZISKU ZA ROKY 2013 A NASLEDUJÚCE

Na podiely na zisku (dividendy) vyplatené za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr (zjednodušene dividendy za rok 2013 a nasledujúce) sa už vzťahuje "štandardný" režim stanovený v zákone o zdravotnom poistení.

To znamená:

- do vymeriavacieho základu sa započíta celá suma dividendy (už od 0,01 eura),
- vymeriavací základ (ročný) je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období, vrátane iných príjmov (teda max. VZ v roku 2013 je 47160 eur, v roku 2014 suma 48300 eur atď.),
- sadzba poistného z dividendy je 14%, bez výnimky aj pre osobu so zdravotným postihnutím.

Poznámka: Pôvodne v zákone uvedený maximálny vymeriavací základ z dividend až do výšky 180-násobku priemernej mesačnej mzdy sa zo zákona vypustil novelou č. 463/2013 Z. z.

Preddavky na zdravotné poistenie z dividend

Z dividendy vyplatenej za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr, je platiteľ dividendy povinný odvádzať preddavky.

V tejto súvislosti sa v zákone zavádza pojem "platiteľ dividend" (§ 11 ods. 11). Platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba (komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy.

Preddavok (§ 16) sa vypočíta sadzbou 14% zo sumy dividendy vyplatenej v kalendárnom mesiaci. Preddavok sa vypočíta najviac zo sumy 60-násobku priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 tak najviac zo sumy 48300 eur).

Pozor, ak by platiteľ dividendy tej istej osobe vyplácal dividendu za rok 2013 na viac splátok - v rôznych kalendárnych mesiacoch - každý preddavok jednotlivo sa vypočíta až do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.

Preddavok je povinný vypočítať a odviesť platiteľ dividend najneskôr do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy (§ 17 ods. 4 ZZP).

Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz zaslať len elektronicky (viď § 20 ods. 6 ZZP, pozor na zmenu zákonom č. 463/2013 Z. z.).

Dividendy zo zahraničia

Podľa § 23 ods. 15 zákona o zdravotnom poistení, poistenec musí zdravotnej poisťovni sám oznámiť dividendy za roky 2013 a nasledujúce (respektíve už za roky 2011 a nasledujúce), ktoré mu vyplatili právnické osoby so sídlom mimo územia SR. A to najneskôr do 31. mája roka nasledujúcom po roku, v ktorom dividendy inkasoval.

Napríklad ak poistenec dostane počas roka 2014 vyplatenú dividendu zo zahraničia za rok 2013, musí výšku prijatej dividendy oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do 31.5.2015.


SADZBY, VYMERIAVACIE ZÁKLADY A ĎALŠIE PARAMETRE V SOCIÁLNOM A ZDRAVOTNOM POISTENÍ V ROKU 2014
SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2014

Maximálny vymeriavací základ 4025 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

Sadzby poistného zamestnanec

Nemocenské poistenie 1,4%
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1%

Sadzby poistného zamestnávateľ

Nemocenské poistenie 1,4%
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1%
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%

Sadzby poistného študent na DoBPŠ

Hranica príjmu pri uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia - 68 eur (naposledy v mesiaci, v ktorom študent dosiahne 18 rokov), 159 eur (od 18 rokov)
Starobné poistenie 4% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Sadzby poistného zamestnávateľ za študenta na DoBPŠ

Starobné poistenie 14% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)
Garančné poistenie 0,25% (z celého príjmu)
Úrazové poistenie 0,8% (z celého príjmu)
Rezervný fond 4,75% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Sadzby poistného poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)

Sadzby poistného zamestnávateľ za poberateľa dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ

Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%

Sadzby poistného ostatní dohodári DoVP, DoPČ
Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)
Starobné poistenie 4%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)

Sadzby poistného zamestnávateľ za ostatných dohodárov DoVP, DoPČ
Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)
Starobné poistenie 14%
Invalidné poistenie 3%
Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)
Garančné poistenie 0,25%
Úrazové poistenie 0,8%
Rezervný fond 4,75%

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2013 a pokračuje v roku 2014 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2014 je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto) za rok 2013 bol vyšší ako 4830 eur (12 x 402,50).

Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálne poistné 133,42 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura
Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura
Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura
Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 8,05 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky = 39,6987 eura.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN = 39,6986 eura.

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti:

- od 1.1.2014 do 30.6.2014 najviac zo sumy 2 x 12 x 805/365 eur= 52,9316 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2014
Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 237,80 eura (1,2-násobok životného minima 198,09 eura)

Aktuálna dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2014

10,2524 eura

Priemerný osobný mzdový bod

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote od 1 do 1,25 sa započítava v celej výške.

Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2014 - 76 % 

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2014 - 18 %

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2014
Maximálny vymeriavací základ pri výpočte mesačných preddavkov 4025 eur, v ročnom zúčtovaní 48300 eur.

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba
a) uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Sadzby poistného zamestnanec
4% z vymeriavacieho základu zamestnanca
2% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je osoba so zdravotným postihnutím
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Sadzby poistného zamestnávateľ

10% z vymeriavacieho základu zamestnanca
5% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím

Dohody
Za zamestnanca sa považuje a zdravotné poistenie platí dohodár, ktorý pracuje na základe DoVP alebo DoPČ a nie je poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku).

Sadzby poistného SZČO

14% z vymeriavacieho základu SZČO
7% z vymeriavacieho základu SZČO, ak je osoba so zdravotným postihnutím
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Sadzby poistného samoplatiteľ

14% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa
7% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa, ak je osoba so zdravotným postihnutím
Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím).
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Poistenci štátu

Poistenec štátu platí poistné z príjmov podľa § 13 ods. 6 a 7. Sadzby:
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)
*
14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)
7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Zákon o dani z príjmov (zmeny v daniach) od 1.1.2014

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa s účinnosťou k 1.1.2014 mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Ďalšia zmena s účinnosťou k 1.1.2014 vyplýva z novely zákona č. 650/2004 Z. z. zákonom č. 318/2013 Z. z., kedy sa do zákona o dani z príjmov znova vracia nezdaniteľná časť daná ako suma príspevkov, ktoré si zamestnanec zaplatil na doplnkové dôchodkové sporenie.

S účinnosťou k 1.2.2014 dochádza k zmene zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa zákonom č. 433/2013 Z. z. V zákone o prídavku na dieťa sa od 1.2.2014 mení definícia nezaopatreného dieťaťa a definícia pojmu "sústavná príprava na povolanie". Pretože podľa zákona o dani z príjmov je jednou z podmienok nároku na daňový bonus skutočnosť, že dieťa je nezaopatrené, respektíve že sa sústavne pripravuje na povolanie, majú tieto zmeny dopad aj na zmeny v posudzovaní nároku na daňový bonus od 1.2.2014.

 

Z najzaujímavejších zmien vyberáme:

- mení sa spôsob určenia nepeňažného príjmu zamestnanca plynúceho pri používaní motorového vozidla na služobné aj súkromné účely,
- zjednocuje sa a zjednodušuje sa daňová evidencia o príjmoch a výdavkoch pre príjmy fyzických osôb podľa § 6 ods. 1 až 4,
- ruší sa oznamovacia povinnosť pri platbách v hotovosti,
- ruší sa oznamovacia povinnosť začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov, - zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane,
- k úpravám dochádza v oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania,
- zavádza sa možnosť paušálnych výdavkov na pohonné látky pre fyzické osoby podnikateľov v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku,
- zjednocuje sa spodná hranica pre platenie štvrťročných preddavkov na daň fyzických a právnických osôb na 2500 eur,
- zjednodušuje sa poukazovanie 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa,
- zvyšuje sa sadzba zrážkovej dane z 19% na 35% na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentom (v rámci boja proti daňovým únikom cez "daňové raje"),
- atď.

Pozrime sa na niektoré zmeny podrobnejšie. V komentári sa zameriavame najmä na zmeny, týkajúce sa zdanenia príjmov zo závislej činnosti.

Použitie služobného vozidla na súkromné účely

Podľa doteraz platného zákona (§ 5 ods. 1 písm. a zákona o dani z príjmov) sa za príjem zamestnanca zo závislej činnosti považuje suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely.

Od 1.1.2014 pri použití služobného vozidla aj na súkromné účely sa bude za príjem zamestnanca považovať:

- počas prvého kalendárneho roka od zaradenia motorového vozidla do užívania suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac,
- počas druhého až ôsmeho kalendárneho roka od zaradenia motorového vozidla do užívania suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely.

Pritom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Tento postup sa podľa § 52za prvýkrát použije za január 2014 a to aj v prípade, že zamestnanec dané motorové vozidlo používal už pred 1.1.2014.

Príklad

Zamestnávateľ v roku 2010 zakúpil a zaradil do majetku auto v hodnote 10000 eur. Toto auto má v roku 2014 k dispozícií aj na súkromné účely zamestnanec a mal ho k dispozícií aj pred 1.1.2014. Pretože v roku 2014 ide o 5.-ty kalendárny rok od zaradenia auta do užívania, vstupná cena auta sa zníži o 4 x 12,5% = 50%.

Suma daná ako 1% na účely nepeňažného príjmu je tak pre rok 2014 daná ako 1% z 50% z 10000 eur = 1% z 5000 eur = 50 eur na kalendárny mesiac.

Zjednodušenie daňovej evidencie o príjmoch a výdavkoch

Od 1.1.2014 zjednocuje vedenie daňovej evidencie pre osoby s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Po novom tak budú môcť uplatňovať preukázateľne vynaložené výdavky formou daňovej evidencie všetci daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 1 až 4 zákona o dani z príjmov). A to bez ohľadu na to, či majú zamestnancov a bez ohľadu na výšku príjmu (obratu).

Nová definícia daňovej evidencie uvádza, že ide o evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)],
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov (§ 6 ods. 10) bude daňovník povinný viesť evidenciu o:

- príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- zásobách a pohľadávkach.

Spoločníci v.o.s. a k.s.

Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti si od príjmov podľa § 6 ods. 7 a 8 môžu odpočítať výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona.

Zdanenie cien a výhier

Od 1.1.2014 sa pri zdanení cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 eur zdaňuje len suma, ktorá prevyšuje 350 eur (do 31.12.2013 sa zdaňuje celá suma ceny alebo výhry, ak je hodnota vyššia ako 350 eur).

Znovuzavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Pri novej zmluve o doplnkovom dôchodkovom sporení uzavretej po 31.12.2013 respektíve pri uzatvorení dodatku o zrušení dávkového plánu po 31.12.2013 k starej zmluve uzavretej pred 1.1.2014, bude mať účastník doplnkového dôchodkového sporenia od roku 2014 možnosť zníženia základu dane o príspevky, ktoré si zaplatil (platby zamestnanca) počas príslušného roka na doplnkové dôchodkové sporenie (pozor, do úvahy sa berú príspevky za rok "X" zaplatené až do 31. januára nasledujúceho roka (§ 4 ods. 3 zákona).

Od základu dane si bude môcť odpočítať sumu ním (zamestnancom) zaplatených príspevkov, najviac však sumu 180 eur (čo pri sadzbe dane 19% znamená úsporu na dani 34,20 eura ročne). Prvýkrát sa táto možnosť uplatní pri podávaní daňových priznaní alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti v roku 2015 za rok 2014.

Daňovník, ktorý má starú zmluvu (uzatvorenú pred 1.1.2014), ku ktorej po 31.12.2013 neuzatvorí dodatok, nebude mať nárok na zníženie základu dane o zaplatené príspevky. Nárok nebude mať ani taký daňovník, ktorý by síce mal novú zmluvu resp. dodatok k starej zmluve, ale mal uzatvorenú ešte aj ďalšiu inú starú zmluvu , ku ktorej by neuzatvoril dodatok.

Ak by bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Príklad

Pán Martin uzavrel po 31.12.2014 novú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení. On sám ako zamestnanec zaplatil počas roka 2014 príspevky (do 31. januára 2014 za december 2013) v celkovej sume 150 eur. Túto sumu si uplatní ako nezdaniteľnú časť základu dane za rok 2014.

Pán Michal má zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú ešte v roku 2009. Po 31.12.2013 k tejto zmluve neuzatvorí dodatok. Za rok 2014 zaplatí ako zamestnanec príspevky 120 eur - o túto sumu si nebude môcť znížiť základ dane za rok 2014.

Sadzba dane pre právnickú osobu

Sadzba dane právnickej osoby sa znižuje z 23% na 22% (po prvýkrát pri podaní DP za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo po 1.1.2014, § 52za ods. 6 zákona o dani z príjmov).

Uplatnenie daňovej straty

Podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov si od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, bolo možné odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. V jednotlivých rokoch mohla byť daňová strata odpočítavaná nerovnomerne, podľa rozhodnutia daňovníka.

Od 1.1.2014 platí, že daňovú stratu možno odpočítať rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Podľa § 52za ods. 4 neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.

Prepočítací kurz na prepočet cudzej meny na eurá

Podľa nového znenia § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije pri príjmoch:

1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem alebo
2. kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Pri výdavkoch sa použije primerane postup uvedený pre príjmy v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

Do zákona sa tak doplnil doteraz chýbajúci postup stanovenia kurzu pri prepočte výdavkov u daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou. Spôsob prepočtu príjmov sa nezmenil.

Povinnosti zamestnávateľa

"Vyhlásenie" podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť a na daňový bonus, musí zodpovedať vzoru, ktorý určí finančné riaditeľstvo a zverejní ho na svojom webe.

Ustanovuje sa pokuta za nevystavenie dokladu zamestnávateľom – potvrdenie o príjme alebo doplnené ročné zúčtovanie. Výška pokuty je najmenej 15 eur za jedného zamestnanca, najviac 30000 eur za všetkých zamestnancov (§ 38 ods. 9).

V tlačive "Potvrdenie o príjmoch FO zo závislej činnosti..." sa ruší (chaotická) druhá strana, v ktorej sa uvádzali údaje o poistnom na sociálne a zdravotné poistenie (§ 39 ods. 5). Ak zamestnávateľ už nejakému zamestnancovi za rok 2013 "Potvrdenie" podľa doteraz platného zákona vydal a tieto údaje v ňom nevyplnil, "Potvrdenie" sa bude akceptovať" (§ 52za ods. 3). Zároveň sa tieto údaje nemusia evidovať na mzdových listoch (§ 39 ods. 2).

V doklade o doplnenom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6) zamestnávateľ uvedie nielen údaj o vysporiadaní dane a daňového bonusu, ale aj zamestnaneckej prémie.

Podľa § 39 ods. 11 sa na hlásenie sa z hľadiska vyrubovacieho konania a sankcií nahliada ako na daňové priznanie (podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok). Od 1.1.2014 sa zavádza pokuta za nepodanie, respektíve oneskorené podanie prehľadu, ale len v prípade, ak zamestnávateľ bol povinný prehľad podať a ak mu vznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, respektíve ak žiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie. Správca dane neuloží zamestnávateľovi za nepodanie prehľadu sankciu podľa daňového poriadku.

Ustanovuje sa lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu v prípade, ak správca dane vyzve zamestnávateľa na opravu údajov v prehľade. Ak je  lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu (§ 39 ods. 14).

Ak v potvrdení o príjmoch podľa § 39 ods. 5 zistí zamestnanec alebo zamestnávateľ chybu, podľa § 40 ods. 7 opravné potvrdenie vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. Podľa doteraz platného zákona bolo možné vystaviť opravné potvrdenie len v prípadoch, ak to zistí správca dane, ktorý daňovú povinnosť daňovníka kontroluje a vydá dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubuje daň alebo rozdiel dane zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane.

Minimálna výška dane

Zmena v § 38 ods. 7, § 40 ods. 5, § 46, nový § 46a.

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur (do 31.12.2013 16,60 eura) ... atď.

Nedoplatok dane, na daňovom bonuse alebo daň sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur (doteraz 3,32 eura). To sa týka podania daňového priznania i ročného zúčtovania dane.

Preddavky na daň fyzickej a právnickej osoby

Dolná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov právnických osôb a fyzických osôb sa nastavuje na 2500 eur. To platí od 1.1.2014, takže ak posledná známa daňová povinnosť (za rok 2012) právnickej osoby alebo fyzickej osoby nepresiahla 2 500 eur, od 1.1.2014 nemá povinnosť platiť preddavky.

Až do začatia nového preddavkového obdobia podľa § 34 (preddavkové je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období) sa samotné preddavky platia "po starom" (§ 52za ods. 2).

Zrušenie oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti

Ruší sa § 49a ods. 8 zákona o dani z príjmov vzhľadom na existujúci zákon, ktorý obmedzuje platby v hotovosti.

§ 49a ods. 8 stanovoval oznamovaciu povinnosť fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá má príjmy z podnikateľskej činnosti,  z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a ktorá v rámci tejto činnosti uskutočnila úhradu zdaniteľného príjmu v hotovosti fyzickej osobe neevidovanú v elektronickej registračnej pokladnici tejto fyzickej osoby a z úhrady nezrazila alebo nevybrala preddavok na daň alebo daň.  Oznamovacia povinnosť vznikla ak celková suma takýchto úhrad tej istej fyzickej osobe presiahla za kalendárny rok sumu 5 000 eur.

Použitie podielu zaplatenej dane (2%) na osobitné účely

Suma 2% zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nadol (§ 47 ods. 1, doteraz sa zaokrúhľovala na eurocenty matematicky).

Podiel zaplatenej dane je najmenej
- 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,
- 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba (§ 50 ods. 2).

Pokiaľ ide o právnické osoby, účinnosť ustanovenia v § 50 ods. 1 písm. b) sa podľa § 52i predlžuje aj za zdaňovacie obdobie 2014.

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0, 5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0, 5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1, 5 % zaplatenej dane.

Podiel zaplatenej dane pre právnické osoby sa bude postupne znižovať až od roka 2015.

Daňové licencie pre právnické osoby

Zavádza sa daňová licencia pre právnické osoby (ľudovo "daň zo straty"). Daňové licencie sa po prvýkrát uplatnia pri podaní DP za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo najskôr 1.1.2014 (§ 52za ods. 7). Daňová licencia sa netýka daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho
roka 2014 (§ 52za ods. 8).

Ďalej bez komentára citujem zo zákona o dani z príjmov, nový § 46b.

"1) Daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

2) Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý
a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom136bb) neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 480 eur
b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom136bb) neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 960 eur
c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat136bb) viac ako 500 000 eur, a to vo výške 2 880 eur.

(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu sa daňová licencia podľa odseku 2 znižuje na polovicu.

(4) Daňová licencia je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.

(5) Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.

(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa daňová licencia vypočíta vo výške súčinu 1/12 daňovej licencie podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

(7) Daňovú licenciu neplatí daňovník
a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b) podľa § 12 ods. 3 a 4,
c) ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,136bd)
d) za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8 a 9.

(8) Nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a daňovou licenciou zaniká
a) ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať daňovú licenciu alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 4,
b) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
a) vyššia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte daňovej licencie podľa odseku 4 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b) nižšia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou bude možné započítať podľa odseku 5.

(10) Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť daňovú licenciu, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4."


ZMENY PRI POSUDZOVANÍ NÁROKU NA DAŇOVÝ BONUS - ÚČINNOSŤ K 1.2.2014

Zmena (technická) v posudzovaní, kedy je/nie je dieťa nezaopatrené a rodič tak má/nemá nárok na daňový bonus

Ide o špecifické prípady, kedy sa dieťa považuje za nezaopatrené - za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré:

- je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy (podľa § 19 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z., školský zákon),
- sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (podľa § 97 zákona č. 245/2008 Z. z) alebo
- je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Naopak nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

- ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci (upresnenie), v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo
- ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Skutočne dôležitá zmena je však skutočnosť, že pri štúdiu na vysokej škole sa už nebude posudzovať, či bola dodržaná resp. či bola prekročená štandardná doba štúdia.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.  (zákon o VŠ) môže štúdium presahovať štandardnú dĺžku štúdia  určenú pre daný študijný program najviac o dva akademické roky. Nárok na daňový bonus tak bude mať rodič aj v prípade, že jeho dieťa opakuje  (opakovalo) ročník a štandardná doba štúdia tak bola prekročená. Platí to rovnako pre štúdium na prvom i druhom stupni VŠ.

Praktický dôsledok: Ak máte zamestnanca, ktorému ste do 31.1.2014 nepriznali nárok na daňový bonus, pretože dieťa pri štúdiu na VŠ prekročilo štandardnú dobu štúdia, od 1.2.2014 zamestnancovi môžete priznať daňový bonus.

Zmeny v definícií tzv. "sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie"

Pokiaľ ide o štúdium dieťaťa na strednej alebo na vysokej škole, za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje štúdium na strednej škole alebo vysokej škole v dennej forme (spresnenie v zákone).

Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia (podľa § 53 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z.) sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na takéto vysokoškolské štúdium.

Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium  uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka (1.9.).
Ďalšia dôležitá zmena - doteraz platilo, že ak dieťa skončilo štúdium na strednej škole (zmaturovalo a pod.) a v období do 31. augusta daného školského roka
začalo vykonávať zárobkovú činnosť (s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce) alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, tak rodič stratil nárok na daňový bonus.

Po novom nárok na daňový bonus zostáva až do konca školského roka, teda až do augusta vrátane, aj keď dieťa začne pracovať v pracovnom pomere, začne podnikať alebo sa prihlási do evidencie nezamestnaných.

Príklad

Dieťa zmaturuje začiatkom júna 2014. Od 7. júla 2014 začne pracovať v pracovnom pomere. Na VŠ študovať nebude. Rodič má nárok na daňový bonus do augusta 2014 vrátane. Po starom by nárok na daňový bonus za august už nemal.

Príklad

Dieťa zmaturuje koncom mája 2014. Od 1.júna 2014 začne vykonávať živnosť. Od septembra 2014 začne študovať na VŠ v dennej forme štúdia. Rodič má nárok na daňový bonus aj za mesiace jún - august 2014 a samozrejme aj od septembra 2014. Po starom by nárok na daňový bonus nebol za mesiace jún - august.